Zdroj: Unsplash

Klesá, no zatiaľ príliš pomaly

Medziročný nárast cien tovarov a služieb na Slovensku sa v uplynulom mesiaci zastavil pod 9-percentnou hranicou. Dobrou správou je, že stále priebežne klesá, horšou správou je, že klesá pomaly a Slovensko má stále najvyššiu infláciu spomedzi dvadsiatky štátov, ktoré v rámci eurozóny platia eurom.

Určite pozitívna je informácia, že počas augusta 2023 po prvý raz v tomto roku zlacneli všetky potravinové zložky, najmä sezónna zelenina a ovocie. Tento cenový pokles však vyvážilo významné zdraženie pohonných látok. Výsledkom týchto cenových posunov a tlakov je, že aktuálna výška inflácie na Slovensku je najnižšia od februára minulého roku.

Nadol idú najmä potraviny a bývanie

Najväčší vplyv na celkovú infláciu na Slovensku majú stále dve najvýznamnejšie položky vo výdavkoch domácností – potraviny s nealko nápojmi a bývanie s energiami.

Dynamika rastu cien potravín spomaľovala už piaty mesiac. V auguste 2023 boli podľa údajov Štatistického úradu SR medziročne drahšie o 13,6 %. Rast cien nad 20 % sa týkal už len cukru, džemu a cukroviniek. Ďalší pokles však zaznamenali ceny olejov a tukov, ktorých medziročné zníženie o 6,8 % bolo spôsobné predovšetkým ich prudkým zdražením v minulom roku.

Rast cien v odbore bývanie a energie sa utlmil a klesol na úroveň 7,3 %, čo je najnižšia hodnota od konca roka 2021. Nad úrovňou 20 % sa však stále držali ceny pevných palív, tepelnej energie na 17 %, ceny údržby a opravy obydlia klesli na 15 %.

Čo všetko nám zdraželo

„Výraznejšiemu poklesu celkovej inflácie bránilo napríklad zdražovanie v reštauráciách a hoteloch, zdravotníctve a vo vzdelávaní. Najvýznamnejšie posuny cien nahor boli aj pri farmaceutických výrobkoch a ambulantných službách, z toho najmä pri službách zubných lekárov, ktoré sa opäť priblížili k medziročnému navýšeniu o 20 %,“ konštatujú štatisti.

Tovary a služby na bežnú údržbu domácností vzrástli oproti vlaňajšku o 17,9 %, primárne a predprimárne vzdelávanie je oproti vlaňajšku drahšie o 30,8 %. Ceny pohonných látok síce medzimesačne výrazne zdraželi, no oproti augustu 2022 sú nižšie o 4,5 %.

Index spotrebiteľských cien sa v auguste 2023 medziročne zvýšil za domácnosti zamestnancov o 8,9 %, za nízkopríjmové domácnosti o 9,4 % a za domácnosti dôchodcov o 8,8 %.

Ako sú na tom ostatné európske krajiny

Pri pohľade na dáta Európskeho štatistického úradu Eurostat je zrejmé, že aj na sklonku leta sa medziročne najviac zvýšili ceny potravín, alkoholu a tabakových výrobkov (+9,8 %). Rast cien služieb dosiahol 5,5 %, priemyselné tovary bez energií zdraželi o 4,8 % a energie zlacneli o 3,3 %.  

Spomedzi jednotlivých členských krajín eurozóny si najviac pohoršilo Luxembursko, kde inflácia vystúpila z júnových 2 % na augustových 3,5 %. Ďalej sú to Belgicko (z 1,7 na 2,3 %), Cyprus (z 2,4 na 3 %), Portugalsko (zo 4,3 na 5,3 %), Francúzsko (z 5,1 na 5,7 %), Rakúsko (zo 7 na 7,6 %) a Chorvátsko (z 8 % na 8,5 %).

Naopak, najviac si polepšili Holandsko (z 5,3 na 3,4 %), Estónsko (zo 6,2 na 4,3 %), Lotyšsko (zo 6,6 na 5,6 %), Taliansko (zo 6,3 na 5,5 %), Litva (zo 7,2 na 6,4 %) a Malta (z 5,5 na 5 %). 

Mimochodom, medzi krajinami, kde inflácia klesá najrýchlejšie, sú všetky tri pobaltské štáty, kde ešte vlani mali čísla vysoko presahujúce úroveň 20 %, a teda sa nachádzali ďaleko za Slovenskou republikou. Dnes je však situácia úplne opačná.

