Foto: Shutterstock

Slovensko má jednu z najnižších minimálnych miezd v EÚ

Slováci poberajú siedmu najnižšiu minimálnu mzdu spomedzi 22 krajín Európskej únie, ktoré majú zavedenú garantovanú spodnú hranicu príjmu. Najnižšiu minimálnu mzdu poberajú Bulhari. V januári tohto roka bola na úrovni 286 eur. V prípade, že Slovák pracuje za minimálny príjem, na výplatu dostáva od začiatku tohto roka 520 eur v hrubom.

„Minimálna mzda sa na Slovensku zvyšovala v januári z pôvodných 480 na spomínaných 520 eur v hrubom. Aktuálne pracuje u nás približne 4 % Slovákov za tzv. minimálku. Najvyššiu minimálnu mzdu dostávajú ľudia v Luxembursku, a to až vo výške 2071 eur, čo na Slovensku výrazne prevyšuje aj priemerný mesačný plat,“ povedala Lenka Buchláková, analytička Slovenskej sporiteľne.

Len 22 krajín v rámci EÚ má zavedenú minimálnu mzdu. Krajiny ako Dánsko, Taliansko, Rakúsko, Fínsko a Švédsko ju nemajú. Minimálna mzda sa v priemere pohybujú na východe na úrovni 600 eur až okolo 1400 eur na severozápade EÚ. Niektoré krajiny na východe EÚ sú výrazne pod priemerom, ako je napríklad Litva (430 eur), Rumunsko (446 eur), Maďarsko (464 eur), Chorvátsko (506 eur), Česká republika (519 eur), Poľsko (532 eur), Estónsko (540 eur) a Lotyšsko (555 eur). V piatich členských štátoch EÚ, ktoré sú situované na severe, sa minimálna mzda pohybuje medzi 650 až vyše 1000 eur. Napríklad v Grécku je to 684 eur, v Portugalsku rovných 700 eur, Malta (762 eur), Slovinsko (887 eur) či Španielsko (1050 eur). Najvyššie mzdy celkovo majú na západe EÚ. Minimálka sa napríklad vo Francúzsku pohybuje na úrovni 1521 eur, v Nemecku je to 1557 eur, Belgičania dostávajú minimálnu mzdu vo výške 1549 eur, Holanďania 1616 eur.

Každá šiesta firma na Slovensku je ohrozená krachom

Na Slovensku podniká 31 977 rizikových firiem a ďalších 1 592 firiem, ktorým hrozí úpadok. Vyplýva to z analýzy spoločnosti Bisnode, ktorá sa pozrela na to, koľko rizikových spoločností u nás podniká.  Skúmala pritom až 217 563 firiem na Slovensku. Analýza podnikateľskej základne tak ukázala, že krachom je na našom trhu ohrozená každá šiesta firma.

Podľa prieskumu tak najviac rizikových firiem podniká práve v Bratislavskom kraji. Ukazuje to skóringová stupnica modelu Bisnode, podľa ktorej až 12 481 podnikov z Bratislavy a jej okolia spadá do skóringového stupňa, ktorý je označený ako „rizikový“ (CCC, CC a C) a ďalších 448 firiem dokonca až do skóringového stupňa „úpadok“ (D). 
„Tieto spoločnosti sa vyznačujú negatívnym ratingom, v rámci ktorého vieme predpokladať zlú platobnú schopnosť či následný krach v krátkodobom horizonte,“ hovorí Petra Štěpánová, analytička spoločnosti Bisnode. Zároveň však upozorňuje, že Bratislavský kraj je považovaný za najrizikovejší aj preto, že v ňom sídli najviac podnikateľov.

Vysoký počet rizikových firiem a tých, ktorým hrozí krach, majú však aj Nitriansky kraj (dohromady 3 628 v oboch stupňoch) a Košický kraj (dohromady 3 473 v oboch stupňoch). „Práve v týchto krajoch pôsobí najväčší podiel spoločností so skóringovým stupňom „rizikový“ (CCC, CC, C a D). Firmy zaradené v negatívnych skóringoch sú podľa našich databáz často nespoľahlivými platcami DPH, vo väčšej miere majú virtuálnu adresu alebo sa vyhýbajú plneniu informačných povinností,“ dodáva Petra Štěpánová s tým, že najmenej „problémových“ podnikov sídli v Trenčianskom kraji (dohromady 2 007 v oboch stupňoch).

