Foto: Shutterstock

Sociálne príspevky znižujú počet rodín ohrozených chudobou v únii len mierne

Vďaka sociálnym dávkam a príspevkom tretina ich poberateľov dostáva mimo pásma chudoby. Dve tretiny v ňom však naďalej zostávajú. Vyplýva to z údajov štatistického úradu Eurostat. Od roku 2010 podiel sociálnych transferov na znižovaní počtu chudobných domácností pritom klesol z takmer 37 % na vlaňajších 32 %. 

Na Slovensku je aktuálne 15,8 % rodín pod hranicou chudoby. Tá sa odvíja od mediánového príjmu a  v našom prípade je na úrovni 360 eur mesačne pre jednočlennú domácnosť. V prípade domácnosti s dvoma dospelými a dvomi deťmi do 14 rokov je to 750 eur mesačne. „Potom, ako rodiny dostanú od štátu sociálne príspevky sa podiel chudobných domácností zníži len na 12,4 %. Sú to často troj- či štvorčlenné rodiny, ktoré musia mesačne vyžiť v priemere ani nie s 500 eurami,“ povedala Lenka Buchláková, analytička Slovenskej sporiteľne. 

Podľa hlavného analytika Českej sporiteľne Davida Navratila je v Českej republike podobná situácia. „Česká republika má podobne ako Slovensko relatívne nízky podiel ľudí ohrozených chudobou. Pred sociálnymi transfermi je to u nás tiež 15,8 % rodín. Po pridelení dávok či príspevkov sa však toto číslo zníži na 9,1 %,“ skonštatoval Navratil. 

Sociálne transfery znižujú chudobu najviac vo Fínsku (57 %) či Dánsku (51 %). V deviatich členských štátoch EÚ sa chudoba vďaka nim znižuje o zhruba 25 %, najmenší podiel na znižovaní chudoby ľudí majú sociálne dávky či príspevky v Grécku (16 %) a Rumunsku (17 %). 

Šestina slovenských firiem podniká z virtuálneho sídla

Približne každá šiesta firma na Slovensku má adresu vo virtuálnom sídle. Podľa najnovších zistení spoločnosti Bisnode až 39 890 slovenských podnikov využíva výhody virtuálnych sídiel. Od začiatku tohto roka pribudlo 3 363 podnikov s adresou vo virtuálnom sídle, vlani to bolo 3 557 a v roku 2016 založili podnikatelia 3 494 firiem s virtuálnym sídlom. Najobľúbenejšími medzi virtuálnymi sídlami sú bratislavské adresy ako Karpatské námestie v Rači (1 675 firiem) a Kopčianska ulica, kde papierovo podniká 1 472 firiem. 

Viac než polovica firiem s virtuálnym sídlom podniká v službách, obchode alebo oblasti nehnuteľností.

„Záujem o virtuálne sídla medziročne narastá, čo nám potvrdila aj naša analýza. Pozreli sme sa bližšie na roky založenia firiem s virtuálnym sídlom. Ukázalo sa, že najviac z týchto spoločností založili podnikatelia v posledných troch rokoch, kedy počet podnikov s virtuálnym sídlom zakaždým presiahol hranicu 3 000. Na porovnanie, napríklad v roku 2014 využívalo výhody virtuálneho sídla len 1 765 firiem,“ hovorí analytička Bisnode Petra Štěpánová. Zároveň dodáva, že firma s virtuálnou adresou môže predstavovať zvýšené riziko v rámci obchodného styku.

E-shopy sa spoliehajú na predvianočné nákupy

Takmer polovica zástupcov e-shopov na Slovensku očakáva, že ich obrat sa v predvianočnom období zvýši o viac ako 20 %. Vyplýva to z prieskumu spoločnosti KPMG. Zvýšenie obratu v čase Vianoc očakáva deväť z desiatich slovenských e-shopov. Štyria z desiatich respondentov sa dokonca v prieskume vyjadrili, že očakávajú zvýšenie obratu počas týchto Vianoc oproti minuloročným o viac ako 30 %. V roku 2018 slovenské e-shopy najviac prostriedkov vložili do propagácie, a to až 44% e-shopov, najvyšší dopyt zaznamenávajú práve v čase Vianoc a pri investícii do online reklamy. 

„Ľudia sú pred Vianocami často presýtení nakupovaním v nákupných centrách. Preto ak poznajú e-shop, ktorému dôverujú alebo ich osloví s jedinečnou ponukou, tak uprednostnia zadováženie darčekov z pohodlia domova. Zároveň je to pre nich unikátna šanca svojím servisom a zákazníckym prístupom získať si priazeň spotrebiteľa aj pre ďalšie nákupy,“ konštatuje Ivana Mazániková, partnerka KPMG na Slovensku zodpovedná za sektor maloobchodu.

S úmyselným neplatením faktúr sa stretávajú takmer 4 z 10 slovenských firiem

S úmyselným neplatením faktúr sa stretlo až 37 % slovenských firiem. Európsky priemer je 33 %. Vyplýva to zo  štúdie „European Payment Practices 2018“, ktorú vypracovala spoločnosť EOS KSI.

„Slovenské firmy sa tak nachádzajú v prvej päťke európskych krajín, ktoré úmyselné neplatenie vnímajú najintenzívnejšie. Na prvom mieste je Dánsko, kde to riešilo až 48 percent firiem, na druhom Rumunsko so 46 percentami. Naopak, zámerné vyhýbanie platbe zažilo len 21 percent švajčiarskych firiem, čo je z jednotlivých krajín najmenej,“ upozorňuje spoločnosť EOS KSI. 

Dôvody firiem na to, aby neplatili faktúry, sú rôzne. „„V minulosti sa im možno tento postup osvedčil, na ich dlh sa zabudlo a oni to skúšajú znovu. Spoliehajú sa na to, že ak nezaplatia faktúru, nič sa im nestane. Dôvodom môžu byť aj obchodné vzťahy – ak sa narušili alebo má firma pocit, že nedostala presne taký produkt alebo službu, ako si želala, môže platbu odďaľovať a skúšať, či časom získa zľavu,“ vysvetľuje Peter Hetteš, obchodný riaditeľ spoločnosti EOS KSI Slovensko, ktorá sa zaoberá manažmentom pohľadávok.