Foto: NBS

Spoločným znakom lockdownov je neistota

„Rok žijeme s pandémiou koronavírusu. Mnoho vecí sme sa naučili robiť po novom. Jedna vec je však rovnaká, a tou je neistota. No súčasná neistota je podstatne menšia ako tá, ktorú sme zažívali pred rokom. Realitou je, že každý ďalší lockdown má menší vplyv na našu ekonomiku ako ten predchádzajúci,“ tvrdí P. Kažimír.

Podľa jeho slov by sa aj vďaka prebiehajúcemu očkovaniu proti koronavírusu mala slovenská ekonomika rýchlo ozdraviť a už tento rok rásť rýchlosťou 5 %. V roku 2022 by tempo rastu malo byť ešte rýchlejšie na úrovni 5,6 %.

Jeho optimizmus pramení predovšetkým zo zdravého dopytu po slovenských výrobkoch a službách zo zahraničia. „Optimizmus z obnovy svetovej ekonomiky sa prelieva aj na Slovensko a naša ekonomika na tieto impulzy dopytu vie dobre reagovať,“ myslí si guvernér NBS s tým, že problém máme s domácou spotrebou. Aj tu je však optimistický, pretože verí, že po uvoľnení protipandemických opatrení a skončení lockdownu budú Slováci opäť ochotní míňať viac finančných prostriedkov.

Dôležité bude naštartovať súkromnú spotrebu

Aj podľa slov viceguvernéra NBS Ľudovíta Ódora je kľúčom k svetlejšej ekonomickej budúcnosti súkromná spotreba predovšetkým v oblasti služieb. S uvoľnením opatrení by sa podľa neho ľudia mohli vrátiť do obchodov, reštaurácií či hotelov a začať viac míňať zo svojich príjmov.

Zdôraznil, že síce koniec uplynulého roka sa práve v tomto ukazovateli skončil lepšie, ako sa pôvodne predpokladalo, no začiatok tohto roku bol v porovnaní s prognózami zase horší. „Trend však nasvedčuje tomu, že by sme v nasledujúcom období mali pokračovať v duchu lepšieho finišu z roku 2020 a na predkrízové úrovne sa dostať v druhej polovici tohto roka,“ tvrdí Ľ. Ódor.  

Zaujímavosťou je, že spotreba slovenských domácností odoláva kríze lepšie, ako sa to darí vo väčšine krajín sveta. Ako dôvod označil skutočnosť, že Slováci na základné veci, ako na potraviny a bývanie, míňajú väčšiu časť svojich príjmov, pričom tieto položky neboli dotknuté protipandemickými opatreniami a počas krízy dokonca rástli. Ďalším faktorom je odložená spotreba, pretože Slováci väčšinu svojich väčších investícií odložili na popandemické obdobie.

Upozornil tiež na takzvaný jojo efekt, keď pri rastúcich príjmoch narastá aj spotreba a, naopak, pri klesajúcich príjmoch sa spotreba utlmuje. Naplno sa to prejavilo napríklad v treťom štvrťroku minulého roku, keď sa uvoľnili protipandemické opatrenia v porovnaní s druhým štvrťrokom 2020 a prvým štvrťrokom 2021, keď sa opatrenia začali uplatňovať, respektíve sa výrazne sprísnili.

Máme najnižšiu protipandemickú pomoc v rámci eurozóny

Čerpanie pomoci pre firmy a podnikateľov postihnutých koronakrízou bolo počas uplynulého roka často podrobené kritike. Podľa Bankovej rady NBS miera protipandemickej pomoci firmám a domácnostiam z verejného rozpočtu na Slovensku bola v roku 2020 najnižšia z krajín eurozóny. Navyše schopnosť či ochota firiem tieto formy pomoci čerpať zjavne v priebehu minulého roka klesala. 

Banková rada NBS vidí rezervy a zároveň aj potenciál v čerpaní prostriedkov zo zdrojov Európskej únie: „Dostupné fondy EÚ neboli využité vo väčšej miere na podporu investícií v krízovom roku. Súbeh dvoch programovacích období a plánovaný prísun zdrojov z Plánu obnovy predstavujú okrem potrebných štrukturálnych reforiem aj jedinečnú príležitosť pre dobehnutie predkrízových očakávaní ekonomického vývoja.“

Podľa Ľ. Ódora je však podstatné nielen to, aby rozpočtová politika podporovala zotavenie sa ekonomiky štátu. „Dôležité je tiež premýšľať nad tým, ako verejné financie opäť dostať pod kontrolu a zabezpečiť ich stabilitu," dodal na záver.