Investori sa zaujímajú najmä o technologické firmy v autopriemysle

V poslednom štvrťroku minulého roka dosiahol celkový objem investícií rizikového kapitálu globálne 64 miliárd USD. Tento kvartál sa tak stal druhým najúspešnejším v histórii a to najmä vďaka investícii vo výške 12,8 miliardy dolárov do spoločnosti Juul, amerického výrobcu e-cigariet. Celkový objem investícií rizikového kapitálu vo svete za rok 2018 bol 255 miliárd dolárov. Znamená to značný nárast oproti roku 2017, keď výška dosiahla „iba” 175 miliárd USD. Tieto zistenia vyplynuli z aktuálneho vydania štúdie Venture Pulse spoločnosti KPMG Enterprise.

Zatiaľ čo všetky skúmané regióny zaznamenali v priebehu roka 2018 rekordne vysokú úroveň ročných investícií rizikového kapitálu, celkový počet transakcií sa globálne znížil na 6-ročné minimum. Za rok 2018 bolo uzatvorených 15 299 transakcií, pričom v roku 2017 to bolo 17 314 transakcií. Historicky najvyšší počet bol zaznamenaný v roku 2015 – viac ako 20 000.

Z pohľadu odvetví lákajú investorov najmä technologické firmy z automobilového priemyslu. Investície rizikového kapitálu do mestskej mobility v medziročnom porovnaní výrazne vzrástli - z 26 miliárd v roku 2017 na takmer 45 miliárd dolárov v minulom roku. Investície do umelej inteligencie súvisiacej so zdravotnou starostlivosťou sa tiež takmer zdvojnásobili - z 1,25 miliardy dolárov v roku 2017 na 2,34 miliardy dolárov v roku 2018.

Európa už tretí rok za sebou pokorila svoj vlastný rekord v celkovom objeme investícií rizikového kapitálu. V roku 2018 prilákali európske firmy investície vo výške 24,4 miliárd dolárov. Objem transakcií v Európe však v priebehu roka výrazne poklesol - z 4 607 v roku 2017 na 3 380 v roku 2018. Najväčšou transakciou posledného kvartálu roku 2018 na starom kontinente bola investícia vo výške 200 miliónov dolárov, ktorú získala britská spoločnosť Graphcore. Vo Veľkej Británii sa zároveň uzatvorili štyri z desiatich najväčších európskych obchodov.

Štvrtina Slovákov pri nakupovaní platí hlavne kreditkou, ľudia však často nepoznajú jej výhody

Najvýznamnejšie sezóny pre obchodníkov Vianoce a následné novoročné výpredaje, sa pomaly končia. Podľa údajov UniCredit Bank popularita používania kreditných kariet na platobných termináloch pritom rýchlo rastie. Podľa prieskumu platí dnes hlavne kreditkou až štvrtina opýtaných. Mnoho z nich však nepozná všetky hlavné výhody kreditných kariet. 

Kreditné karty sú medzi Slovákmi populárne nielen pri nakupovaní v kamenných obchodoch, ale predovšetkým pri nákupe na e-shopoch. Na konci roka stúpol rast ich používania na slovenských e-shopoch o štvrtinu, na zahraničných dokonca o 36 %.  Novoročné výpredaje práve kvôli zvýhodneným cenám využívajú spotrebitelia na nákup elektroniky alebo domácich spotrebičov. Každý piaty Slovák pritom počas nakupovania z peňaženky vytiahne hlavne kreditku. Ďalších 14 % ich kombinuje s debetnou kartou. Výhradne debetnou kartou platí približne polovica opýtaných Slovákov (55 %).

Podľa prieskumu ľudia, ktorí kreditnú kartu používajú denne, často nepoznajú všetky jej výhody. Takmer 65% opýtaných Slovákov nevie, že kreditná karta je forma úveru. Je dôležité si uvedomiť, že pri  jej využití sa používajú prostriedky banky, nie svoje vlastné. Len 38% opýtaných vie, že pri kreditných kartách môže klient využiť bezúročné obdobie, počas ktorého nemá účtované úroky.