Inflácia na Slovensku v januári 2025 vyskočila až na 4,1 %

Foto: Freepik

Zvýšili sa najmä ceny služieb a potravín

Medziročná inflácia v dvadsiatke krajín eurozóny sa počas januára 2025 opäť zvýšila. Cenový rozdiel oproti rovnakému obdobiu predchádzajúceho roku je 2,5 %, pričom nárast v porovnaní s predchádzajúcim mesiacom predstavuje plus jednu desatinu percentuálneho bodu.

Očakávania analytikov pritom boli úplne opačné. Napokon aj Európska centrálna banka v predchádzajúcom týždni znížila svoje kľúčové úrokové sadzby s tým, že inflácia v dvadsiatke krajín eurozóny bude v nasledujúcich mesiacoch klesať.

Správu o náraste inflácie v eurozóne priniesol v rámci svojho rýchleho odhadu Európsky štatistický úrad – Eurostat. Informáciu vypracoval na základe predbežných údajov, ktoré získal od jednotlivých členských krajín, a ktoré sa ešte v priebehu nasledujúcich dvoch týždňov budú spresňovať. 

Počas uplynulého mesiaca medziročne najviac zdraželi služby, potraviny a energie. Najvyšší nárast zaznamenali spotrebiteľské ceny v sektore služieb, ktoré sa medziročne zrýchlili o 3,9 %. Januárová inflácia v segmente potravín, alkoholu a tabaku predstavovala 2,3 %, v oblasti energií 1,8 % a u priemyselných tovarov bez energií dosiahla 0,5 %.

Aká je situácia v krajinách eurozóny

Z pohľadu jednotlivých krajín eurozóny v januári 2025 až 10 z 20 členských štátov tohto ekonomického zoskupenia zaznamenalo medzimesačný nárast inflácie, v štyroch prípadoch zostala na nezmenenej úrovni, a šestica štátov platiacich eurom zaznamenala pokles rastu spotrebiteľských cien. 

Najnižšia inflácia spomedzi dvadsiatky krajín eurozóny je v Írsku (1,5 %), Luxembursku a Fínsku (po 1,6 %), Taliansku a na Malte (po 1,7 %), vo Francúzsku (1,8 %) a v Slovinsku (2,3 %). Všetky ostatné štáty už majú hladinu spotrebiteľských cien vyššiu, ako je priemer eurozóny (2,5 %).

V priebehu uplynulého mesiaca inflácia najviac zrýchlila v Litve (+1,5 percentuálneho bodu), Írsku (+1 percentuálny bod), Slovenskej republike (+0,9 percentuálneho bodu) a v Luxembursku (+0,8 percentuálneho bodu). Naopak, najvýraznejší úbytok štatisti zaznamenali v Estónsku (–1,3 percentuálneho bodu) a v Holandsku (–1 percentuálny bod).

Inflácia na Slovensku bude druhá najvyššia v EÚ

Inflácia na Slovensku v januári 2025 vyskočila nahor najmä kvôli nárastu dane z pridanej hodnoty (DPH). Mohla byť však ešte o niečo vyššia, no zabránilo jej v tom zastropovanie cien energií a opätovné zavedenie plošnej pomoci.   

„V ďalších mesiacoch predpokladáme ešte mierne zrýchlenie medziročného rastu cien, kulminovať by mohlo v lete na úrovniach okolo 4,5 %. Priemerná miera inflácie by tak v tomto roku mohla skončiť  nad úrovňou 4 %, čo by predstavovalo druhý najvyšší rast spotrebiteľský rast cien zo všetkých krajín Európskej únie. Priemerná miera inflácie v Európskej únii sa očakáva na úrovni 2,4 %,“ konštatuje analytik Slovenskej sporiteľne Matej Horňák.

ECB opäť znížila svoje úrokové sadzby

Európska centrálna banka na svojom januárovom zasadnutí opätovne znížila svoje kľúčové úrokové sadzby o štvrť percentuálneho bodu. Sadzba pre jednodňové sterilizačné operácie klesne na úroveň 2,75 %, sadzba pre hlavné refinančné operácie sa zníži na úroveň 2,9 % a nová sadzba pre jednodňové refinančné operácie bude na úrovni 3,15 %.

Od polovice minulého roku to bolo v poradí už piate znižovanie úrokových sadzieb. Dôvodom je postupne klesajúca inflácia v krajinách eurozóny a zároveň aj potreba o posilnenie spomaľujúcej európskej ekonomiky.

„Väčšina ukazovateľov základnej inflácie naznačuje, že inflácia sa trvalo ustáli v blízkosti cieľa. Domáca inflácia zostáva vysoká najmä vzhľadom na ďalšie výrazne oneskorené prispôsobovanie miezd a cien v určitých sektoroch predchádzajúcemu prudkému rastu inflácie. Mzdový rast sa však v súlade s očakávaniami zmierňuje a jeho vplyv na infláciu čiastočne absorbujú zisky,“ konštatuje ECB.

Japonsko: Centrálna banka zvýšila základnú sadzbu na 0,5 %

Situácia v Japonsku je úplne iná ako vo väčšine ostatných krajín sveta. Dlhodobo tu majú nízku infláciu na úrovni okolo 2 % a úrokové sadzby tokijskej centrálnej banky sa držia len mierne nad nulou, pričom ešte na začiatku minulého roku sa nachádzali v mínusových hodnotách.

Novinkou je, že Japonská centrálna banka v polovici januára 2025 zvýšila kľúčovú úrokovú sadzbu o štvrť percentuálneho bodu na 0,5 %, čo je najviac od globálnej finančnej krízy, teda za posledných viac ako 17 rokov. Svoje rozhodnutie zdôvodnila opatrnosťou pri zachovávaní stability ekonomiky krajiny.