Inflácia na Slovensku vystúpila na 3,5 %, priemer eurozóny vzrástol na 2,3 %

Foto: Shutterstock

Zdraželi najmä ceny služieb a potraviny

Medziročná inflácia v dvadsiatke krajín eurozóny sa počas tohtoročného novembra opäť zvýšila. Medziročný cenový rozdiel predstavuje 2,3 %, pričom nárast v porovnaní s predchádzajúcim mesiacom predstavuje plus tri desatiny percentuálneho bodu.

Správu o náraste inflácie v eurozóne priniesol v rámci svojho rýchleho odhadu Európsky štatistický úrad – Eurostat. Informáciu vypracoval na základe predbežných údajov, ktoré získal od jednotlivých členských krajín, a ktoré sa ešte v priebehu nasledujúcich dvoch týždňov budú spresňovať. 

Počas uplynulého mesiaca medziročne najviac zdraželi služby a potraviny. Najvyšší nárast zaznamenali spotrebiteľské ceny v sektore služieb, ktoré sa medziročne zrýchlili o 3,9 %. Októbrová inflácia v segmente potravín, alkoholu a tabaku predstavovala 2,8 %, v oblasti priemyselných tovarov bez energií to bolo 0,7 % a v oblasti energií –4,6 %.

Aká je situácia v krajinách eurozóny

Z pohľadu jednotlivých krajín eurozóny v novembri 2024 až 16 z 20 členských štátov tohto ekonomického zoskupenia zaznamenalo medzimesačný nárast inflácie, v jednom prípade zostala rovnaká (Nemecko) a len tri krajiny zaznamenali pokles rastu spotrebiteľských cien (Malta, Grécko a Estónsko). 

Najnižšia inflácia spomedzi dvadsiatky krajín eurozóny je v Írsku (0,5 %), Litve a Luxembursku (po 1,1 %), Taliansku a Slovinsku (po 1,6 %), Francúzsku (1,7 %), Fínsku (1,9 %) a Rakúsku (2 %). Všetky ostatné štáty už majú hladinu spotrebiteľských cien vyššiu, ako je priemer eurozóny (2,3 %).

Najvyššia inflácia je v Belgicku (5 %), Chorvátsku (4,5 %), Estónsku (po 3,8 %), Holandsku (3,8 %), na Slovensku (po 3,6 %), v Grécku (3 %), Portugalsku (2,7 %), na Cypre (2,4 %), Malte a v Lotyšsku (po 2,3 %).

Spomedzi členských krajín eurozóny počas uplynulého mesiaca inflácia najviac zrýchlila v Slovinsku (+1,6 percentuálneho bodu) a v Litve (+1 percentuálny bod). Naopak, najvýraznejší úbytok štatisti zaznamenali v Estónsku (–0,7 percentuálneho bodu).

Slovensko je stále nad priemerom eurozóny

Infláciu na Slovensku počas uplynulého mesiaca ovplyvnilo najmä zvýšenie cien potravín vrátane alkoholu a tabaku. Zrýchlilo sa tiež zdražovanie v oblasti bývania, energií a vzdelávania. Pokles cien sa prejavil len v oblasti dopravy.

Výslednú infláciu na Slovensku najviac ovplyvnili o tretinu drahšie oleje a tuky (+30,5 %) a zdraženie zeleniny (+13,3 %), ovocia (+11,9 %) a nealkoholických nápojov (+4,3 %). Poklesli iba ceny mäsa (–0,5 %). Podľa informácie analytikov NBS aktuálne zdražovanie potravín na Slovensku výrazne predstihlo pôvodné očakávania.

Aj naďalej platí, že zvýšené spotrebiteľské ceny na Slovensku pociťujú najmä domácnosti zamestnancov a nízkopríjmové domácnosti. V ich prípade inflácia za prvých desať mesiacov tohto roka podľa údajov Štatistického úradu SR dosiahla 2,8 %, respektíve 2,7 %. Lepšia situácia je v prípade domácností dôchodcov, kde inflácia dosahuje „len“ 2,1 %. 

ECB tri razy znížila svoje úrokové sadzby

Zásadný vplyv na infláciu v krajinách má spôsob, akým ich centrálne banky pristupujú k uvoľňovaniu alebo sprísňovaniu svojej menovej politiky. S platnosťou pre krajiny eurozóny Európska centrálna banka v polovici októbra 2024 po tretí raz v tomto roku znížila svoje hlavné úrokové sadzby. Posledné tohtoročné zasadnutie bude mať v decembri.

Aktuálne úrokové sadzby jednodňových sterilizačných operácií sú na úrovni 3,25 %, hlavných refinančných operácií na 3,40 % a jednodňových refinančných operácií na 3,65 %.

Aj ďalšie centrálne banky znižujú sadzby

Spojené štáty: Bezprostredne po skončení prezidentských volieb, ktoré ovládol republikánsky kandidát Donald Trump, zasadlo vedenie Federálneho rezervného systému (FED), ktoré rozhodlo, že zníži svoju kľúčovú úrokovú sadzbu z pôvodných o 0,25 percentuálneho bodu do pásma 4,50 až 4,75 %. Rozhodnutie nebolo prekvapujúce a nadviazalo na septembrový polpercentný pokles úrokov, pritom inflácia v krajine stúpla zo septembrových 2,4 % na októbrových 2,6 %.

Veľká Británia: Britská centrálna banka Bank of England podľa očakávania znížila svoj základný úrok o štvrť percentuálneho bodu na 4,75 %. Menovú politiku uvoľnila druhý raz v tomto roku a naznačila, že pokračovať by mohla najskôr začiatkom budúceho roka. Predpokladá však, že inflácia v krajine do konca tohto roka vzrastie na 2,5 % a v priebehu nasledujúceho roka na 2,7 %, preto bude postupovať opatrne.

Jadrová inflácia v krajinách V4 a eurozóne

Česko: Česká národná banka naposledy znížila svoju základnú úrokovú sadzbu o štvrť percentuálneho bodu na 4 %. Stalo sa tak už ôsmykrát za sebou. ČNB začala stláčať náklady na úvery vlani v decembri. Aj ona bude postupovať obozretne, pretože októbrová inflácia v krajine vzrástla zo septembrových 2,2 % na 2,6 %.

Švédsko: Miestna centrálna banka Riksbank začiatkom novembra 2024 pristúpila k najväčšiemu zníženiu úrokových sadzieb od roku 2014 a oznámila, že v záujme naštartovania hospodárstva je pripravená ešte viac uvoľniť menovú politiku. Aktuálne sa základná úroková sadzba vo Švédsku nachádza na úrovni 2,75 %. Optimizmus tu panuje aj preto, lebo spotrebiteľské ceny klesajú a inflácia poklesla na októbrových 1,6 %.