Inflácia na Slovensku vyskočila na 3,1 %, zdraželi najmä potraviny

Foto: Shutterstock

Najdôležitejšie faktory inflácie

Októbrová inflácia na Slovensku na úrovni 3,1 % je tretím najvyšším ukazovateľom dosiahnutým počas tohto roka (po januári a februári). Ceny sa v priebehu uplynulého mesiaca zvýšili v 11 z 12 sledovaných odborov, a to od 0,8 % v oblasti bývania a energií až do 9,8 % v oblasti vzdelávania. Pokles cien sa prejavil len v oblasti dopravy.

Najvýznamnejší vplyv na vývoj inflácie malo zvyšovanie cien potravín a nealko nápojov o 5 %. Výsledok najviac ovplyvnili o tretinu drahšie oleje a tuky (+30,5 %) a zdraženie zeleniny (+13,3 %), ovocia (+11,9 %) a nealkoholických nápojov (+4,3 %). Poklesli iba ceny mäsa (–0,5 %). Podľa informácie analytikov NBS aktuálne zdražovanie potravín na Slovensku výrazne predstihlo pôvodné očakávania.

Celkovú infláciu negatívne ovplyvňujú položky, ktorých ceny narástli v predošlých mesiacoch a tento efekt pretrváva po celý rok. Sú to najmä vyššie ceny vzdelávania, alkoholických nápojov, zdravotníckych výrobkov a potrieb, stravovacích služieb, výrobkov a služieb osobnej starostlivosti, poistenia, dovolenkových zájazdov, nábytku a bytového zariadenia, odevov a obuvi, rekreačných a kultúrnych služieb, novín, kníh a kancelárskych potrieb,“ konštatujú slovenskí štatisti.

Výrazne nižšie ako vlani sú stále ceny pohonných hmôt. V porovnaní s rovnakým obdobím minulého roku až o 9,5 %, čo má priebežne pozitívny vplyv na celkovú infláciu na Slovensku. Tento efekt však prekrylo zdražovanie iných položiek v oblasti dopravy, najmä dopravných služieb (+16,5 %). 

Medziročne klesli tiež ceny audio techniky, zariadení na spracovanie informácií a domácich spotrebičov. Súhrnná inflácia za prvých 10 mesiacov tohto roka predstavuje 2,7 %.

Aká je situácia v krajinách eurozóny

Z pohľadu jednotlivých krajín eurozóny v októbri 2024 až 14 z 20 členských štátov tohto ekonomického zoskupenia zaznamenalo medzimesačný nárast inflácie, v štyroch prípadoch zostala rovnaká a len dve krajiny zaznamenali pokles rastu spotrebiteľských cien (Litva a Slovinsko). 

Najnižšia inflácia spomedzi dvadsiatky krajín eurozóny je v Slovinsku (0 %), Litve a Írsku (0,1 %), Luxembursku (0,9 %), Taliansku (1 %). Pod priemerom krajín eurozóny, ktorá je aktuálne na úrovni rovných 2 %, sa nachádzajú aj Francúzsko a Fínsko (po 1,5 %), Cyprus (1,6 %), Španielsko, Nemecko a Rakúsko (po 1,8 %).

Všetky ostatné štáty už majú hladinu spotrebiteľských cien vyššiu, ako je priemer eurozóny. Najvyššia inflácia je v Belgicku a Estónsku (po 4,7 %), Chorvátsku a Slovensku (po 3,5 %), Holandsku (3,3 %), Grécku (3,2), Portugalsku (2,6 %), Lotyšsku a na Malte (po 2,1 %).

Spomedzi členských krajín eurozóny počas uplynulého mesiaca inflácia najviac zrýchlila v Estónsku (+1,2 percentuálneho bodu). Naopak, najvýraznejší úbytok štatisti zaznamenali v Slovinsku (–0,7 percentuálneho bodu) a v Litve (–0,3 percentuálneho bodu).

ECB opakovane znížila svoje úrokové sadzby

Zásadný vplyv na infláciu v krajinách má spôsob, akým ich centrálne banky pristupujú k uvoľňovaniu alebo sprísňovaniu svojej menovej politiky. S platnosťou pre krajiny eurozóny Európska centrálna banka v polovici októbra 2024 po tretí raz v tomto roku znížila svoje hlavné úrokové sadzby.

„Najnovšie inflačné údaje poukazujú na rovnomerné pokračovanie procesu dezinflácie, keď sa rast cien tovarov a služieb v krajinách eurozóny v septembri 2024 zastavil na úrovni 1,8 %. Na výhľad vývoja inflácie tiež majú vplyv nedávne nečakane nízke ukazovatele hospodárskej aktivity,“ konštatovala ECB.

Po novom sa tak úrokové sadzby jednodňových sterilizačných operácií znížia na 3,25 %, hlavných refinančných operácií na 3,40 % a jednodňových refinančných operácií na 3,65 %. Stalo sa tak s platnosťou od 23. októbra 2024.

Aj ďalšie centrálne banky znižujú sadzby

Spojené štáty: Bezprostredne po skončení prezidentských volieb, ktoré ovládol republikánsky kandidát Donald Trump, zasadlo vedenie Federálneho rezervného systému (FED), ktoré rozhodlo, že zníži svoju kľúčovú úrokovú sadzbu z pôvodných o 0,25 percentuálneho bodu do pásma 4,50 až 4,75 %. Rozhodnutie nebolo prekvapujúce a nadviazalo na septembrový polpercentný pokles úrokov, pritom inflácia v krajine stúpla zo septembrových 2,4 % na októbrových 2,6 %.

Veľká Británia: Britská centrálna banka Bank of England podľa očakávania znížila svoj základný úrok o štvrť percentného bodu na 4,75 %. Menovú politiku uvoľnila druhý raz v tomto roku a naznačila, že pokračovať by mohla najskôr začiatkom budúceho roka. Predpokladá však, že inflácia v krajine do konca tohto roka vzrastie na 2,5 % a v priebehu nasledujúceho roka na 2,7 %, preto bude postupovať opatrne.

Česko: Česká národná banka naposledy znížila svoju základnú úrokovú sadzbu o štvrť percentuálneho bodu na 4 %. Stalo sa tak už ôsmykrát za sebou. ČNB začala stláčať náklady na úvery vlani v decembri. Aj ona bude postupovať obozretne, pretože októbrová inflácia v krajine vzrástla zo septembrových 2,2 % na 2,6 %.

Švédsko: Miestna centrálna banka Riksbank začiatkom novembra 2024 pristúpila k najväčšiemu zníženiu úrokových sadzieb od roku 2014 a oznámila, že v záujme naštartovania hospodárstva je pripravená ešte viac uvoľniť menovú politiku. Aktuálne sa základná úroková sadzba vo Švédsku nachádza na úrovni 2,75 %. Optimizmus tu panuje aj preto, lebo spotrebiteľské ceny klesajú a inflácia poklesla na októbrových 1,6 %.