Foto: Shutterstock

Poklesli všetky sledované údaje

Inflácia vo väčšine krajín eurozóny podľa rýchleho odhadu Európskeho štatistického úradu Eurostat výrazne klesá. Príčinou je najmä nižšia jadrová inflácia, ktorá je očistená od cien energií a potravín. Tej sa podarilo klesnúť výraznejšie, ako predstavovali odhady analytikov. Zlacneli však aj ďalšie kľúčové komodity.

Ceny samotných potravín zmiernili svoj medziročný rast z 13,5 na 12,5 %. To isté platí aj pre priemyselné tovary bez energií, u ktorých nárast poklesol zo 6,2 % na 5,8 %, služby „zvoľnili“ o dve desatiny percentuálneho bodu na rovných 5 % a energie sú dokonca o 1,7 % lacnejšie.

Luxembursko má ideálne 2 %

Rozptyl v inflácii medzi jednotlivými krajinami eurozóny je naozaj široký. Na jednej strane spektra je napríklad Luxembursko, kde sa tento údaj v máji 2023 zastavil na ideálnych 2 %. Veľmi nízka je aj v Španielsku (2,9 %), na Cypre (3,6 %) a v Grécku (4,1 %). Naopak, najvyššia je na Slovensku, v Lotyšsku (12,3 %), v Estónsku (11,2 %) a v Litve (10,7 %).

Najvýraznejší medzimesačný pokles zaznamenal rast cien v Lotyšsku (–2,7 %), Litve (–2,6 %), Estónsku (–2,1 %) a na Slovensku (–1,7 %). Jediný štát eurozóny, v ktorom inflácia v máji tohto roku rástla, bolo Holandsko (+1 %).

Máme už vrchol za sebou?

V súvislosti s klesajúcim rastom cien tovarov a služieb sa vyjadrila aj šéfka Európskej centrálnej banky Christine Lagardová: „Inflácia v eurozóne klesla viac, ako sa očakávalo. Zatiaľ však neexistuje žiadny jasný dôkaz, že už dosiahla svoj vrchol.“

Aj preto sa očakáva, že ECB bude aj naďalej pokračovať v sprísňovaní menovej politiky a v polovici júna 2023 opätovne zvýši svoje kľúčové úrokové sadzby, ktoré sa v súčasnosti nachádzajú na úrovni 3,75 %, o ďalšieho 0,25 bázického bodu na rovné 4 %.

ECB sa obáva o ceny nehnuteľností

Sprievodným efektom týchto jej krokov môže byť okrem iných „nepríjemností“ aj „nekontrolovaný pokles cien nehnuteľností“. ECB to uvádza vo svojej najnovšej správe o finančnej stabilite publikovanej na konci mája tohto roku.

„Príčinou nekontrolovaného poklesu cien nehnuteľností môžu byť stále vyššie úrokové sadzby hypoték, čo len zhoršuje ich dostupnosť a zvyšuje záťaž aj pri starších úveroch, a to najmä v krajinách, kde dominujú hypotéky s variabilnou úrokovou sadzbou,“ uvádza Európska centrálna banka.

Španielsko: Príjemné prekvapenie v eurozóne

Zrejme najpríjemnejším prekvapením medzi krajinami eurozóny je v súvislosti so spotrebiteľskými cenami tovarov a služieb Španielsko. Inflácia v tejto krajine, ktorej ekonomika nie je v rámci eurozóny považovaná za silnú, klesla z aprílových 4,1 % na májových 3,2 %. Je to najmenej od júla 2021, teda za posledné takmer dva roky.

Analytici síce predpokladali takýto vývoj, no reálny pokles cien bol priaznivejší ako samotné očakávania. Znížila sa aj jadrová inflácia, do ktorej sa nezapočítavajú nestabilné ceny energií a potravín. Španielsko je natoľko spokojné s vývojom ekonomických ukazovateľov, že miestni štatisti zverejnili inflačné čísla už tri dni pred koncom mája.

Spojené kráľovstvo: Jadrová inflácia neočakávane stúpla

Európske krajiny, ktoré fungujú s vlastnými menami mimo eurozóny majú obyčajne vyššiu infláciu ako tie, kde sa platí eurom. Výnimkou nie je ani Spojené kráľovstvo. Aj táto krajina však vysiela dobré správy o postupnom znižovaní spotrebiteľských cien. Naposledy to bolo medzimesačne z 10,1 na 8,7 %.

Rast spotrebiteľských cien v Spojenom kráľovstve sa tak začína vzďaľovať od 41-ročného maxima, ktoré krajina dosiahla na úrovni 11,1 % vlani v októbri. Aj tu je však problémom takzvaná jadrová inflácia (bez regulovaných a dotovaných cien), ktorá v minulom mesiaci namiesto očakávaného poklesu vzrástla a dosiahla svoje maximum za posledných 31 rokov. 

Argentína: Krajina tlačí inflačné bankovky

Táto latinskoamerická krajina, ktorá už v minulosti niekoľkokrát skrachovala, má aj v súčasnosti jednu z najvyšších inflácií na svete. V uplynulom mesiaci atakovala hranicu 109 %. Analytici predpokladajú, že inflácia v krajine ešte porastie, a že priemer za tento rok dosiahne hranicu približne 130 %.

Argentína na vzniknutú situáciu reaguje tlačením inflačných bankoviek. Tou najnovšou je bankovka v nominálnej hodnote 2-tisíc pesos. Oficiálne má hodnotu približne 8,2 amerického dolára, no na čiernom trhu sa dá kúpiť aj za 4 doláre.

Na fakt, že najdrahšia bankovka má len takú malú skutočnú hodnotu, sa sťažujú firmy aj občania. Častým javom v krajine sú úplne prázdne bankomaty. Miestna vláda preto deklaruje, že bude venovať zvýšenú pozornosť digitalizácii finančného sektora.