Foto: Shutterstock

Na bývanie si Slováci stále sporia málo 

Podľa nových pravidiel zavedených v júli tohto roka sa pre mnohých ľudí stáva vlastné bývanie čoraz menej dostupným. Z výsledkov prieskumu realizovaného spoločnosťou Tower Finance vyplynulo, že Slováci si tieto zmeny uvedomujú a pri financovaní bývania počítajú aj s vlastnou hotovosťou. Na bývanie si sporí len 21% Slovákov, no až 80% vie, že pri financovaní bývania bude potrebovať aj hotovosť. Podľa výsledkov prieskumu si Slováci dokážu odložiť v priemere 1 831 eur ročne, teda 152,6 eur mesačne. Najčastejší účel na ktorý si Slováci odkladajú, je rezerva do budúcnosti.

Z výsledkov prieskumu vyplýva, že pri žiadosti o hypotéku je dostatočná hotovosť na dofinancovanie úveru dôležitá len pre 8% opýtaných. Najväčšie nároky na kúpu nehnuteľnosti majú pritom mladí ľudia, ktorí majú zároveň najmenej času nasporiť si dostatočnú hotovosť na jej kúpu. 

„Zatiaľ čo mladí ľudia si potrebujú požičať v priemere až 90 000 eur, staršie vekové skupiny si potrebujú požičať v priemere o 20 000 eur menej. Ak si uvedomíme, že banky postupne nebudú poskytovať viac ako 80% z ceny nehnuteľnosti, ľudia, ktorí nebudú mať pripravenú dostatočnú hotovosť budú musieť využiť iné formy dofinancovania v podobe medziúverov alebo iných bankových produktov určených na dofinancovanie,“ upozorňuje Ondrej Broska, partner spoločnosti Tower Finance. 

Dôveru v online nakupovanie má iba 37 % spotrebiteľov

Spotrebitelia si čoraz viac uvedomujú hodnotu svojich údajov. Prieskum KPMG ukázal, že 85% spotrebiteľov chce, aby firmy chránili ich údaje bez toho, aby ich o to museli žiadať a 77 % je proti tomu, aby sa ich údaje predávali. Celosvetovo je iba 37 % spotrebiteľov naklonených online nakupovaniu práve z dôvodu množstva údajov, ktoré musia firmám poskytnúť.

V prvej trojici najdôveryhodnejších odvetví sa umiestnili poskytovatelia zdravotnej starostlivosti (dôveruje im 60 % spotrebiteľov), nasledujú banky (59 %) a technologické spoločnosti (54%). Na konci rebríčka sa umiestnila vláda (37 %) a firmy pôsobiace v reklame (26 %).

Spotrebitelia viac dôverujú spoločnostiam, ktoré žiadajú údaje relevantné pre ich činnosť. Celosvetovo 71 % spotrebiteľov odovzdá s dôverou svoje finančné údaje poskytovateľom finančných služieb, ale len 9 % by poskytlo tieto údaje maloobchodníkom. Podobne 47 % spotrebiteľov s dôverou poskytne telekomunikačným operátorom svoje údaje o mobilných dátach, ale len 8 % by v tom prípade dôverovalo reklamným firmám.

Takmer štvrtina respondentov štúdie KPMG sa vyjadrila, že nie sú vôbec ochotní obchodovať so svojimi údajmi. Mileniáli sú však takémuto obchodu viac naklonení ako generácia dnešných päťdesiatnikov a šesťdesiatnikov. Kým v prípade mileniálov je viac ako štvrtina ochotná poskytnúť svoje dáta výmenou za lepšiu zákaznícku skúsenosť a personalizované produkty a služby, zo staršej generácie sa takto vyjadrilo iba 5 % opýtaných.

Podiel jednoosobových eseročiek je najvyšší za posledných osem rokov

Od začiatku tohto roka vzniklo na Slovensku 17 462 spoločností s ručením obmedzeným, z toho až 12 435 založila jedna fyzická či právnická osoba. Podiel jednoosobových eseročiek tak dosiahol úroveň 71,21 %, čo je najviac od roku 2011. Medziročný vývoj počtu podnikov s jedným vlastníkom skúmala poradenská spoločnosť Bisnode. 

