Hongkong čaká ešte 25 rokov prechodnej vlády, no Čína ho už teraz ovláda čoraz viac

Foto: Unsplash

Čoraz agresívnejšie zásahy do politického systému Hongkongu, novoprijatý zákon o národnej bezpečnosti, zatýkanie aktivistov, novinárov, obmedzené hlasovacie práva a potláčaná sloboda tlače a prejavu. Takto by sa dalo v skratke charakterizovať čínske prevzatie Hongkongu. Tieto kroky vyvolali nielen medzinárodné odsúdenie, ale aj otázky o postavení Hongkongu ako globálneho finančného centra, pričom zlikvidovali nádeje, že sa mesto niekedy stane plnohodnotnou demokraciou.

Je Hongkong súčasťou Číny?

Hongkong je špeciálna administratívna oblasť Čínskej ľudovej republiky, ktorá si mohla donedávna z veľkej časti slobodne spravovať svoje vlastné záležitosti na základe princípu známemu ako „jedna krajina, dva systémy“. Túto politiku národného zjednotenia vypracoval v 80. rokoch minulého storočia čínsky vodca Teng Siao-pching. Hlavným cieľom konceptu je integrovať Taiwan, Hongkong a Macao so suverénnou Čínou a zároveň zachovať ich jedinečné politické a ekonomické systémy.

Čínsko-britské spoločná dohoda z roku 1984 diktovala podmienky, za ktorých bude Hongkong vrátený Číne. V dohode je ukotvený hongkonský základný zákon, ústavný dokument mesta, zabezpečujúci oblasti „kapitalistický systém a spôsob života“, a poskytujúci „vysoký stupeň autonómie“, vrátane výkonnej, zákonodarnej a nezávislej súdnej moci, počas 50-ročného prechodného obdobia, ktoré sa končí v roku 2047.

Predstavitelia Komunistickej strany Číny nerozhodujú o zákonoch Hongkongu, no Peking má stále značný vplyv prostredníctvom lojalistov, ktorí dominujú v politickej sfére regiónu. Peking si tiež zachováva právomoc obísť hongkonský základný zákon, čo je právomoc, ktorú donedávna používal len zriedka. Všetky zmeny v politických procesoch má schváliť hongkonská vláda a najvyšší zákonodarný orgán Číny – Národný ľudový kongres alebo jeho Stály výbor.

Hongkongu je dovolené nadväzovať vonkajšie vzťahy v určitých oblastiach – vrátane obchodu, komunikácií, cestovného ruchu a kultúry – ale Peking si udržiava kontrolu nad diplomaciou a obranou regiónu. Podľa základného zákona majú mať Hongkončania zaručenú slobodu tlače, prejavu, zhromažďovania a náboženstva, ako aj ochranu podľa medzinárodného práva. V praxi však Peking niektoré z týchto práv výrazne obmedzil.

Bol Hongkong niekedy demokraciou?

Hoci Hongkong má určité slobody, nikdy nebol podľa medzinárodných štandardov hodnotený ako úplná demokracia. Čína je štátom jednej (komunistickej) strany a zdráha sa dovoliť Hongkongu usporiadať slobodné a spravodlivé voľby. Odborníci tvrdia, že nejednoznačnosť základného zákona zvyšuje toto napätie. V dokumente sa uvádza, že „konečným cieľom“ je dosiahnuť, aby bol miestny vodca zvolený ľudovým hlasovaním, ale nestanovuje konečný termín, dokedy sa tak má stať.

Najvyšším vládnym činiteľom Hongkongu je takzvaný šéf hongkonskej exekutívy. Táto pozícia bola vytvorená, aby nahradila úrad guvernéra Hongkongu, ktorý pôsobil počas britskej nadvlády. Od odovzdania Číne sa však nikdy nekonali pre šéfa exekutívy, ktorý je predsedom hongkonskej vlády, žiadne všeobecné voľby. Šéfa exekutívy namiesto toho vyberá volebná komisia zložená zo zástupcov dominantných profesionálnych sektorov Hongkongu a podnikateľskej elity. Vo voľbách šéfa exekutívy v roku 2022 mohol kandidovať iba jeden kandidát – bývalý zástupca náčelníka mestskej polície so známymi väzbami na Peking John Lee.

Dlho nevydržala ani Legislatívna rada

Okrem toho v Hongkongu pôsobí Legislatívna rada (LegCo), ktorej funkciou je prijímať, meniť alebo rušiť zákony, skúmať a schvaľovať rozpočty, dane a verejné výdavky. Legislatívna rada má tiež právomoc schváliť vymenovanie a odvolanie sudcov, ako aj právomoc odvolať šéfa exekutívy. Práve do tejto rady mohli donedávna obyvatelia Hongkongu na základe slobodných volieb voliť členov rady, ako aj členov svojich miestnych okresných rád, ktoré sa zaoberajú každodennými problémami komunity.

V roku 2021 však Peking prepracoval volebný systém, aby uľahčil svojim kandidátom vymenovanie za šéfov exekutívy a členov LegCo. Peking rozhodol, že vo voľbách môžu kandidovať iba „vlastenci“, ktorí „rešpektujú“ Čínsku komunistickú stranu.

Pred rokom 2021 bola polovica zo sedemdesiatich členov orgánu zvolená priamym hlasovaním, zatiaľ čo zvyšok bol vybraný skupinami zastupujúcimi rôzne odvetvia a profesie. V reakcii na zmeny kandidatúry v roku 2021 prodemokratické skupiny bojkotovali voľby do LegCo a všetkých 90 kresiel pripadlo jednotlivcom nakloneným Pekingu.

