Foto: Shutterstock

Vianočný cenový bonus

„Väčšina výdavkov slovenských domácností vrátane potravín a bývania počas posledného mesiaca minulého roka pribrzdila tempo rastu cien. Bonusom pred Vianocami bol v porovnaní s novembrom mierny pokles cien pohonných hmôt, alkoholických nápojov, ovocia, zeleniny, ako aj olejov a tukov,“ konštatuje Štatistický úrad SR.

Podľa neho však napriek tomuto „zmierneniu“ ide stále o rekordné úrovne, pretože potraviny boli drahšie o 29 % a položky súvisiace s bývaním zdraželi o takmer 17 %.

Potraviny a energie

Najvýznamnejší vplyv na celkovú infláciu majú dlhodobo rastúce ceny potravín a nákladov na bývanie vrátane elektriny, plynu a ostatných palív. Sú to dve najvýznamnejšie položky vo výdavkoch domácností a spolu tvoria takmer polovicu výdavkov.

Ceny potravín nepretržite rastú od júna 2021 a v decembri 2022 boli medziročne drahšie o 29 %. Zvýšenie cien o viac ako 24 % sa prejavilo v 7 z 9 skupín potravín. Ceny chleba a obilnín boli vyššie o 26,2 %, mäsa o 30,1 % a mlieka, syrov a vajec až o 37,7 %. Výrazne drahšie však zostali aj ceny zeleniny a ovocia.

V odbore bývanie a energie ceny medziročne stúpli o 16,8 %. Najzásadnejší vplyv na ne malo   zvýšenie cien elektriny a plynu. Ceny pevných palív boli v decembri 2022 medziročne drahšie o viac ako 48 % a tepelná energia zdražela o takmer 20 %. Dlhodobý vplyv rastu cien stavebných materiálov sa prejavil aj v nájomnom, opravách a údržbe obydlí.

Pozitívnejšie trendy je vidieť v oblasti dopravy, kde ceny pod vplyvom postupného zlacňovania pohonných hmôt boli medziročne vyššie už len o 7,9 %. Tempo zdražovania tak významne kleslo. V prvom polroku minulého roku totiž ceny v tomto odbore rástli až o 23,7 %.

NBS hovorí o pomalom poklese

V súvislosti s vývojom inflácie na Slovensku v roku 2023 sa objavuje čoraz viac pozitívnych správ, ktoré postupne prekrývajú tie pôvodné negatívne. Národná banka Slovenska (NBS) vo svojej jesennej predikcii ústami svojho guvernéra Petra Kažimíra ohlásila, že pri negatívnom scenári sa môžu červené čísla prehupnúť aj cez hranicu 20 %. Neskôr vo svojej správe o finančnej stabilite Slovenska varovala tiež pred možným narušením štruktúry podnikateľského prostredia.

Svoje skoršie tvrdenia však zásadne poopravila na sklonku minulého roku, keď vyrukovala s tvrdením, že inflácia postupne začne klesať a bude nižšia, ako sme si pôvodne mysleli, no na zvýšenej úrovni tu s nami zostane najbližšie tri až päť rokov. V roku 2023 by podľa NBS mala klesnúť v priemere na 10 % a v roku 2024 na 9 %. Ako dôvod uviedla najmä kompenzačné opatrenia vlády a rozloženie nárastu cien energií v čase.

Pomohlo zastropovanie cien plynu a tepla

Optimistickejšie scenáre načrtávajú aj ďalší analytici. „Naše prognózy pôvodne počítali v priemere s 50-percentným nárastom cien energií pre domácnosti. Spolu s ostatnými faktormi by to znamenalo, že inflácia dosiahne tento rok priemernú hodnotu 12 % s vrcholom okolo 19 % na začiatku roka. Išlo by tak o dvojcifernú infláciu už druhý rok po sebe,“ hovorí ekonomický analytik Tatra banky Boris Fojtík.

Aj podľa neho však došlo k optimistickejšej korekcii odhadov na tento rok. Vďaka zastropovaniu cien plynu a tepla v decembri 2022 by podľa neho nemal celoročný priemerný nárast inflácie prekročiť 10 %. V druhej polovici tohto roka by dokonca medziročný nárast cien mal rýchlo klesať k jednociferným hodnotám dokonca pod úrovňou 5 %.

Zvyšovanie úrokových sadzieb sa nekončí

Podiel na postupnom krotení vysokej inflácie majú aj kroky Európskej centrálnej banky (ECB), ktorá na sklonku minulého roku zvýšila svoju kľúčovú úrokovú sadzbu na 2,5 %, čo je najviac za posledných niekoľko rokov. V sprísňovaní svojej menovej politiky plánuje pokračovať aj naďalej.

„Aktuálny pohľad na budúci vývoj inflácie, ktorú nevidíme na cieli ani v roku 2025, nám káže veľmi razantne pokračovať, a ja som s tým plne stotožnený,“ konštatuje P. Kažimír, podľa ktorého budú úrokové sadzby „výrazne vyššie v porovnaní s dneškom“.  

Situácia sa zlepšuje aj v Česku

Inflácia klesla aj v susednom Česku. V decembri 2022 sa znížila z novembrových 16,2 % na 15,8 %. Priemerná inflácia v krajine za celý minulý rok dosiahla 15,1 %, čo je druhá najvyššia hodnota od vzniku samostatnej Českej republiky v roku 1993, keď sa ceny tovarov a služieb vyšplhali až na 20,8 %.

Na koncoročné spomalenie rastu inflácie mal najväčší vplyv pokles cien za dopravu. Analytici však upozorňujú, že ceny tovarov a služieb v Česku budú na začiatku tohto roka opäť stúpať. Predpokladajú, že januárová inflácia v krajine by si mohla pripísať ďalšie dva percentuálne body navyše. Hlavnou príčinou tohto trendu bude ukončenie doterajšej úspornej tarify cien energií.