Generácia Z: Čo mladí zamestnanci očakávajú a ako na to reagujú firmy

Foto: Freepik

„Generácia Z vstupuje do pracovného života s úplne iným nastavením než predchádzajúce generácie. Prácu totiž nevníma len ako povinnosť, ale ako súčasť sebarealizácie. Títo mladí ľudia očakávajú autenticitu, otvorenú komunikáciu a okamžitú spätnú väzbu. I keď sú pre nich peniaze dôležité, v motivácii významne zaváži najmä zmysluplnosť ich práce, rovnováha medzi pracovným a súkromným životom a príležitosť učiť sa a rásť,“ hovorí Martin Huba, Managing Director personálnej agentúry Synergie CZ&SK.

Viac než len práca

Podľa slov Zuzany Rumiz, prezidentky APAS a generálnej manažérky ManpowerGroup Slovensko, je význam generácie Z pre trh práce čoraz väčší: „Na našom trhu sa zamestnávatelia dlhodobo boria s nedostatkom kvalifikovanej pracovnej sily. Takmer tri štvrtiny z nich nevedia nájsť vhodných ľudí. Aj preto je generácia Z dôležitým zdrojom, o ktorý sa firmy musia aktívne uchádzať,“ hovorí. Mladí zamestnanci dnes totiž chcú vedieť, že ich práca má zmysel a prispieva k niečomu väčšiemu – či už ide o úspech firmy, alebo o pozitívny dopad na spoločnosť. „Autenticita, otvorená komunikácia a skutočný záujem o spoločenské či environmentálne hodnoty nie sú pre generáciu Z len ‚pekné reči‘. Naopak, sú jedným z hlavných kritérií, podľa ktorých si vyberajú zamestnávateľa,“ zdôrazňuje M. Huba.

Benefity nestačia

Flexibilita, hybridná práca či možnosť pracovať z domu sú pre generáciu Z samozrejmosťou. „Nevnímajú ich ako benefit navyše, ale ako predvolený pracovný režim. Možnosť manažovať si vlastný pracovný deň výrazne ovplyvňuje ich spokojnosť a pocit dôvery zo strany zamestnávateľa,“ vysvetľuje M. Huba.

Firmy však podľa jeho slov niekedy volia riešenia, ktoré pôsobia skôr ako marketing než reálna zmena. „Typickým príkladom sú povrchné benefity – ovocné dni, darčekové poukážky či pingpongový stôl v kuchynke. Pokiaľ nejdú ruka v ruke so skutočnou starostlivosťou o zamestnanca, kvalitným vedením a férovým odmeňovaním, rýchlo strácajú zmysel,“ upozorňuje. „Ak chce firma prilákať mladých, nestačí len upraviť ponuku benefitov,“ dodáva Z. Rumiz. „Generácia Z je totiž citlivá na nesúlad medzi tým, čo firma komunikuje navonok, a tým, čo sa deje vo vnútri. Ak si zamestnávateľ zakladá na imidži, ale zanedbáva ľudí, mladí to veľmi rýchlo spoznajú.“

Lojalita nie je samozrejmosť

„Z našich prieskumov vyplýva, že viac než polovica príslušníkov generácie Z mení prácu do dvoch rokov,“ konkretizuje Zuzana Rumiz. Podľa jej slov to však neznamená, že nie sú lojálni. „Sú len menej ochotní zotrvávať v prostredí, ktoré im nedáva zmysel, nepodporuje ich rast a neposkytuje im spätnú väzbu či príležitosti na rozvoj,“ hovorí prezidentka APAS. Martin Huba zároveň prízvukuje, že kľúčovým je obdobie prvého roka v zamestnaní. „Mladí zamestnanci oceňujú osobnú podporu pri štarte. Nestačí formálny onboarding checklist. Potrebujú živých mentorov, ktorí im pomôžu zorientovať sa vo firme, pochopiť jej kultúru a zároveň aj samých seba.“ Firmy, ktoré tento proces nepodcenia, majú podľa jeho slov väčšiu šancu udržať si talenty dlhodobo.

Učenie musí dávať zmysel

Generácia Z má o vlastný rozvoj záujem, očakáva však, že vzdelávanie bude prispôsobené jej štýlu – flexibilné, interaktívne, online a prakticky využiteľné. „Najviac ich oslovujú formáty ako microlearning, gamifikácia, mentoring či prepojenie na konkrétne projekty. Ak vzdelávanie dáva jasný zmysel a má praktické dopady, reagujú naň veľmi pozitívne,“ vysvetľuje M. Huba. Zuzana Rumiz zároveň dodáva, že investícia do mladých sa firmám oplatí: „Ak im dáte priestor rásť a ukážete, že im dôverujete, odmenia sa vám nápadmi, energiou a inovatívnym prístupom,“ odôvodňuje.

Generácia Z prináša do firiem digitálne zručnosti, schopnosť rýchlo sa učiť a chuť meniť veci k lepšiemu. Firmy, ktoré sa im prispôsobia a ponúknu prostredie, kde sa cítia rešpektovaní a vypočutí, získajú nielen nových zamestnancov, ale aj angažovaných partnerov pre dlhodobý rozvoj.