Výrazný nárast záujmu o zakladanie jednoosobových eseročiek pripisuje spoločnosť Bisnode zrušeným daňovým licenciám. Tie prestali platiť začiatkom tohto roka. „Slovenská podnikateľská scéna prešla počas posledných ôsmich rokov turbulentným obdobím. Ešte v roku 2014 vláda zaviedla daňové licencie, ktoré museli platiť aj spoločnosti v strate. To sa odrazilo aj na počtoch novozaložených jednoosobových spoločností s ručením obmedzeným. Ich počet klesol z 18 445 v roku 2013 na 8 585 v roku 2014. Historicky najnižšie čísla sme pritom zaznamenali v roku 2015, kedy vzniklo len 8 311 jednoosobových eseročiek,“ hovorí Petra Štěpánová, analytička Bisnode. 

Čísla z polovice novembra tohto roka však ukazujú, že v prípade jednoosobových firiem dochádza v poslednom období k výraznému obratu. „Záujem o zakladanie jednoosobových eseročiek narastá, čo potvrdzuje aj naša analýza. Podľa nej podnikatelia založili vlani 14 036 takýchto firiem, čo bolo o 1 645 podnikov viac, ako v roku 2016 a o 5 725 spoločností  viac, ako v roku 2015,“ dodáva Štěpánová.

Hutníctvo poháňa slovenský priemysel 

Hutnícky priemysel na Slovensku dosiahol v poslednom roku veľmi dobré výsledky a bol jedným z hlavných ťahúňov rastu celého priemyslu. Vývoj vo svete navyše ukazuje, že v tomto trende by mal pokračovať. Vyplýva to z analýzy spoločnosti Euler Hermes zameranej na hutnícky priemysel.
 
Hutníctvo v minulom roku utŕžilo takmer deväť miliárd eur, čo je o 19 % viac ako rok predtým. Naďalej sa mu darilo najmä na zahraničných trhoch, keďže až tri  štvrtiny produkcie smerovali do cudziny.
 
Výsledky hutníckych podnikov pomohli celému priemyslu a stali sa hlavným motorom jeho rastu. Pridaná hodnota v tomto odvetví sa totiž medziročne zvýšila až o 18 %, čím prekonala všetky ostatné odvetvia. Na porovnanie, tvorba pridanej hodnoty sa v automobilovom priemysle prepadla o takmer 4,5 %.
 
Za úspechom odvetvia stálo najmä to, že sa zvýšila cena ocele, prijali sa opatrenia na zníženie dovozu vybraných oceľových výrobkov za dumpingové ceny a tiež to, že sa oživil dopyt po oceľových produktoch.
 
„Hutníctvo si pritom muselo poradiť s viacerými výzvami, napríklad nedostatkom kvalifikovanej pracovnej sily či rekordnými cenami elektrickej energie na komoditnej burze v Prahe. Navyše, keďže celé odvetvie je veľmi výrazne exportne zamerané, muselo sa vyrovnať aj s ďalšími vplyvmi či politikami iných krajín,“ hovorí Martin Bak, Risk Manager spoločnosti Euler Hermes, ktorá sa zaoberá poistením pohľadávok.
 
Najväčším hráčom v hutníctve naďalej ostáva spoločnosť U.S. Steel Košice, ktorej tržby v roku 2017 prekročili 2,6 miliardy eur, čím medziročne narástli o takmer 30 percent. V prvej trojke je aj Slovalco Žiar nad Hronom a Bekaert Hlohovec, ktorých tržby sú však rádovo nižšie.
 
Hutníctvo by si podľa analýzy malo silné postavenie udržať. Svetová asociácia výrobcov ocele očakáva pre rok 2018 trojpercentný nárast dopytu, pričom najrýchlejšie, o 5,3 percenta, by mal rásť práve trh v Európskej únii.