Inflácia na Slovensku je stále dvojciferná (10,2 %), kým v eurozóne je o polovicu nižšia (5,3 %)

Foto: Shutterstock

fb_share 

Infláciu ťahajú nahor ceny potravín

Podľa informácie Eurostatu v júli 2023 sa medziročne najviac zvýšili ceny potravín, alkoholu a tabakových výrobkov (+10,8 %). Rast cien služieb sa zvýšil z júnových 5,4 % na júlových 5,6 %. 

Naopak, medzimesačne klesli ceny energií, keď sa znížili o polovicu percentuálneho bodu na –6,1 %. Európski štatisti tiež poukazujú na pokles cien priemyselných tovarov očistených o ceny energií z júnových 5,5 % na júlových rovných 5 %.

Najnižšie a najvyššie čísla

Z pohľadu jednotlivých krajín eurozóny väčšina štátov zaznamenala pokles inflácie. Až donedávna mali najhoršie čísla tri pobaltské krajiny, ktoré zaostávali aj za Slovenskou republikou. V súčasnosti sa však už radia k európskemu priemeru. „Skokanom“ júla 2023 by sme mohli nazvať Estónsko, kde sa medziročná inflácia znížila o viac ako 3 percentuálne body na súčasných 6,3 %.

Najnižšia inflácia spomedzi dvadsiatky krajín eurozóny je aktuálne v Belgicku (1,6 %), nasledujú Luxembursko (2 %), Španielsko (2,1 %) a Cyprus (2,4 %). Naopak, najhoršia situácia panuje na Slovensku, kde je inflácia napriek poklesu o viac ako jeden percentuálny bod stále dvojciferná (10,2 %) a v Chorvátsku (8,3 %).  

ECB a FED: Úroky zvýšili o štvrť percenta

So stále vysokou, hoci už priebežne klesajúcou infláciou aj naďalej bojujú centrálne banky na oboch brehoch Atlantického oceánu. Európska centrálna banka aj americký Federálny rezervný systém zvýšili svoju kľúčovú úrokovú sadzbu o štvrť percentuálneho bodu. V prvom prípade tak úroková sadzba stúpla na 4,25 % a v druhom dokonca na 5,5 %, čo je najviac od roku 2001.

ECB zdvihla úrokové sadzby už deviatykrát za sebou. Otázkou je, či tak urobí aj desiatykrát v rade, alebo na nasledujúcom zasadnutí Rady guvernérov centrálnych bánk členských krajín eurozóny ponechá súčasné status quo. Problémom totiž je, že zvyšujúce sa úroky majú síce tendenciu znižovať vysokú infláciu, no zároveň si vyberajú daň v podobe spomaľujúceho sa dopytu po úveroch, čo zase oslabuje ekonomické aktivity.

Kľúčová úroková sadzba sa zvyšovala aj v USA. Americký Federálny rezervný systém začal so zvyšovaním úrokových sadzieb v marci minulého roku. Odvtedy tak urobil spolu jedenásťkrát. V júni 2023 zvyšovanie po prvý raz prerušil, no na svojom júlovom zasadnutí opäť pokračoval vo svojej jastrabej politike sprísňovania menovej politiky v snahe o definitívne skrotenie inflácie, ktorá sa stále nachádza nad jeho dlhodobým cieľom.

Ukrajina: Znížila úroky z 25 na 22 %

Opačný postup ako ECB a FED zvolila Ukrajinská centrálna banka. Po prvý raz od začiatku ruskej vojenskej invázie z februára minulého roku totiž svoju kľúčovú úrokovú sadzbu nezvyšovala, ale, naopak, znižovala, keď ju upravila z pôvodných 25 % na súčasných 22 %.

Centrálna banka Ukrajiny svoj krok zdôvodnila rýchlejším poklesom inflácie v krajine, ako sa očakávalo, a tiež odolnosťou miestnej ekonomiky aj v čase poldruha roka trvajúceho vojnového konfliktu. „Znižovanie diskontnej sadzby na pozadí udržiavania makrofinančnej stability zároveň podporí oživenie ekonomiky,“ uviedla vo svojom vyhlásení.  

Česko: Konečne pod úrovňou 10 %

Inflácia v Česku sa spomalila na 9,7 %, hoci analytici predpokladali, že sa zasekne jemne nad úrovňou 10 %. Napriek tomu Česká národná banka nie je spokojná s takýmto stavom, želá si totiž, aby ceny v krajine klesali rýchlejšie.

„Stále to nie je úroveň, s ktorou by sme mohli byť spokojní. Je to úroveň, ktorá nám zatiaľ neumožňuje znížiť doterajšie úrokové sadzby. Aj naďalej si preto musíme zachovať jastrabiu politiku, ktorá zabráni inflácii, aby sa stala rezistentnou, no prinúti ju, aby aj naďalej klesala,“ povedal guvernér ČNB Aleš Michl.

Mimochodom, základná úroková sadzba miestnej centrálnej banky je od minuloročného júna na úrovni 7 %. Banka ju odvtedy nezvyšovala, no ani neznižovala.

Inflácia vo svete je nižšia, ako sa očakávalo

Napriek tomu, že inflácia je stále vysoká, centrálne banky vo väčšine krajín sveta s ňou nie sú spokojné a priebežne podnikajú kroky na jej zníženie, mníchovský inštitút IFO tvrdí, že ceny v mnohých štátoch sú momentálne nižšie, ako sa pôvodne očakávalo.

Zároveň však dodáva, že priemerné globálne očakávania na nasledujúce tri roky sú výrazne vyššie ako dlhodobý priemer z predchádzajúcich rokov a nepríjemne vysoké sú aj rozdiely medzi jednotlivými regiónmi.

Najnižšie prognózy na tento rok sú pre Severnú Ameriku (4,5 %), za ktorou nasledujú juhovýchodná Ázia (4,8 %), západná Európa (4,9 %) a východná Ázia vrátane Číny (5 %). Prognóza pre celú Európsku úniu je až na úrovni 7,5 %.

Na opačnom póle prieskumu nemeckých odborníkov sa nachádza región východnej Afriky s prognózou inflácie na tento rok na úrovni 110 %. V severnej Afrike sa predpokladá medziročný cenový nárast o 64 % a v Južnej Amerike o 23 %.