Inflácia na Slovensku vystúpila na 3,5 %, priemer eurozóny vzrástol na 2,3 %

Foto: Shutterstock

Zdraželi najmä ceny služieb a potraviny

Medziročná inflácia v dvadsiatke krajín eurozóny sa počas tohtoročného novembra opäť zvýšila. Medziročný cenový rozdiel predstavuje 2,3 %, pričom nárast v porovnaní s predchádzajúcim mesiacom predstavuje plus tri desatiny percentuálneho bodu.

Správu o náraste inflácie v eurozóne priniesol v rámci svojho rýchleho odhadu Európsky štatistický úrad – Eurostat. Informáciu vypracoval na základe predbežných údajov, ktoré získal od jednotlivých členských krajín, a ktoré sa ešte v priebehu nasledujúcich dvoch týždňov budú spresňovať. 

Počas uplynulého mesiaca medziročne najviac zdraželi služby a potraviny. Najvyšší nárast zaznamenali spotrebiteľské ceny v sektore služieb, ktoré sa medziročne zrýchlili o 3,9 %. Októbrová inflácia v segmente potravín, alkoholu a tabaku predstavovala 2,8 %, v oblasti priemyselných tovarov bez energií to bolo 0,7 % a v oblasti energií –4,6 %.

Aká je situácia v krajinách eurozóny

Z pohľadu jednotlivých krajín eurozóny v novembri 2024 až 16 z 20 členských štátov tohto ekonomického zoskupenia zaznamenalo medzimesačný nárast inflácie, v jednom prípade zostala rovnaká (Nemecko) a len tri krajiny zaznamenali pokles rastu spotrebiteľských cien (Malta, Grécko a Estónsko). 

Najnižšia inflácia spomedzi dvadsiatky krajín eurozóny je v Írsku (0,5 %), Litve a Luxembursku (po 1,1 %), Taliansku a Slovinsku (po 1,6 %), Francúzsku (1,7 %), Fínsku (1,9 %) a Rakúsku (2 %). Všetky ostatné štáty už majú hladinu spotrebiteľských cien vyššiu, ako je priemer eurozóny (2,3 %).

Najvyššia inflácia je v Belgicku (5 %), Chorvátsku (4,5 %), Estónsku (po 3,8 %), Holandsku (3,8 %), na Slovensku (po 3,6 %), v Grécku (3 %), Portugalsku (2,7 %), na Cypre (2,4 %), Malte a v Lotyšsku (po 2,3 %).

Spomedzi členských krajín eurozóny počas uplynulého mesiaca inflácia najviac zrýchlila v Slovinsku (+1,6 percentuálneho bodu) a v Litve (+1 percentuálny bod). Naopak, najvýraznejší úbytok štatisti zaznamenali v Estónsku (–0,7 percentuálneho bodu).

Ready Made Maklér

Staňte sa samostatným
finančným agentom už dnes.

Robte biznis,
byrokraciu nechajte na nás.

Slovensko je stále nad priemerom eurozóny

Infláciu na Slovensku počas uplynulého mesiaca ovplyvnilo najmä zvýšenie cien potravín vrátane alkoholu a tabaku. Zrýchlilo sa tiež zdražovanie v oblasti bývania, energií a vzdelávania. Pokles cien sa prejavil len v oblasti dopravy.

Výslednú infláciu na Slovensku najviac ovplyvnili o tretinu drahšie oleje a tuky (+30,5 %) a zdraženie zeleniny (+13,3 %), ovocia (+11,9 %) a nealkoholických nápojov (+4,3 %). Poklesli iba ceny mäsa (–0,5 %). Podľa informácie analytikov NBS aktuálne zdražovanie potravín na Slovensku výrazne predstihlo pôvodné očakávania.

Aj naďalej platí, že zvýšené spotrebiteľské ceny na Slovensku pociťujú najmä domácnosti zamestnancov a nízkopríjmové domácnosti. V ich prípade inflácia za prvých desať mesiacov tohto roka podľa údajov Štatistického úradu SR dosiahla 2,8 %, respektíve 2,7 %. Lepšia situácia je v prípade domácností dôchodcov, kde inflácia dosahuje „len“ 2,1 %. 

ECB tri razy znížila svoje úrokové sadzby

Zásadný vplyv na infláciu v krajinách má spôsob, akým ich centrálne banky pristupujú k uvoľňovaniu alebo sprísňovaniu svojej menovej politiky. S platnosťou pre krajiny eurozóny Európska centrálna banka v polovici októbra 2024 po tretí raz v tomto roku znížila svoje hlavné úrokové sadzby. Posledné tohtoročné zasadnutie bude mať v decembri.

Aktuálne úrokové sadzby jednodňových sterilizačných operácií sú na úrovni 3,25 %, hlavných refinančných operácií na 3,40 % a jednodňových refinančných operácií na 3,65 %.

Aj ďalšie centrálne banky znižujú sadzby

Spojené štáty: Bezprostredne po skončení prezidentských volieb, ktoré ovládol republikánsky kandidát Donald Trump, zasadlo vedenie Federálneho rezervného systému (FED), ktoré rozhodlo, že zníži svoju kľúčovú úrokovú sadzbu z pôvodných o 0,25 percentuálneho bodu do pásma 4,50 až 4,75 %. Rozhodnutie nebolo prekvapujúce a nadviazalo na septembrový polpercentný pokles úrokov, pritom inflácia v krajine stúpla zo septembrových 2,4 % na októbrových 2,6 %.

Veľká Británia: Britská centrálna banka Bank of England podľa očakávania znížila svoj základný úrok o štvrť percentuálneho bodu na 4,75 %. Menovú politiku uvoľnila druhý raz v tomto roku a naznačila, že pokračovať by mohla najskôr začiatkom budúceho roka. Predpokladá však, že inflácia v krajine do konca tohto roka vzrastie na 2,5 % a v priebehu nasledujúceho roka na 2,7 %, preto bude postupovať opatrne.

Jadrová inflácia v krajinách V4 a eurozóne

Česko: Česká národná banka naposledy znížila svoju základnú úrokovú sadzbu o štvrť percentuálneho bodu na 4 %. Stalo sa tak už ôsmykrát za sebou. ČNB začala stláčať náklady na úvery vlani v decembri. Aj ona bude postupovať obozretne, pretože októbrová inflácia v krajine vzrástla zo septembrových 2,2 % na 2,6 %.

Švédsko: Miestna centrálna banka Riksbank začiatkom novembra 2024 pristúpila k najväčšiemu zníženiu úrokových sadzieb od roku 2014 a oznámila, že v záujme naštartovania hospodárstva je pripravená ešte viac uvoľniť menovú politiku. Aktuálne sa základná úroková sadzba vo Švédsku nachádza na úrovni 2,75 %. Optimizmus tu panuje aj preto, lebo spotrebiteľské ceny klesajú a inflácia poklesla na októbrových 1,6 %.