Greenwashing bude mať jasné pravidlá a k slovu sa dostanú aj mastné pokuty
Je to také trendové používať pri charakteristike svojho produktu slovíčka, ako ekologický, udržateľný, zelený, uhlíkovo neutrálny a iné prívlastky zdôrazňujúce environmentálny prístup k technológiám a okolitému svetu. Nesprávne a niekedy aj lživé nadužívanie tejto terminológie však viedlo Európsky parlament k schváleniu novej Smernice o ekologických tvrdeniach (GCD), ktorej cieľom je chrániť spotrebiteľov pred takzvaným greenwashingom. Zámerom iniciatívy je presne definovať pravidlá používania „zelenej“ terminológie a za jej nedodržanie stanoviť sankcie.

Foto: Shutterstock
Klame každá druhá firma
Minuloročná klimatická konferencia COP27 vo svojej správe o trvalej udržateľnosti priniesla informácie o tom, že spoločnosti, ktoré praktizujú greenwashing, tak robia najmä kvôli verejnej mienke. Chcú totiž, aby ich spoločnosť bola vnímaná lepšie, teda ako etická a udržateľná. Ďalšou motiváciou je upútanie pozornosti zákazníkov a, prirodzene, dosiahnutie vyšších výnosov.
Podľa Európskej komisie takmer polovica environmentálnych tvrdení firiem na internete môže byť klamlivá. Aj preto minulý rok predložila návrh smernice o environmentálnych tvrdeniach (Green Claims Directive – GCD), ktorú tento rok v máji schválili poslanci Európskeho parlamentu.
„Cieľom smernice je nielen obmedziť dosah greenwashingu a umožniť spotrebiteľom prijímať informované rozhodnutia, ale viac kontrolovať samotné spoločnosti a sankcionovať ich, ak tieto pravidlá porušujú,“ konštatuje agentúra GreenTalk, ktorá sa venuje prevencii pred greenwashingom.
Čo je greenwashing?
Tento pojem vznikol spojením dvoch anglických slov: green – zelený a whitewashing – ospravedlňovanie nepriaznivých faktov, aby sme zlepšili verejnú mienku o svojej osobe alebo spoločnosti. Ide o dezinformáciu, ktorú šíri osoba alebo spoločnosť, pretože chce o sebe prezentovať environmentálne zodpovedný obraz.
Pomocou greenwashingu sa spoločnosť alebo osoba snaží navodiť pocit, že sa zaujíma o životné prostredie a planétu. V skutočnosti však nepristupuje k reálnym krokom, ktoré by mali životnému prostrediu reálne pomôcť. Skrátka sa tvári, že je zelenšia, ako v skutočnosti je.
Toto sú najčastejšie praktiky greenwashingu:
Skrytý kompromis – tvrdenie, v ktorom firma prezentuje svoje zelené aktivity, no zamlčiava ostatné, ktoré životnému prostrediu škodia.
Vágne tvrdenie – keď sa spotrebiteľ dozvie len tú „vhodnejšiu“ časť informácie, a tá záujmovo menej priaznivá pred ním zostane skrytá.
Chýbajúci dôkaz – keď chýba dôkaz o predkladanom tvrdení zabezpečený treťou, respektíve nezávislou stranou.
Nové povinnosti pre spoločnosti
Nová smernica prináša pre firmy aj nové povinnosti. Ak budú na verejnosti chcieť deklarovať environmentálne tvrdenia, budú ich musieť mať nezávisle overené a certifikované. Spoločnosti budú musieť uvádzať, či ich tvrdenie sa vzťahuje na celý výrok, alebo len na jeho časť, a či sa týka všetkých činností obchodníka, alebo len niektorých.
„Pri komunikácii bude potrebné vychádzať zo všeobecne uznávaných vedeckých dôkazov, brať do úvahy celý životný cyklus produktu a pri posudzovaní správania sa akceptovať všetky relevantné environmentálne aspekty,“ píše vo svojom článku spoločnosť Shearman & Sterling.
Potrebné tiež bude opísať akékoľvek kompenzácie uhlíka, na ktoré sa daná spoločnosť spolieha, respektíve uviesť, či tieto kompenzácie súvisia so znížením alebo odstránením emisií uhlíka. Všetky takéto tvrdenia budú musieť byť zverejňované v podobe odkazov na webové stránky, cez QR kódy alebo iné online riešenia.
Smernica je zároveň návodom pre jednotlivé štáty, ktoré by mali vytvoriť vlastný postup, ako overovať pravdivosť tvrdení a zabrániť tak greenwashingu. Po nadobudnutí účinnosti smernice budú mať členské štáty EÚ 18 mesiacov na jej zapracovanie do svojej vlastnej legislatívy a dva roky na to, aby ju začali uplatňovať v praxi,“ konštatuje GreenTalk.
Sankcie, pokuty a obmedzenia
Smernica Európskej únie obsahuje aj návrhy sankcií pri nedodržiavaní stanovených pravidiel, teda pri praktizovaní greenwashingu. Na rešpektovanie pravidiel by mali dohliadať príslušné orgány prostredníctvom pravidelných kontrol, pričom v ich právomoci bude aj ukladanie pokút.
Pokuty v hornej hranici môžu dosiahnuť až 4 % z ročného obratu firmy. Napríklad pri ročnom obrate spoločnosti vo výške milión eur by takáto pokuta predstavovala 40-tisíc eur. Pri opakovanom porušení pravidiel sa výška pokuty ešte zvýši. Medzi represívnymi opatreniami figuruje aj konfiškácia príslušného „problematického“ produktu, a tiež dočasné vylúčenie firmy až na 12 mesiacov z procesov verejného obstarávania a prístupu k verejnému financovaniu.
Mzdová kalkulačka
Mzdová kalkulačka ADVANCED
Kalkulačka tehotenskej dávky
Kalkulačka materskej dávky
Kalkulačka rodičovského bonusu
Valorizácia dôchodkov
Kalkulačka na výpočet dôchodku
Kalkulačka dôchodkového veku
Kalkulačka vdovského dôchodku
Kalkulačka sirotského dôchodku
Kalkulačka minimálneho dôchodku
Porovnanie zdravotných poisťovní
2023

Finanční agenti

Kryptomeny

Unicef

Zamestnanie

Kultúra a umenie


SPRAVODAJSTVO





Najčítanejšie
- 1.Slabá finančná gramotnosť má negatívny vplyv aj na domáce rozpočty
- 2.HSBC je prvou bankou na svete, ktorá ponúka tokenizované zlato
- 3.Vodička pri obci Mierovo neprežila čelnú zrážku s autom, v ktorom sa viezla mladá rodina (foto)
- 4.Zoroslav Kollár opätovne zdraví Sulíka, tentokrát hovorí o podivnom biznise s ropnými produktami (video)
- 5.Exprezidentovi Porošenkovi zakázali vycestovať z Ukrajiny pre údajné stretnutie s premiérom Orbánom (video)