Zdroj: Freepik

Čo je to deglobalizácia svetovej ekonomiky

Najprv si vysvetlime, čo pojem deglobalizácia svetovej ekonomiky predstavuje. V skratke je to proces, v rámci ktorého sa svetová ekonomika stáva menej závislou od medzinárodného obchodu a globálnych ekonomických vzťahov. Jednotlivé štáty pri nej uprednostňujú svoje vlastné výrobné kapacity pred nutnosťou spoliehať sa na zahraničných partnerov. Tento trend sa prejavuje rôznymi spôsobmi a zahŕňa viaceré aspekty.

Ak by sme sa pozreli do histórie, globalizácia svetovej ekonomiky zažila po skončení druhej svetovej vojny neskutočný nárast. Podľa Svetovej obchodnej organizácie (WTO) za posledných sedem desaťročí svetová ekonomika vďaka 45-násobnej expanzii globálneho obchodu vzrástla 14-násobne. Tento proces priniesol hmatateľné zisky najmä rozvojovým krajinám, ktorých podiel na svetovej produkcii vzrástol z 24 % v 80. rokoch na viac ako 43 % v roku 2020.

Medzitým si bohaté ekonomiky užívali éru lacnej výroby, lacnejšieho spotrebného tovaru a zanedbateľnej inflácie. Za posledných 15 rokov však proces globalizácie začal stagnovať. Svetový obchod ako percento svetového hrubého domáceho produktu (HDP) dosiahol vrchol na úrovni 61 % v roku 2008. Niektorí ekonómovia a odborníci sa zhodujú, že to bola práve finančná kríza, ktorú možno označiť za prvý náznak deglobalizácie.

Pandémia koronavírusu

Aké udalosti teda mali vplyv na pokles svetového obchodu? Príkladov je niekoľko, za jeden z najvýznamnejších môžeme označiť pandémiu koronavírusu. Hoci v globálnej mierke sa ani jej nepodarilo položiť svetový obchod na lopatky, určite je to najväčšia udalosť súvisiaca s deglobalizáciou za posledné roky.

COVID-19 pomerne rýchlo spôsobil šok v globálnych dodávateľských reťazcoch a na dlhé mesiace vypojil z hry zaužívané svetové dohody o exporte a importe. Krajiny si veľmi rýchlo začali uvedomovať výhodu miestneho výrobcu namiesto nutnosti spoliehať sa na zahraničných partnerov.

U širokej verejnosti a v médiách v tom čase najviac zarezonoval tento výpadok v sektore elektronických čipov, ktorých bol zrazu obrovský nedostatok. Dôvodom bol na jednej strane zvýšený dopyt po elektronike počas karantén, na strane druhej obmedzená produkcia kvôli nižšej pracovnej sile.

Jedným z odvetví, ktoré pocítili výpadok čipov najviac, bol automobilový priemysel. Nedostatok mal za následok prerušenie výroby automobilov a ich dodávok na globálnom trhu. Odhaduje sa, že celosvetovo automobilový priemysel klesol kvôli pandémii o viac ako 20 % a produkcia áut sa v eurozóne v prvom polroku 2021 znížila dokonca o viac ako 30 %.

Automobilky reagovali pomerne rýchlo a viaceré z nich, napríklad Volkswagen, General Motors, Ford aj Hyundai, začali vyrábať svoje vlastné čipy. Pandémii teda môžeme pripísať jednu z charakteristík deglobalizácie – riziko prerušenia dodávok v dôsledku rôznych kríz a konfliktov vedie k tomu, že spoločnosti sa snažia znížiť svoju závislosť od zahraničných dodávateľov a lokalizovať svoje výrobné procesy.

Vojna na Ukrajine

Zotavenie sa svetovej ekonomiky a obchodu po ústupe pandémie netrvalo dlho. Ruská invázia na Ukrajinu vyvolala nové obavy o národnú bezpečnosť a dodávateľské reťazce vystavila tentoraz geopolitickým rizikám. Rôzne krajiny po celom svete začali prijímať protekcionistické politiky s cieľom chrániť nielen svojich výrobcov a ekonomiku, ale brať do úvahy aj politický režim zahraničného partnera.

