Inflácia na Slovensku je stále nad úrovňou 3 %, príčinou sú najmä drahé potraviny

Foto: Shutterstock

Platíme viac ako vlani 

Novembrová inflácia na Slovensku na úrovni 3,2 % je dokonca o jednu desatinu percentuálneho bodu vyššia ako v predchádzajúcom mesiaci. Trojpercentnú inflačnú hranicu sa v tomto roku na Slovensku podarilo prekonať až štyrikrát – okrem novembra aj v januári, februári a októbri 2024.

Ceny sa v priebehu uplynulého mesiaca medziročne zvýšili vo všetkých 12 sledovaných odboroch. Významný vplyv na negatívny vývoj inflácie malo najmä zvýšenie cien v odbore potraviny s nealko nápojmi o 4,7 %.

Najdôležitejšie faktory inflácie

Drahšie ako pred rokom spotrebitelia nakupovali najmä oleje a tuky (o takmer 25 %), ovocie (o vyše 12 %), ďalej mlieko, syry a vajcia, zelenina, cukor a cukrovinky o 5 až 7 %. Chlieb a obilniny mali ceny o 2,5 % vyššie ako pre rokom, zatiaľ čo ceny mäsa zostali bez zmeny. Potraviny s nealkoholickými nápojmi sú druhou najvýznamnejšou položkou vo výdavkoch domácnosti na Slovensku s podielom takmer 24 %.

Zásadný bol aj nárast o 5,9 % v odbore reštaurácie a hotely, čo ovplyvnili najmä drahšie stravovacie a ubytovacie služby. Nárast cien zaznamenali aj rozličné tovary a služby o 4,1 %, kde medziročne viac platili spotrebitelia najmä za kadernícke služby (o 7,6 %), ako aj ďalšie služby – ambulantné a nemocničné služby a poistenie.

Relatívne dobrou správou je, že najvýznamnejšia položka vo výdavkoch domácnosti – bývanie s energiami si udržala aj v novembri 2024 len minimálnu medziročnú zmenu na úrovni +1 %. Nárast ovplyvnilo zvýšenie cien za dodávky a odvádzania vôd, smetí, ako aj údržby a opráv obydlia.

Vplyv na infláciu mala aj doprava, kde ceny medziročne stúpli o 1,3 %. Aktuálne novembrové ceny pohonných hmôt boli síce nižšie o 6,2 %, no celý odbor ovplyvnili najmä o 17 % drahšie dopravné služby. Súhrnná inflácia za prvých 11 mesiacov tohto roka predstavuje 2,8 %.

Aká je situácia v krajinách eurozóny

Z pohľadu jednotlivých krajín eurozóny v novembri 2024 až 16 z 20 členských štátov tohto ekonomického zoskupenia zaznamenalo medzimesačný nárast inflácie, v jednom prípade zostala rovnaká (Nemecko) a len tri krajiny zaznamenali pokles rastu spotrebiteľských cien (Malta, Grécko a Estónsko).

Najnižšia inflácia spomedzi dvadsiatky krajín eurozóny je v Írsku (0,5 %), Litve a Luxembursku (po 1,1 %), Taliansku a Slovinsku (po 1,6 %), Francúzsku (1,7 %), Fínsku (1,9 %) a Rakúsku (2 %). Všetky ostatné štáty už majú hladinu spotrebiteľských cien vyššiu, ako je priemer eurozóny (2,3 %).

Najvyššia inflácia je v Belgicku (5 %), Chorvátsku (4,5 %), Estónsku (3,8 %), Holandsku (3,8 %), na Slovensku (3,6 %), v Grécku (3 %), Portugalsku (2,7 %), na Cypre (2,4 %), Malte a v Lotyšsku (po 2,3 %).

Spomedzi členských krajín eurozóny počas uplynulého mesiaca inflácia najviac zrýchlila v Slovinsku (+1,6 percentuálneho bodu) a v Litve (+1 percentuálny bod). Naopak, najvýraznejší úbytok štatisti zaznamenali v Estónsku (–0,7 percentuálneho bodu).

ECB po štvrtý raz znížila svoje úrokové sadzby

Zásadný vplyv na infláciu v krajinách má spôsob, akým ich centrálne banky pristupujú k uvoľňovaniu alebo sprísňovaniu svojej menovej politiky. S platnosťou pre krajiny eurozóny Európska centrálna banka 12. decembra 2024 po štvrtý raz v tomto roku znížila svoje hlavné úrokové sadzby.

ECB najnovšie znížila svoju depozitnú úrokovú sadzbu na rovné tri percentá, čo je najmenej od marca 2023. Rada guvernérov ECB odhlasovala v poradí štvrté zníženie úrokových sadzieb od júna tohto roku. Banka počíta aj s ďalším znižovaním úrokov, no to si už ponechala na nasledujúci rok.

Zníženie úrokových sadzieb sa premietne do lacnejších úverov pre firmy, nárastu investícií, a benefitovať by z neho mali aj bežní občania. „Rozhodnutie ECB by sa mohlo premietnuť do zníženia úrokových sadzieb hypotekárnych úverov na Slovensku niekedy vo februári 2025. Ak sa nestane nič nečakané, tak by priemerný úrok nových hypoték mohol klesnúť pod 4 % už v úvode nasledujúceho roka,“ myslí si analytik OVB Allfinanz Slovensko Marián Búlik.

Centrálna banka tiež upozornila, že rast ekonomiky v krajinách eurozóny bude pomalší, ako pôvodne predpokladala. V tomto roku čaká rast 0,7 %, v nasledujúcom 1,1 %, v roku 2026 predpokladá zrýchlenie o 1,4 % a v roku 2027 len o 1,3 %.

USA: Nárast inflácie druhý raz za sebou

Medziročný rast spotrebiteľských cien v Spojených štátoch sa v novembri 2024 mierne zrýchlil na 2,7 %, pričom v predchádzajúcom mesiaci to bolo o desatinu percentuálneho bodu menej (2,6 %). K zvýšeniu inflácie v USA tak došlo už druhý raz za sebou a Federálny rezervný systém (FED) vníma odklon od želanej a cieľovej hranice 2 %. Jeho základné úrokové sadzby zatiaľ zostávajú v rozpätí od 4,50 do 4,75 %.

Švajčiarsko: Nízka inflácia, nízke úroky

Inflácia v tejto krajine dosahuje mimoriadne nízku úroveň 0,7 %. Na túto skutočnosť zareagovala aj miestna centrálna banka, ktorá znížila svoje úrokové sadzby o polovicu percentuálneho bodu z 1 % na 0,5 %. Bola to najvýraznejšia redukcia úrokov za posledných 10 rokov, pričom cieľom centrálnej banky je udržať si náskok pred redukciou úrokov zo strany centrálnych bánk iných štátov a zároveň obmedziť rast švajčiarskeho franku.

Česko a ďalšie susedné krajiny

V susednom Česku zostala inflácia v novembri na rovnakej úrovni ako v predchádzajúcom mesiaci, teda na úrovni 2,8 %, hoci analytici očakávali jej nárast na minimálne 3 %. Tí zároveň predpokladajú, že celoročná inflácia v krajine smeruje k hranici 2,5 %, čo predstavuje viac ako štvornásobný pokles oproti minuloročnej (10,7 %).

Výraznejší nárast cien tovarov a služieb zaznamenalo susedné Poľsko, kde novembrová inflácia vyskočila až na 4,6 %. Naopak, v Nemecku a Rakúsku sa akcelerácia cien pohybuje na úrovni približne 2 %.