Foto: Shutterstock

Kombinácia viacerých faktorov

Kombinácia viacerých faktorov viedla k jednému z najvypuklejších nárastov cien surovín za posledné desaťročia. Výrazne sa tak zintenzívnili už existujúce inflačné tlaky a obavy o budúci cenový vývoj, čo vyvoláva potrebu sprísňovania menovej politiky.

Vojna však spôsobila aj zhoršenie dodávateľsko-odberateľských vzťahov. Na ekonomiku pôsobia silné tlmiace vplyvy a produkcia hrubého domáceho produktu (HDP) je už niekoľko mesiacov nižšia, ako sa pôvodne očakávalo. A práve kombinácia vysokej inflácie a pretrvávajúcej ekonomickej stagnácie môže vyvolať stagfláciu.

Prečo je potrebné postupovať opatrne

Centrálne banky v snahe udržať infláciu na uzde pristúpili k sprísňovaniu menovej politiky v podobe zvyšovania úrokových sadzieb. Napríklad v Česku sa kľúčová úroková sadzba dostala už na 7 %. V Poľsku a Maďarsku je na úrovni 6 %. Americký Federálny rezervný systém FED dostal kľúčovú úrokovú sadzbu na 1,75 % a Európska centrálna banka začne so zvyšovaním svojich záporných úrokov v júli 2022. Samostatnou kapitolou je centrálna banka Ruska, ktorá najprv zvýšila kľúčovú úrokovú sadzbu na 20 %, a potom ju postupne znižovala až na 9,5 %.

Snaha centrálnych bánk však môže byť kontraproduktívna, pretože okrem eliminovania rastu inflácie môže mať tlmiaci vplyv na hospodárstvo a už aj tak príliš spomaľujúcu ekonomiku. Zvýšenie úrokových sadzieb zdražie úvery pre podniky aj obyvateľstvo, čo zároveň zníži záujem o spotrebu a investície.

„Z tohto pohľadu musí byť centrálna banka vo svojej reakcii opatrná a prípadne čiastočne tolerovať aj dočasne vyššiu infláciu. To však len vtedy, ak v spoločnosti panuje dôvera, že sa inflácia napokon vráti na pôvodné nízke úrovne. Hovorí sa tomu ukotvenie dlhodobých inflačných očakávaní,“ konštatuje vo svojom komentári Národná banka Slovenska.

Ropné šoky a prvá stagflácia

Pojem stagflácia sa po prvýkrát objavil v 70-tych rokoch minulého storočia, keď svetové ekonomiky  naposledy zažili situáciu stagnujúcej či klesajúcej ekonomiky sprevádzanej prudkým rastom spotrebiteľských cien.

Príčinou boli ropné šoky v rokoch 1973 a 1979 až 1980. Sprísnenie menovej politiky prišlo neskoro a pri druhom šoku musela americká centrálna banka (FED) pristúpiť k veľmi prudkému zvýšeniu sadzieb, aby ukotvil inflačné očakávania späť na želanú úroveň. Kľúčovú úrokovú sadzbu zvýšil až k 20 %, pričom ešte v roku 1977 bola pod 5 %. Dôsledkom boli výrazné straty na ekonomickej výkonnosti a rast nezamestnanosti.

V čom je situácia podobná, v čom odlišná

Súčasná situácia je v niektorých aspektoch podobná tej spred viac ako štyroch desaťročí. Aj v tomto prípade prišiel ponukový šok po pomerne dlhom období uvoľnenej menovej politiky, a aj v tomto prípade sa reálne úrokové sadzby na začiatku cenového šoku pohybovali vo výrazne záporných hodnotách.

Jedným zo zásadných rozdielov je, naopak, nižšia energetická náročnosť ekonomík, ako bola v minulosti. V prípade USA je to približne o tretinu, v prípade európskych krajín až o polovicu. 

Preto a tiež kvôli spomenutému „ukotveniu dlhodobých inflačných očakávaní“ Európska centrálna banka až v júni 2022 rozhodla o ukončení čistého nákupu aktív a o zvýšení kľúčových úrokových sadzieb o štvrť percenta. Ďalšieho pol percenta by mohla pridať v septembri v prípade, ak by sa situácia nezlepšila.