Nasledovali požiadavky na diverzifikáciu smerom od „nepriateľských“ krajín a do obchodnej politiky vstúpili sankcie a clá. Svetový obchod sa rozdelil na dva bloky – USA, Európska únia a ich spriatelené krajiny, ktorých protipólom sa stali Rusko, Čína a ich partneri.

Toto rozdelenie prinieslo neekonomický prístup. Spoločnosti a krajiny si totiž začali vyberať svojich dodávateľov nie na základe ceny, ale skôr na základe geografickej a politickej blízkosti. Tento prístup je zreteľne vidieť v sektore nerastných surovín, predovšetkým palív. Európska únia aj USA odmietli od Ruska kupovať ropu, zemný plyn a iné suroviny. Rusko sa následne preorientovalo na nové trhy a začalo tieto tovary ponúkať Číne, Indii a iným krajinám.

Obchodná vojna medzi USA a Čínou

V podobnom duchu sa vedie aj obchodná vojna medzi USA a Čínou, ktorá trvá už od roku 2018. Spolupráca medzi dvoma najväčšími svetovými ekonomikami je čoraz viac naštrbená a obrat v nedohľadne. Americký dovoz z Číny medzi rokmi 2017 a 2022 klesol z 21,6 % na 16,5 % a dnes je najnižší od roku 2007.

Kým si prezident USA Joe Biden s čínskym Si Ťin-pchingom vymieňajú údery – Biden ho napríklad v júni tohto roka nazval „diktátorom“ – firmy a spoločnosti na obidvoch stranách prehodnocujú bilaterálny obchod. Niet sa čo diviť, Peking aj Washington sa čoraz viac snažia nadviazať nové spojenectvá, z čoho ťažia noví a menší hráči na svetovom trhu.

Napríklad USA časť svojho dopytu nahradili Vietnamom, ktorého vývoz sa medzi rokmi 2017 a 2022 do USA zdvojnásobil na 4 %. Na túžbe USA čerpať viac tovaru z krajín, ktoré sú im politicky blízke, získali aj Taiwan a Mexiko. Kým Mexiko najviac vyvážalo do USA autá a počítače, Taiwan zase najviac exportoval elektronické súčiastky a optické zariadenia.

Deglobalizácia alebo len spomalenie

Budúcnosť globalizácie svetového trhu tak v súčasnosti naráža na viaceré prekážky. Udalosti posledných rokov zasiahli medzinárodný obchod a geopolitické napätie splodilo nové clá a nacionalistickú priemyselnú politiku. Tento trend spôsobil už spomínané obavy, že svet sa po roku 2009 začal deglobalizovať.

Dôsledky prechodu od globalizácie k deglobalizácii by boli značné. Podľa štúdie Európskej centrálnej banky by takmer úplný obrat v doterajšom trende znamenal prepad svetového dovozu až o 30 %. Vyššie náklady, zbrzdenie ekonomického rastu a vyššia cena takmer všetkých tovarov a služieb, to je len niekoľko príkladov toho, ako by takýto trend ovplyvnil svetovú ekonomiku. Rastúci vplyv politiky na svetový obchod by tiež znásobil neistotu pre podnikateľov aj investorov.

Úplný obrat je však veľmi nepravdepodobný. Finančná kríza, globálna pandémia a vypuknutie vojny na Ukrajine síce oslabili svetový obchod, no jeho pokles bol príliš malý na to, aby sme mohli hovoriť o skutočnej deglobalizácii. Väčšina vplyvných ekonómov sa zhoduje, že vhodnejším názvom tohto trendu by malo byť „spomalenie“. Či už hovoríme o deglobalizácii, alebo spomalení, jedno je nateraz isté – svetový obchod čelí v posledných rokoch skúškam, aké sme tu nemali desiatky rokov.