Foto: Shuterstock

Inflačné tlaky budú čoraz silnejšie

V počiatočnej fáze boli vplyvy koronakrízy jednoznačne protiinflačné. Pokles dopytu pôsobil proti rastu cien, nastáva však zmena. Inflačné tlaky sa začínajú prebúdzať a v priebehu nasledujúcich 12 mesiacov budú čoraz silnejšie.

Pretrhnutie dodávateľských reťazcov, problémy s dopravou, vyššie ceny surovín a potravín dnes pôsobia jednoznačne na rast koncových cien. Ide o takzvanú ponukovú infláciu, keď sa ceny zvyšujú kvôli zdražovaniu vstupov.

„Tento fakt potvrdzuje aj mnoho medzinárodných indexov a prieskumov. Napríklad januárový cenový index ISM, ktorý sleduje ceny surovín, je na najvyššej úrovni od apríla 2011. Dokazuje to zvyšovanie cien v spracovateľskom priemysle USA, najmä kvôli výrazne vyšším nákladom na logistiku a suroviny,“ tvrdí analytička Saxo Bank Eleanor Creaghová.

O distribúciu inflačných tlakov do sveta sa postará Čína

Podľa jej slov sa index v súčasnosti nachádza na úrovni 82,1, čo je nárast o 4,5 bodu oproti decembrovej hodnote 77,6. Signalizuje to riziko, že celková inflácia by v budúcom roku mohla stúpnuť až nad 3 %. Všetkých 18 sledovaných priemyselných odvetví totiž uviedlo, že v januári 2021 sa zvýšili ich náklady na suroviny.

Ďalším indikátorom postupného rastu inflácie je čínsky index výrobných cien PPI. Oproti predchádzajúcemu roku síce vzrástol len o 0,3 %, no v porovnaní s predchádzajúcim mesiacom stúpol až o 1 %.

„Údaje za jeden mesiac, samozrejme, ešte nie sú trendom, PPI sa však v januári dostalo do kladných čísel po dlhej stagnácii. Dokazuje to rast cien v takmer celom komoditnom sektore počnúc meďou, cez uhlie a ropu až po kovy potrebné na výrobu batérií či vzácne minerály,“ konštatuje analytička s tým, že Čína čoskoro začne vyvážať tieto inflačné tlaky aj do zvyšku sveta. Rastúce náklady u tohto najväčšieho producenta na svete pravdepodobne vyvinú tlak na spotrebiteľské ceny aj v Európe a iných častiach sveta.

Zdražuje sa na strane ponuky, tlaky sú aj na strane dopytu

Rastú aj ceny potravín a pokračujú tak v trende z minulého roka. Aktuálna cena kukurice a sóje je najvyššia za uplynulých sedem rokov, čo bude mať vplyv na poľnohospodárov, ktorí týmito krmovinami kŕmia dobytok, prasatá a hydinu. Niektoré správy uvádzajú, že náklady na chov stád sa už teraz zvýšili o viac ako 30 %.

K zdražovaniu na strane ponuky sa pridávajú tlaky aj na strane dopytu. Dôvodom sú najmä programy na zabezpečenie pracovných miest, oživenie dopytu a boj proti nerovnosti. Tie spôsobujú vo väčšine západných ekonomík takmer dokonalé prostredie pre vyššiu infláciu.

A ešte sú tu sociálne programy. „Tlač peňazí zameraná na povzbudenie spotrebiteľského dopytu je vo svojej podstate oveľa inflačnejšia ako nákupy finančných aktív. Peniaze smerujú priamo do vreciek tých, ktorí majú tendenciu utrácať. Pod hlavičkou agendy sociálnej stability sú tvorcovia politiky ochotní riskovať aj vyššiu infláciu,“ uzatvára E. Creaghová.