Foto: Shutterstock

Energie zmierňujú zdražovanie

Pri pohľade na hlavné zložky inflácie v eurozóne naďalej platí, že najväčší podiel na medziročnom raste cien tovarov a služieb majú energie (25,7 %). Práve u nich však došlo k najväčšiemu spomaleniu nárastu, pričom ešte v novembri rástli o takmer 35 % a v októbri o viac ako 40 %.

Príčinou je zlacňovanie energií na svetových trhoch, ako aj mierna zima, ktorá je menej náročná na kúrenie. Druhý najvyšší podiel na inflačných tlakoch má aj rast cien potravín. Ku koncu minulého roku medziročne zdraželi o 13,8 %. Nasledujú priemyselné tovary bez energií (6,4 %) a služby (4,4 %).

Ako sú na tom krajiny eurozóny

Spomedzi krajín eurozóny sa najvyššia inflácia stále drží v pobaltských krajinách. V Lotyšsku ku koncu roka 2022 kulminovala na úrovni 20,7 %, v Litve na rovných 20 % a v Estónsku na 17,5 %. Práve v ňom od konca minuloročného leta klesla až o takmer 7 %.

Naopak, najnižšia inflácia v eurozóne je už druhý mesiac za sebou v Španielsku (5,6 %), nasledujú Luxembursko (6,2 %) a Francúzsko (6,7 %). V januárovom prehľade Eurostatu pribudne aj nový člen eurozóny – Chorvátsko, ktoré sa stalo jej členom k 1. januáru 2023.

Medzimesačne si najviac polepšili Estónsko, kde inflácia klesla o 3,9 %, Nemecko (o –1,7 %), Litva (o –1,4 %), Španielsko a Grécko (obe o –1,2 %) a Luxembursko (o –1,1 %). Jediná si pohoršila Malta, kde sa inflácia medzimesačne zvýšila o 0,1 %.

Inflácia bude nižšia, ale vydrží dlhšie

V súvislosti s vysokou infláciou guvernér Národnej banky Slovenska (NBS) Peter Kažimír povedal, že v nasledujúcom období síce bude nižšia ako v roku 2022, no nad úrovňou želaných 2 % zostane najbližších tri až päť rokov.

„V roku 2023 by sa mala znížiť na 10 % a v roku 2024 na 9 %,“ konštatuje šéf NBS s tým, že táto prognóza je približne o polovicu nižšia, ako predstavoval odhad analytikov centrálnej banky na jeseň minulého roku. Túto zmenu pripísal prijatým kompenzačným opatreniam zo strany štátu.

„Zachovanie vysokých cien tovarov a služieb aj v nasledujúcich rokoch je daňou, ktorú budeme musieť zaplatiť za to, že inflácia v roku 2023 bude nižšia, ako sa pôvodne predpokladalo. Príčinou bude, že zvyšovanie cien energií neurobíme skokovo, ale ho rozložíme do niekoľkých rokov,“ vysvetlil situáciu viceguvernér NBS Ľudovít Ódor.

ECB bude pokračovať vo zvyšovaní úrokov

Podiel na postupnom krotení vysokej inflácie majú aj kroky Európskej centrálnej banky (ECB), ktorá na sklonku minulého roku zvýšila svoju kľúčovú úrokovú sadzbu na 2,5 %, čo je najviac za posledných niekoľko rokov. V sprísňovaní svojej menovej politiky plánuje pokračovať aj naďalej.

„Aktuálny pohľad na budúci vývoj inflácie, ktorú aktuálne nevidíme na cieli ani v roku 2025, nám káže veľmi razantne pokračovať, a ja som s tým plne stotožnený,“ konštatuje ďalej P. Kažimír, podľa ktorého bude potrebné úrokové sadzby zvýšiť „výrazne vyššie v porovnaní s dneškom“. Ako vysoko ECB pri svojich rozhodnutiach môže ísť, však neuviedol. 

Najvyššia inflácia za posledných 70 rokov

S vysokou infláciou zápasí aj nasilnejšia ekonomika v Európe. V Nemecku ju napokon ku koncu roka 2022 dokázali zraziť pod 10 %. Aj vďaka tomu sa celoročnú infláciu v tejto krajine podarilo stabilizovať na úrovni 7,9 % pri 5,4-percentnej nezamestnanosti (takmer 2,5 milióna ľudí). Podľa Spolkového štatistického úradu je však toto číslo najvyššie za posledných 70 rokov.

Naposledy tu takáto vysoká inflácia bola v roku 1950, keď dosahovala úroveň 7,6 %. Vtedy ju mala na svedomí povojnová ekonomická konjunktúra. Pre porovnanie v roku 2021 dosiahla celoročná inflácia v Nemecku 3,1 %.