Inflácia môže byť na Slovensku v budúcom roku dvojnásobná. Koho poškodí a komu pomôže?

Foto: Shutterstock

Čaká nás dvojnásobný nárast inflácie

Inflácia na Slovensku by v budúcom roku mala zrýchliť svoj rast až na úroveň 5 %. Zároveň by to mal byť posledný rok s vysokou infláciou, ako to uvádza jesenná správa Národnej banky Slovenska (NBS) o Ekonomickom a menovom vývoji.

„V nasledujúcom roku dôjde k výraznejšiemu rastu cien. Prehodnotili sme regulované ceny energií pre domácnosti. Predpokladáme, že ceny plynu sa zvýšia o približne 30 %. Dodatočne to prispeje k rastu inflácie približne o 0,8 percentuálneho bodu,“ predpokladajú experti NBS.

Na budúcoročnom raste inflácie na Slovensku budú mať podľa analytika 365.banky podiel najmä nové konsolidačné opatrenia vlády. „Najvýraznejší skok v jej raste očakávame v prvej polovici roka, keď bude väčšina opatrení vstupovať do platnosti,“ tvrdí Tomáš Boháček.

Je 5-percentná inflácia príliš vysoká?

O inflácii najčastejšie hovoríme ako o všeobecnom raste cien tovarov a služieb, prípadne ako o znehodnotení peňazí. Jednoducho povedané, čím vyššia je miera inflácie, o to menej tovarov a služieb si kúpime za rovnaké množstvo peňazí.

„Ideálna miera inflácie v rozvinutých ekonomikách je okolo 2 %. Dôvodom je aj to, že meranie inflácie pomocou zmien v cenách v spotrebiteľskom koši je mierne nadhodnotené. V spotrebiteľskom koši sa nachádza drahší tovar, no spotrebiteľ si radšej kúpi náhradu, ktorá nezdražela. Aj preto 2 % zodpovedajú cenovej stabilite,“ vysvetľuje vedúci Ústavu ekonomických vied Ekonomicko-správnej fakulty Univerzity v Pardubiciach Jan Černohorský.

Zdravý rast cien vidí analytik 365.bank medzi dvomi a tromi percentami. „Vtedy sa vyhýbame takzvaným špirálovitým efektom, či už v smere poklesu, alebo rastu cien. V budúcom roku, však u nás bude priemerná inflácia za 12 mesiacov približne dvojnásobná oproti tomuto roku, ale aj v porovnaní so spomínanou zdravou infláciou. Bude sa pohybovať okolo 5 % medziročného rastu, čo už je zvýšená inflácia,“ predpokladá T. Boháček, ktorý tvrdí, že inflácia sa najviac podpíše na zvýšených nákladoch na energie a postihne aj sektor služieb.

Dobrá a zlá inflácia

Pri súčasnej inflácii okolo 2 % ešte možno pozorovať ekonomický rast. „Pozitívne je, že mierna inflácia okolo 2 % podporuje rast ekonomiky a inovácií. Firmy sa neboja vymýšľať nové produkty a služby, ktoré môžu vzhľadom na vyššiu kvalitu predávať za vyššie ceny,“ vysvetľuje J. Černohorský.

Súčasné mierne zdražovanie, ale aj zatiaľ nezvýšená DPH na nepotravinársky tovar, môže ľudí motivovať, aby plánovaný nákup urobili ešte v tomto roku, čím podporia ekonomický rast. „V ekonomike, kde sú mzdy a ceny pomerne nemenné, môže mierna inflácia uľahčiť postupnú úpravu relatívnych cien, čo prispieva k efektívnosti trhu. V prípade dlhov s fixnou úrokovou sadzbou, inflácia v podstate zníži reálnu hodnotu dlhu, keďže splácate peniazmi s nižšou kúpyschopnosťou,“ tvrdí T. Boháček.

Negatívnou stránkou inflácie je strata kúpnej sily peňazí. V praxi to znamená, že v budúcom roku si za rovnaké množstvo peňazí kúpime menej tovarov a služieb ako v aktuálnom roku. Ak ide o vysokú infláciu, tá už môže spomaliť hospodársky rast a odradiť investorov. „Je ťažké povedať presnú hranicu, no inflácia, ktorá je nevýhodná pre každého je spravidla vyššia ako 20 %,“ vyčísľuje J. Černohorský.

Víťazi a porazení pri zvýšenej inflácii

Pri raste inflácie možno subjekty v ekonomike rozdeliť na tých, ktorí na rast cien doplácajú a tých, ktorí sú oproti nim vo výhode. „Víťazmi pri vyššej inflácii sú banky vďaka zvyšovaniu úrokových sadzieb, obchodníci, ktorí môžu zvyšovať ceny pre vyššie náklady. Víťazmi sú aj dlžníci,“ myslí si J. Černohorský.

V nevýhode sú veritelia, ktorí poskytli pôžičku s pevnou úrokovou sadzbou. Dostávajú totiž menej peňazí v reálnych hodnotách ako pôvodne požičali. Podľa analytika 365.bank nad infláciou vyhrávajú tí, ktorí investujú do akcií alebo nehnuteľností, ktoré počas inflácie zvyšujú svoju hodnotu, ktorá prevyšuje infláciu. To už neplatí pre investície s fixným výnosom, napríklad dlhopisy. Tie môžu pri zvýšenej inflácii stratiť na hodnote.

„Inflácia môže štátu pomôcť znížiť reálnu hodnotu štátneho dlhu. Okrem toho, rastúce ceny môžu viesť k vyšším daňovým príjmom. Vysoká a nepredvídateľná inflácia však môže destabilizovať ekonomiku a spôsobiť stratu dôvery v menu,“ upozorňuje T. Boháček.

Na infláciu vo všeobecnosti doplácajú seniori, najmä ak valorizácia dôchodkov nezohľadňuje rast inflácie. Ten má vplyv aj na zamestnancov, pretože majú obvykle fixný príjem. V nevýhode môžu byť aj zamestnávatelia. „Tí môžu byť nútení v čase inflácie zvyšovať mzdy, aby si udržali zamestnancov, čo zvyšuje ich náklady. Okrem toho, inflácia môže zvýšiť ceny surovín a energií, čo tiež zvyšuje náklady podnikania,“ vysvetľuje T. Boháček.

Efekt inflácie sa často prenáša z jedného subjektu na druhý, napríklad z poskytovateľa služby na zákazníka. Aj to je dôvod, prečo by sa mali nielen spotrebitelia brániť pred infláciou. Odborníci sa zhodujú na tom, že najlepšou defenzívou je pravidelné diverzifikované investovanie, teda vkladanie peňazí do rôznych druhov aktív.