Foto: Shutterstock

V EÚ chýbajú IT špecialisti

V EÚ budú chýbať IT špecialisti. Tento problém sa týka aj Slovenska. Do roku 2020 bude celkovo v regióne chýbať 500 tisíc ľudí v tejto oblasti.

Na Slovensku podľa Štatistického úradu SR bola vlani priemerná mesačná mzda v odbore IKT na úrovni 1714 eur. Celkovo u nás v tomto sektore pracovalo takmer 57 tisíc IT špecialistov. „Ešte v roku 2010 ich bolo necelých 40 tisíc. Počet ľudí v IKT sektore sa síce zvyšuje, ale požiadavky trhu sú čoraz väčšie, nakoľko sa mnohé oblasti nášho života viac digitalizujú, preto aj Slovensko pociťuje nedostatok IT špecialistov,“ povedala Lenka Buchláková, analytička Slovenskej sporiteľne. IT sektor zaznamenáva aj na Slovensku v posledných rokoch nárast tržieb. Od roku 2010 vzrástli tržby o 37,5 % na 6,3 miliardy eur v roku 2017. 

V IT sektore sa prejavuje nedostatok žien. Podľa Európskeho štatistického úradu Eurostat klesol za posledných desať rokov podiel žien v IT v rámci EÚ. Kým v roku 2010 ich podiel v IT sektore bol na úrovni 22,5 %, v roku 2017 ich bolo niečo vyše 17 %. 

„Ak by sa podarilo prilákať do IT sektora viac ľudí, vrátane žien, naštartovalo by to viac aj ekonomický rast v únii, pričom by sa mohlo do roku 2050 vytvoriť o 1,2 milióna pracovných miest viac. Hrubý domáci produkt by vďaka tomu mohol dovtedy stúpnuť o 820 miliárd eur,“ doplnila Buchláková. 

Slovenské firmy nelákajú moderné platobné metódy

Slovenské firmy príliš nereagujú na moderné trendy platobného styku. Vyplýva to z najnovšej štúdie „European Payment Practices 2018“, ktorú vypracovala spoločnosť EOS KSI. „Iba tretina firiem na Slovensku ponúka zákazníkom, aby faktúry platili najmodernejšími metódami – online prevodom, z digitálnej peňaženky alebo kryptomenami. Uprednostňujú radšej bankové prevody alebo iné spôsoby s dlhšou tradíciou a v budúcnosti to ani neplánujú meniť,“ vyplýva z prieskumu. 

Samotným firmám by pritom moderné technológie mohli pomôcť. „Paradoxom je, že hoci firmy nechcú moderné platobné metódy používať, až tretina z nich si myslí, že ich zavedenie môže zvýšiť percento načas uhradených platieb. Podobné zmýšľanie vidieť v celej Európe, firmy jednoducho ostávajú pri formách platieb, ktoré roky poznajú,“ vysvetľuje Peter Hetteš, obchodný riaditeľ spoločnosti EOS KSI Slovensko, ktorá sa zaoberá manažmentom pohľadávok.

Z prieskumu vyplýva, že digitálne platobné metódy vo firmách nie sú populárne, napríklad online prevod ponúka na Slovensku len 28 percent obchodníkov. Nie je to preto, že čakajú na príležitosť alebo im v tom bránia technické možnosti. Až 58 percent povedalo, že nad online platbami ani neuvažuje a 14 percent, že to teraz nemá v pláne. 

„Ešte slabšiu ochotu vidieť pri mobilných platbách, digitálnych peňaženkách či kryptomenách, ako je napríklad bitcoin. Platbu pomocou nich ponúka len minimum firiem a zavádzať ich ani neplánujú. Napríklad nad mobilnými platbami ani neuvažuje 82 percent firiem, nad kryptomenami až 95 percent,“ dopĺňa EOS KSI. 

Slovenská ekonomika ďalej rastie

Rast slovenskej ekonomiky sa šplhá k úrovni 5 %. „Podľa predbežného odhadu zrýchlil  rast slovenskej ekonomiky v treťom štvrťroku 2018 na 4,6 % medziročne, čím prekonal naše aj trhové očakávania. Je to najrýchlejšie kvartálne tempo rastu od konca eurofondového roka 2015. Hospodársky rast dosiahol medzikvartálne tempo 1,1 % (po sezónnom očistení), mierne pomalšie ako v druhom kvartáli tohto roku V tomto štvrťroku boli  použité zrevidované údaje, ktoré posunuli medziročný rast ekonomiky na začiatku tohto roka o 0,1 percentuálneho bodu nahor na 3,7 % r/r a rast druhého kvartálu bol zvýšený o 0,3 percentuálneho bodu na 4,5 %,“ hovorí Katarína Muchová, analytička Slovenskej sporiteľne. 

O ekonomický rast sa môže opierať aj eurozóna. „V novej Jesennej prognóze Európska komisia znížila odhad rastu eurozóny z 2,3 % na 2,1 % pre tento rok a z 2 % na 1,9 % pre rok 2019. Spomalenie v tomto roku naznačil aj rýchly odhad rastu eurozóny za tretí kvartál - medzikvartálne tempo rastu bolo iba 0,2 % a medziročne sa rast spomalil na 1,7 % ,“ hovorí Muchová. 

Na jeseň páchal škody silný vietor

Slovákov na jeseň potrápil silný vietor. Ukazujú to údaje spoločnosti Allianz – Slovenská poisťovňa. „Za dva jesenné mesiace nahlásili klienti Allianz – SP až 430 škôd po víchriciach... V roku 2017 bola víchrica druhým najničivejším živlom, napáchala škody za takmer 4,2 milióny eur,“ hovorí spoločnosť Allianz – SP. 

„V septembri a októbri nám klienti nahlásili spolu 430 poistných udalostí spôsobených víchricou, pričom až 315 škôd bolo na privátnom majetku. Víchrica napríklad kompletne zničila strechu rodinného domu v okrese Sobrance. Škoda dosiahla výšku 10-tisíc eur. V ďalšom prípade silný vietor poškodil strechu obecného úradu na Považí. Jednotlivé škody na strechách sa pohybovali v tisíckach eur,“ konštatuje hovorkyňa Allianz – SP Lucia Muthová.