Inflácia na Slovensku klesá, no podstatne pomalšie, ako by sme si želali

Foto: Shutterstock

Problémom sú vysoké ceny potravín

Spotrebiteľské ceny tovarov a služieb v júni 2023 medzimesačne vzrástli o 0,2 %. Inflácia na Slovensku tak od roku 2021 bez prestávky rastie, no už štvrtý mesiac po sebe jej dynamika klesá. Aktuálne je na úrovni 10,8 %, ktorú dosahovala aj v marci minulého roku. Napriek tomu, dvojciferná hodnota je v porovnaní s okolitými štátmi stále príliš vysoká.

„Najväčší vplyv na celkovú infláciu mali ceny potravín s nealko nápojmi, ktoré sú jednou z najvýznamnejších položiek vo výdavkoch domácností. Tie nepretržite rastú už tretí rok a v júni medziročne stúpli o 19 %,“ konštatuje vo svojej správe Štatistický úrad SR.

Podľa jeho dát až päť z deviatich sledovaných skupín potravín si udržiava rast cien nad úrovňou 20 %. Najvýznamnejšie boli najmä vyššie ceny chleba a obilnín o 20 %, mlieka, syrov a vajec o 21,6 %, zeleniny o 25 %, cukru a cukroviniek o 28,5 %. Ceny nealkoholických nápojov sa zvýšili o 17,7 %.

Ďalšie dvojciferné nárasty

Pred letom k celkovému výsledku inflácie prispeli aj vyššie ceny za stravovacie služby o 12,9 %, z toho hlavne v reštauráciách a kaviarňach o 14,7 %, ako aj vyššie ceny za ubytovacie služby o 9,5 %. Naďalej rástli ceny za tovary a služby osobnej starostlivosti o viac ako 15 %. Vyššie ceny zaznamenalo aj odievanie či vzdelávanie.

Vyššie ceny zaznamenali tiež pevné palivá o 37,1 % a tepelná energia o 17,7 %, ako aj údržba a oprava obydlia o 15,6 % a zber smetí o 17,2 %.

Rast cien tlmila len doprava

Rast cien v odbore bývanie a energie, ktorý tiež patrí k váhovo najvýznamnejším položkám a spolu s potravinami tvorí takmer polovicu všetkých výdavkov domácností, bol v júni 2023 na úrovni 9,7 %. Hodnotu pod 10 % mal naposledy v decembri 2021.

„Dlhodobý vplyv rastu cien stavebných materiálov sa prejavuje v imputovanom nájomnom, ktoré zaznamenalo medziročné zvýšenie cien o 6 %, čo bola najnižšia hodnota za posledné dva roky,“ dodávajú štatisti s tým, že medziročný rast cien tlmila iba doprava. Ceny v nej klesli o 5,1 %. Najväčší vplyv mal pokles cien pohonných látok, ktoré boli medziročne lacnejšie o 18,6 %.

Predbehla nás celá eurozóna

Inflácia na Slovensku je dvojnásobne vyššia, ako predstavuje priemerná inflácia vo všetkých 20 krajinách eurozóny. Kým u nás sa drží na 10,8 %, za celú eurozónu predstavuje 5,5 %. Predstihli nás dokonca už aj krajiny ako Litva, Lotyšsko a Estónsko, ktoré až donedávna za Slovenskom výrazne zaostávali.

Naopak, v dvoch krajinách sa inflácia dostala úplne blízko želanej 2-percentnej hranici a v ďalších dvoch je dokonca už nižšia. Grécko a Cyprus mali v júni tohto roku infláciu na úrovni 2,7 %, Španielsko ju dokázalo stlačiť na 1,6 % a Luxembursko dokonca na rovné 1 %.

USA: Konečne blízko 2-percentného cieľa

Medziročná inflácia v USA v júni klesla na viac ako dvojročné minimum, keď z májových 4 % klesla o celý percentuálny bod na júnové rovné 3 %. Vo finále to vyzerá tak, že medzimesačne tu ceny stúpli len o 0,2 %.

Inflácia v Spojených štátoch sa tak postupne približuje k dvojpercentnému cieľu Federálneho rezervného systému (FED). Svoj vrchol dosiahla minulý rok v júni, keď vystúpila na 9 %, čo bolo najviac od krízového roku 1981.

FED v záujme skrotenia vysokej inflácie zvýšil svoje kľúčové úrokové sadzby prakticky z nuly na začiatku minulého roka na súčasnú úroveň 5,25 %, čo je najviac od roku 2006. Časť analytikov tvrdí, že FED v blízkej budúcnosti svoje kľúčové úrokové sadzby nezvýši. Existujú však aj takí, ktorí tvrdia, že ho k tomu prinúti stále vysoká jadrová inflácia (očistená od dotovaných cien potravín a energií), ktorá v USA stále zostáva blízko 5-percentnej hranice.

Česko: Lepšie čísla ako na Slovensku

Inflácia v susednom Česku bola dlhodobo vyššia ako na Slovensku. Situácia sa však zmenila. Aktuálne sa kritické čísla u našich západných susedov dostali pod dvojcifernú úroveň, presnejšie na 9,7 %, čo je najmenej od decembra 2021.

Spomalenie rastu cien sa dotklo najmä potravín, nealkoholických nápojov a bývania. Vysoký nárast cien, naopak, stále platí pre zemný plyn a tuhé palivá, no aj v tomto prípade sa zdražovanie začína spomaľovať.

Český premiér Petr Fiala pripísal zlepšenie situácie najmä zastropovaniu cien energií a odpusteniu poplatkov za obnoviteľné zdroje energií. Podľa neho je tu ešte stále priestor na intenzívnejší pokles inflácie. Analytici očakávajú, že dosiahnutie 2-percentného cieľa sa môže stať realitou v polovici nasledujúceho roka. 

Ako reagujú centrálne banky

V súvislosti s bojom proti stále vysokej inflácii sú zaujímavé kroky jednotlivých centrálnych bánk. Niektoré svoje kľúčové úrokové sadzby zvyšujú, kým iné sa zase rozhodli spomaliť a možno aj zastaviť sprísňovanie svojej menovej politiky. Najväčšou obavou pre ne je spomalenie ekonomického rastu krajiny, respektíve prepad do ekonomickej recesie.

Napríklad Európska centrálna banka a The Bank of England zrejme budú aj v blízkej budúcnosti zvyšovať svoje úrokové sadzby. Naopak, FED, Bank of Canada alebo Reserve Bank of Australia patria do druhej skupiny centrálnych bánk, ktoré zvoľnili a možno aj zastavili tempo zvyšovania úrokov.