Foto: shutterstock

Cieľ splnený s predstihom

Slovensko i Európska únia zažívajú od roku 2010 pozitívny ekonomický vývoj, vďaka čomu sa zvyšuje aj výkon našej ekonomiky. Hrubý domáci produkt (HDP) Slovenska teda prirodzene rastie. Keďže sa ekonomike darí, stúpa dopyt po tovaroch a službách, a následne i dopyt zamestnávateľov po pracovnej sile. Tieto faktory znamenajú nárast celkovej zamestnanosti, ktorá je momentálne na svojom historickom maxime. 

„Pozitívnou správou je, že zamestnávatelia ročne vytvoria desaťtisíce nových pracovných miest a ďalšie desaťtisíce ich majú neobsadených, čo hrá, prirodzene, v prospech nezamestnaných. To je hlavný dôvod, prečo sa na Slovensku dlhodobo darí znižovať nezamestnanosť, pričom v tejto oblasti dosahujeme historické minimá. Dokonca sa nám v predstihu, v roku 2018, podarilo dosiahnuť cieľ zo stratégie Európa 2020 – zvýšiť zamestnanosť vo vekovej skupine od 20 do 64 rokov na úroveň 72 % do roku 2020,“ konštatuje hovorkyňa Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR (MPSVaR SR) Veronika Husárová. 

Rastu zamestnanosti na Slovensku pomáhajú i opatrenia MPSVaR SR na podporu vytvárania pracovných miest pre znevýhodnených občanov, podpora rekvalifikácií, konkrétne aktívne opatrenia trhu práce a motivovanie ľudí prijímať prácu i za nižšiu mzdu. Tým sa darí výrazne znižovať dlhodobú nezamestnanosť. 

Analytik inštitútu finančnej politiky Ministerstva financií SR (MF SR) Richard Priesol hlavné dôvody súčasného pozitívneho vývoja nezamestnanosti delí do dvoch skupín: „Prvým dôvodom je vyšší dopyt po pracovnej sile súvisiaci s pozitívnym vývojom slovenskej ekonomiky. Druhým dôvodom je dlhodobé znižovanie štrukturálnej nezamestnanosti vzhľadom na odstraňovanie bariér na trhu práce. Napriek pozitívnemu vývoju na trhu práce však nie sme schopní naplniť vysoký dopyt po pracovnej sile, ktorý je potrebné zabezpečiť zamestnávaním cudzincov.“

Kritické dvojciferné čísla zmizli

Na prelome tisícročí dosahovala nezamestnanosť na Slovensku kritické dvojciferná čísla. Najvyššia bola v roku 2001, na úrovni 19,3 %. Zvyšovanie miery nezamestnanosti od roku 1998 spôsobilo zadlžovanie štátu, spomaľujúci výkon slovenskej ekonomiky a ekonomické reformy, ktoré sa vláda v tom čase snažila implementovať. 

Preto boli vtedy nevyhnutné fiškálne stabilizačné opatrenia vlády pre záchranu a oživenie ekonomiky na Slovensku. Zaviedli sa dovozná prirážka, úprava regulovaných cien, daň z pridanej hodnoty a spotrebnej dane, ktoré postupne prinavrátili Slovensku makroekonomickú rovnováhu. Z krátkodobého hľadiska sa mohli zdať tieto kroky politicky nepopulárne, pretože priniesli i negatívne vplyvy, ako zvyšovanie inflácie a spomalenie tempa rastu ekonomiky. 

V roku 2001 sa prelomovo prejavili pozitívne účinky a oživenie ekonomiky prinieslo zníženie nezamestnanosti a miernejší rast cenovej hladiny. Postupom rokov sa kladne vyvíjal i rast zamestnanosti až do roku 2007, keď miera nezamestnanosti pozitívne poklesla na úroveň 9,57 %. 

Globálna ekonomická kríza, ktorá sa zrodila v USA, jej nešťastne riadeným „hypotekárnym boomom“ a ďalšími bublinami na akciových trhoch, zasiahla, samozrejme, i slovenskú ekonomiku. Od roku 2008 spôsobila výrazný pokles HDP, keď sa ekonomika postupne dostala do recesie, čo malo veľký vplyv i na zníženie zamestnanosti.

Klesala spotreba domácností, mnohé firmy sa dostali do finančných problémov, ukončili svoju činnosť a ľudia nemali dostatok pracovných miest. Slovensku sa podarilo opäť oživiť ekonomiku, k čomu prispel vo veľkom aj rozvoj exportu do zahraničných krajín. Keďže Slovensko patrí medzi malé otvorené ekonomiky, podobne ako Česká republika, Belgicko či Holandsko, je naša ekonomika závislá od vývoja ekonomiky krajín, s ktorými obchodujeme. Predovšetkým od Nemecka a Veľkej Británie. 