Ako sa zachovajú centrálne banky?

So stále vysokou, hoci už priebežne klesajúcou infláciou aj naďalej bojujú centrálne banky na oboch brehoch Atlantického oceánu. Európska centrálna banka aj americký Federálny rezervný systém naposledy v júli tohto roku zvýšili svoju kľúčovú úrokovú sadzbu o štvrť percentuálneho bodu. V prvom prípade tak úroková sadzba stúpla na 4,25 % a v druhom dokonca na 5,5 %, čo je najviac od roku 2001.

ECB zdvihla úrokové sadzby už deviatykrát za sebou. Otázkou je, či tak urobí aj desiatykrát v rade, alebo na nasledujúcom zasadnutí Rady guvernérov centrálnych bánk členských krajín eurozóny ponechá súčasné status quo. Problémom totiž je, že zvyšujúce sa úroky majú síce tendenciu znižovať vysokú infláciu, no zároveň si vyberajú daň v podobe spomaľujúceho sa dopytu po úveroch, čo zase oslabuje ekonomické aktivity.

Kľúčová úroková sadzba sa zvyšovala aj v USA. Americký Federálny rezervný systém začal so zvyšovaním úrokových sadzieb v marci minulého roku. Odvtedy tak urobil spolu jedenásťkrát. V júni 2023 zvyšovanie po prvý raz prerušil, no na svojom júlovom zasadnutí opäť pokračoval vo svojej jastrabej politike sprísňovania menovej politiky v snahe o definitívne skrotenie inflácie, ktorá sa stále nachádza nad jeho dlhodobým cieľom.

Maďarsko a Česko: Rast cien sa zmierňuje

Spomedzi európskych krajín, ktoré nie sú súčasťou eurozóny, majú najvyššiu infláciu v Maďarsku. Koncom augusta sa zastavila na úrovni 16,4 %. K spomaleniu rastu cien tu došlo už v siedmom mesiaci za sebou. Najväčší podiel na stále vysokej inflácii majú ceny potravín (+19,5 %) a ceny energií a pohonných látok (+35 %).

Ceny tovarov a služieb postupne klesajú aj v susednom Česku. Z júlových 8,8 % sa ich rast v auguste spomalil na 8,5 %. Sú tak stále o niečo nižšie ako na Slovensku. Ceny tovarov v minulom mesiaci tu vzrástli o 9,4 % a ceny služieb o 7,1 %.

Turecko: Nečakane zvýšilo úroky na 25 %

Turecko od začiatku inflačnej krízy postupuje inak ako zvyšok sveta. Kým centrálne banky vo väčšine krajín zvyšovali úrokové sadzby, aby skrotili vysokú infláciu, turecká centrálna banka riadiaca sa príkazmi samotného prezidenta Erdogana postupovala úplne opačne.

Aj preto má vývin inflácie v krajine zaujímavý priebeh. Pred tohtoročným letom sa ju z minuloročných 80 % podarilo zraziť na menej ako polovicu. Počas leta však opäť začala rásť, aby sa znova vyšplhala cez hranicu 60 %.

Aj preto turecká centrálna banka nedávno zdvihla svoju kľúčovú úrokovú sadzbu o 7,5 percentuálneho bodu z doterajších 17,5 % na rovných 25 %, a to aj napriek tomu, že analytici hovorili o náraste maximálne na úroveň 20 %. Centrálna banka pod vedením novej guvernérky Hafize Gaye Erkanovej sa tak vrátila späť k tradičnému postupu v boji s infláciou.

Egypt: Krajina má vážne problémy

Iné problémy majú v jednej z ekonomicky najsilnejších krajín Afriky – v Egypte. Inflácia tu na konci augusta dosiahla rekordných takmer 40 %, pričom ceny potravín medziročne zdraželi o viac ako 70 %. Kurz miestnej libry sa oproti doláru len v tomto roku prepadol zhruba o polovicu a mnohým obyvateľom viac ako 100-miliónovej krajiny hrozí chudoba. 

Podľa Svetovej banky už pred súčasnou krízou žila asi tretina Egypťanov pod pásmom chudoby, no po skončení tohto roku by sa vo finančnom nedostatku mala ocitnúť ďalšia tretina miestneho obyvateľstva. Aktuálny dlh krajiny je viac ako 165 miliárd dolárov a len za posledné desaťročie sa viac ako strojnásobil.