Inflácia klesla na 2,1 %, vrátila sa na svoje trojročné minimum

Foto: Shutterstock

Najdôležitejšie faktory inflácie

Medziročná inflácia na Slovensku je už v súčasnosti nízka – najnižšia za posledné tri roky. Na úrovni 2,1 % však už bola aj v apríli tohto roku, pričom v máji sa opäť mierne zvýšila. Aktuálne zvoľnenie inflácie má na svedomí postupné spomaľovanie medzimesačného rastu cien na Slovensku, ktorý sa v júni 2024 dostal prakticky na nulu.

Jedným dychom je však potrebné dodať, že neklesajú ceny všetkých sledovaných tovarov a služieb. V júni sa zvýšila napríklad cena alkoholu, služieb lekárov a zubárov či vysokoškolské poplatky. Ich vplyv na výdavky slovenských domácností však nie je zásadný.

Podľa údajov Štatistického úradu SR medzimesačne zostali spotrebiteľské ceny na Slovensku prakticky nezmenené. Medziročne však boli vyššie až v 11 z 12 sledovaných odvetví. Lacnejšie boli len rekreácie a kultúra.

Niektoré ceny dokonca klesajú

Dobrou správou pre spotrebiteľov je, že najvýznamnejšie zložky výdavkov domácností – potraviny s nealko nápojmi a bývanie s energiami mali približne rovnaké ceny ako pred rokom. K medziročnému rastu cien prispievali buď minimálne, alebo mali dokonca tlmiaci účinok.

Ceny potravín boli v medziročnom porovnaní vyššie len o 0,5 %. Drahšie boli najmä oleje a tuky, chlieb a obilniny, ryby, cukor a cukrovinky. Nárast ich cien sa však pohyboval len na úrovni do 4 %.

Zároveň však zlacnelo mäso, mlieko, syry a vajcia, a pod vplyvom sezónnosti najmä ovocie a čiastočne aj zelenina.

„Spomedzi výdavkov na bývanie a energie bolo medziročne lacnejšie imputované nájomné a pevné palivá. Rovnaké alebo nižšie ceny ako pred rokom mali všetky energie (plyn a elektrina) s výnimkou tepelnej. Ostatné zložky výdavkov v rámci bývania boli medziročne drahšie v rozmedzí od 1 do 14 %. Týkalo sa to najmä údržby a opráv obydlia, ďalej odvozu a likvidácie odpadu, ako aj vodného a stočného,“ konštatujú štatisti.

Pre občanov je dôležité tiež to, že reálne mzdy u nás sú aktuálne vyššie ako klesajúca inflácia, a to vo všetkých sledovaných odvetviach. Dokonca dvojciferne rastú v prípade dopravy a skladovania (+11,1 %) a maloobchodu (+10,3 %).

Aká je situácia v krajinách eurozóny

Z pohľadu jednotlivých krajín eurozóny v júni 2024 až 12 z 20 členských štátov tohto ekonomického zoskupenia zaznamenalo medzimesačný pokles inflácie, v siedmich prípadoch sa rýchlosť nárastu spotrebiteľských cien zvýšila a v jednom prípade (Grécko) zostala na rovnakej úrovni ako pred mesiacom. 

Najnižšia inflácia spomedzi dvadsiatky krajín eurozóny je vo Fínsku (0,6 %), Taliansku (0,9 %), Litve (1 %), Lotyšsku (1,4 %), Írsku (1,5 %) a Slovinsku (1,6 %). Pod priemerom krajín eurozóny, ktorá je na úrovni 2,5 %, sa nachádzajú aj Malta (2,1 %), Grécko a tiež Slovenská republika (po 2,4 %).

Všetky ostatné štáty už majú hladinu spotrebiteľských cien vyššiu, ako je priemer eurozóny. Najvyššia inflácia je v Belgicku (5,5 %), Španielsku (3,5 %), Holandsku a Chorvátsku (po 3,4 %), Rakúsku (3,2 %), Portugalsku a na Cypre (po 3,1 %).

Spomedzi členských krajín eurozóny počas uplynulého mesiaca inflácia najviac zrýchlila v Belgicku a Holandsku (+0,6 percentuálneho bodu). Naopak, najvýraznejší úbytok štatisti zaznamenali v Chorvátsku a Slovinsku (–0,9 percentuálneho bodu).

ECB: Prvý nesmelý krok má za sebou

Vývoj cien tovarov a služieb v krajinách Európskej únie je priaznivý. Hoci inflácia priebežne klesá, keď aktuálne dosahuje priaznivých 2,5 %, obavy z jej možného opätovného nárastu stále pretrvávajú. Aj preto Európska centrálna banka o znížení svojich kľúčových úrokových sadzieb zatiaľ rozhodla len raz a iba o symbolickú štvrtinu percentuálneho bodu zo 4,5 na 4,25 %..

Európska centrálna banka naposledy znižovala svoje úrokové sadzby v roku 2016, a tie sa až do tretieho roku pandémie koronavírusu pohybovali na úrovni okolo 0 %. Vtedy sa však roztočila inflačná špirála, ktorá sa rýchlo dostala na dvojciferné hodnoty, a európski bankári museli zakročiť ráznym sprísnením menovej politiky. Otázkou teraz je, kedy v záujme oživenia európskej ekonomiky príde k ďalšiemu, respektíve aj razantnejšiemu znižovaniu úrokových sadzieb.

USA: Inflácia sa dostala na úroveň 3 %.

Okrem Európy prichádzajú dobré správy aj zo zámoria. Medziročná inflácia v Spojených štátoch počas uplynulého mesiaca klesla na svoje tohtoročné minimum. Z májových 3,3 % sa v júni znížila na rovné 3 %. Potrebné je dodať, že ekonomickí analytici boli prekvapení touto informáciou a v súčasnosti sa opäť rozprúdila vášnivá diskusia o potrebe uvoľnenia menovej politiky miestnou centrálnou bankou.

Americký Federálny rezervný systém (FED) drží svoju základnú úrokovú sadzbu v pásme 5,25 až 5,5 %, čo je najviac od roku 2001. Ešte na začiatku tohto roku sa predpokladalo, že v priebehu roka zníži tieto úrokové sadzby päť- až sedemkrát. V súčasnosti je zrejmé, že toto tempo určite nestihne. Otázkou je, kedy sa vôbec osmelí urobiť prvý krok, ktorý má Európska centrálna banka už nesmelo za sebou.

„Po informácii o poklese inflácie v krajine na úroveň 3 % je oznámenie o znížení úrokových sadzieb FED-om na najbližšom septembrovom zasadnutí takmer isté,“ konštatujú ekonomickí analytici vo vzácnej zhode.

Rusko: Ceny rastú, stúpnu aj úroky

Opačný trend v súvislosti s vývojom inflácie panuje v Rusku. Tá v júni 2024 dosiahla svoje 16-mesačné maximum na úrovni 8,6 %. Zdraželi najmä potraviny (+19 %), pričom najvyšší cenový prírastok v porovnaní s predchádzajúcim mesiacom zaznamenali obľúbené zemiaky (+34 %).

Rast cien v krajine sa zrýchlil šiesty mesiac za sebou, preto sa očakáva, že ruská centrálna banka koncom júla zvýši svoje úrokové sadzby, ktoré od decembra minulého roka drží na úrovni 16 %. Guvernérka Elvira Nabiullinová dokonca vyhlásila, že ak inflačné tlaky nezačnú slabnúť, zvýšenie sadzieb bude musieť byť výrazné.