Zákon o národnej bezpečnosti

Čína od svojho oficiálneho prevzatia výrazne okresala slobody Hongkongu. V priebehu rokov jeho pokusy o presadenie väčšej kontroly nad mestom vyvolali masové protesty, ktoré následne viedli čínsku vládu k ďalšiemu zásahu.

„Počas pätnástich rokov po odovzdaní došlo k sérii oficiálnych iniciatív zameraných na posilnenie kontroly Pekingu spôsobmi, ktoré by podkopali autonómiu aj právny štát,“ píše vo svojej knihe Making Hong Kong China Michael C. Davis.

Peking podnikol svoj najasertívnejší krok 30. júna 2020, keď obišiel hongkonský zákonodarný zbor a uvalil na mesto zákon o národnej bezpečnosti. Legislatíva účinne kriminalizuje akýkoľvek nesúhlas a prijíma extrémne široké definície trestných činov, ako sú terorizmus, podvracanie, secesia a tajná dohoda s cudzími mocnosťami.

Umožňuje tiež Pekingu zriadiť v Hongkongu bezpečnostné sily a ovplyvňovať výber sudcov, ktorí pojednávajú o prípadoch národnej bezpečnosti. Prodemokratickí aktivisti a zákonodarcovia tento krok odsúdili a vyjadrili obavy, že by to mohol byť „koniec Hongkongu“. Medzitým čínski predstavitelia a propekinskí zákonodarcovia uviedli, že po masívnych protestoch je potrebné obnoviť stabilitu.

Intenzívne politické čistky

Čínske úrady využili zákon na odstránenie všetkých foriem politickej opozície. Diskvalifikovali prodemokratických kandidátov vo voľbách a odvolali zvolených zákonodarcov za to, že verejne nesúhlasili s čínskou kontrolou nad Hongkongom. Polícia na základe zákona zatkla najmenej 170 ľudí, z ktorých mnohí sú prominentní prodemokratickí aktivisti, bývalí poslanci a novinári.

Za účasť na protestoch boli zatknuté ďalšie tisíce ľudí. Peking a hongkonská vláda tiež obmedzili slobody médií, pričom prodemokratické publikácie, ako napríklad noviny Apple Daily, boli zatvorené  po tom, čo boli novinári obťažovaní a uväznení.

Navyše došlo k rozpusteniu skupín, ktoré organizovali protesty. Snahy hongkonskej vlády transformovať systém verejného vzdelávania zavedením takzvaných vlasteneckých programov tiež znepokojili mnohých rodičov a študentov. Tieto kroky vo všeobecnosti ukončili verejné masové protesty a umlčali mnohých obyvateľov Hongkongu, ktorí bojovali za demokraciu. Z mesta utiekli tisíce ľudí vrátane prominentných aktivistov.

„Po mnohých nepokojoch ľudia dostali bolestivú lekciu, že Hongkong nemôže byť neusporiadaný, pretože si to nemôže dovoliť. Hongkong je v novej fáze vývoja od neporiadku k stabilite, od stability k prosperite,“ povedal čínsky prezident Si Ťin-pching počas ceremoniálu oslavujúceho 25. výročie prevzatia územia.

Čo znamenajú zásahy pre finančnú situáciu?

Hongkong je stále globálnym finančným centrom, ale kroky Pekingu by mohli ohroziť jeho postavenie. Relatívne nízke dane, vysoko rozvinutý finančný systém, ľahká regulácia a ďalšie kapitalistické črty urobili z Hongkongu jeden z najatraktívnejších trhov na svete a odlišujú ho od pevninských finančných centier, ako sú Šanghaj a Šen-čen. Nadnárodné firmy a banky, z ktorých mnohé majú regionálne sídla v Hongkongu, historicky využívali mesto ako vstupnú bránu na podnikanie v Ázii, čiastočne kvôli jeho blízkosti k druhej najväčšej svetovej ekonomike a jeho právnemu systému založenému na britskom zákone.

Vedúci predstavitelia niektorých spoločností v Hongkongu však vyjadrili obavy v súvislosti so zákonom o národnej bezpečnosti a kritizovali široké právomoci udelené orgánom na pevnine.

„Ideálnym scenárom Pekingu je zachovať Hongkong ako finančné centrum bez akejkoľvek slobody. Zdá sa však, že v skutočnosti nemôžete udržať jeho medzinárodné finančné postavenie a zároveň potláčať jeho slobodu,“ hovorí profesorka politológie na University of Notre Dame Victoria Tin-bor Huiová.

Budúcnosť zostáva nejasná

Tieto kroky viedli ekonómov k nižším predpovediam rastu mesta a varovali pred únikom mozgov. „Hongkong čelí exodu vzdelaných pracovníkov v takom rozsahu, aký sme nezažili od začiatku 90. rokov minulého storočia,“ uvádza sa v správe hongkonskej Generálnej obchodnej komory.

Iní experti sa domnievajú, že Hongkong si môže udržať svoj komerčný status aj napriek svojmu demokratickému úpadku. V posledných rokoch sa Peking rozhodol prepojiť Hongkong viac s pevninou a vytvoril projekt Greater Bay Area, ambiciózny plán na integráciu Hongkongu a miest v susednej provincii Guangdong do súdržnejšieho ekonomického regiónu. Mnohé firmy a investori počítajú s tým, že táto zvýšená konektivita zvýši objem bohatstva plynúceho z pevniny do Hongkongu.

„Táto dramatická transformácia nebude znamenať koniec Hongkongu ako globálneho finančného centra, pretože už začal posilňovať hospodársku integráciu s pevninskou Čínou. No určite je to smrť demokratických nádejí väčšiny z jeho 7,5 milióna obyvateľov,“ píše expert na ázijské právo z americkej Rady pre zahraničné vzťahy Jerome A. Cohen.