Klesanie nezamestnanosti sa spomalí

Aktuálne prognózy ukazujú, že v horizonte najbližších troch rokov môžeme naďalej očakávať nízku nezamestnanosť. Inštitút finančnej politiky Ministerstva financií SR (MF SR) vydal v júni prognózu do roku 2022, keď možno očakávať mierny pokles nezamestnanosti z aktuálnej 4,9 %-nej úrovne na úroveň 4,6 %. 

Rast nezamestnanosti neočakáva ani hlavná ekonómka a analytička Slovenskej sporiteľne Mária Valachyová: „Predpokladáme, že nezamestnanosť sa udrží na úrovni okolo 5 % aspoň do konca tohto roku. V prípade, že by nemecká či európska ekonomika ešte viac spomalila, spomaleniu sa nevyhne ani slovenská ekonomika. Ak by náš ekonomický rast bol, povedzme, pod úrovňou 2,5 %, nezamestnanosť by už zrejme začala postupne rásť. Zatiaľ to však v hlavnom scenári neočakávame.“

Keďže zamestnanosť závisí od výkonu ekonomiky, Európska komisia vo svojej tohtoročnej letnej prognóze predpovedá pre rok 2019 a 2020 neustále vytváranie nových pracovných miest na Slovensku, ako aj zdravý ekonomický rast na úrovni 3,6 % v roku 2019 a 3,3 % v roku 2020. 

Výbor pre makroekonomické prognózy MF SR na tento rok predpokladá spomaľujúci rast slovenskej ekonomiky na úrovni 3,5 % i v dôsledku spomalenia eurozóny. Jej predpovede sú veľmi blízke predikciám Európskej komisie aj do budúcna, v roku 2020 by podľa nich mal rast slovenskej ekonomiky ešte spomaliť na 3,4 % a nasýtený trh práce znížiť tvorbu pracovných miest.

Spomaľujúci výkon zahraničných ekonomík sa prenáša do nižšej spotreby domácností. Okrem toho tento negatívny trend postupne tlmí export slovenských automobiliek. K situácii neprispieva ani otázny vývoj brexitu bez dohody, ktorý nepriaznivo ovplyvňuje výkon nemeckej ekonomiky a tiež celej eurozóny. 

„Vzhľadom na to, že viaceré medzinárodné a národné inštitúcie dochádzajú k rovnakým pozitívnym záverom o budúcom vývoji trhu práce na Slovensku, aj MPSVaR SR predpokladá stabilný vývoj miery nezamestnanosti s priestorom na ďalší mierny pokles do roku 2022,“ hodnotí hovorkyňa rezortu práce Veronika Husárová. 

Prácu si našli dlhodobo nezamestnaní

V júni 2019 bolo na úradoch práce evidovaných 166 012 nezamestnaných, no schopných zamestnať sa bolo hneď 136 626 z nich. Pozitívom však ostáva zaujímavý medziročný pokles počtu nezamestnaných o viac ako 8 %. Okrem toho pribudli i nové pracovné miesta, z ktorých takmer polovica je vhodná pre absolventov. 

Medzimesačne sa miera nezamestnanosti zvýšila o 0,09 percentuálneho bodu na 4,97 %. „Jún je už tradične mesiacom, keď štatistiky nezamestnanosti ovplyvňujú čerství absolventi prvostupňového aj druhostupňového vysokoškolského štúdia. Je však veľmi pozitívne, že ich evidencia sa na nezamestnanosti prejavila len stotinovými hodnotami, a na trh práce odišli najmä ľudia, ktorí sú bez práce viac ako rok,“ objasňuje minister práce, sociálnych vecí a rodiny SR Ján Richter.

Úrady práce zaznamenali pozitívny vývoj v dlhodobej nezamestnanosti. Podľa rezortu práce sa počet nezamestnaných dlhšie ako rok v júni znížil o 1 128 ľudí, medziročne až o 14-tisíc. „Je to veľmi pozitívny vývoj, keď sa pozrieme pár rokov späť, mali sme v evidencii viac ako 215-tisíc dlhodobo nezamestnaných, dnes ich je okolo 60-tisíc. Mnohí boli zároveň aj poberatelia pomoci v hmotnej núdzi a museli sa povinne aktivovať. Vďaka tomu sa naučili vstávať, získali pracovné zručnosti a našli si zamestnanie,“ uzatvára Ján Richter.