Foto: Shutterstock

Rast cien sa v minulom roku zrýchlil

Spotrebiteľské ceny na Slovensku v minulom roku zrýchlili svoj rast. Najviac sme nárast cien pocítili pri nákupe potravín. „Spotrebiteľské ceny v roku 2017 sa medziročne v priemere zvýšili o 1,3 %, tak v uplynulom roku už rástli dynamickejšie, a to takmer dvojnásobne rýchlejšie, v priemere o 2,5 %,“ upozorňuje analytička Poštovej banky Lucia Dovalová.

„Najvýraznejšie k rastu inflácie vlani prispeli potraviny, ktoré sa zvýšili v priemere o 3,9 %, a taktiež aj ceny v doprave, ktoré išli hore o 4,6 %. Pod vyššie ceny v doprave sa samozrejme podpisuje drahšia ropa, ktorú už aktuálne opäť tlačí nahor predovšetkým rozhodnutie OPEC o ďalšom obmedzovaní ťažby ropy dohodnuté na začiatku decembra. K tomuto kroku kartel dotlačil výraznejší prepad cien čierneho zlata. Od začiatku októbra do konca novembra totiž cena ropy Brent klesla o 31 %. To sa samozrejme premieta aj cien dopravy. Najvýraznejšie medziročné rasty v doprave boli zaznamenané v letných mesiacoch, na jeseň začalo tempo spomaľovať a v decembri išli ceny hore iba o 0,5 %,“ hovorí.

Slovensko sa v inovatívnosti v minulom roku zlepšilo 

Slovensko sa v minulom roku stalo relatívne inovatívnejšou krajinou. Podľa Globálneho inovačného indexu, ktorý každoročne vydáva OECD patrí za rok 2018 Slovensku 36. priečka, čo predstavuje medziročné zlepšenie o dve priečky. Zo susedných krajín nás vlani predbehli Rakúšania (21. priečka), Česi (27. pozícia) a Maďari (33. miesto). Za Slovenskom skončili Poliaci na 39. mieste.

Na čele rebríčka Global Innovation Index sa za rok 2018 umiestnilo Švajčiarsko. Prvenstvo si drží už sedem rokov za sebou. Za Švajčiarmi skončili Holanďania, Švédi, Dáni, Američania, ale aj krajiny ako Veľká Británia, Fínsko, Nemecko, Singapur či Hong Kong. Do popredia sa tlačí aj Čína, ktorá má za posledné roky najviac patentov. Slovensko má najviac inovácií v IT sektore. Naopak zaostávame v oblastiach ako je medicína, biomedicína či robotika. „Európska únia ako celok je v prípade inovatívnosti na úrovni celosvetového priemeru. V priemere sa inovačná výkonnosť EÚ od roku 2010 zvýšila o 5,8 %,“ poznamenala Lenka Buchláková, analytička Slovenskej sporiteľne.

OECD upozorňuje, že do roku 2040 bude svet potrebovať o 30 % viac energie ako doteraz. To znamená, že je nutné hľadať inovatívne spôsoby získavania energie, jej výroby, distribúcie a skladovania.

Spokojnosť Slovákov s eurom je rekordná, euro by dnes nemenilo 9 z 10 Slovákov

Pred 10 rokmi Slováci definitívne vymenili slovenské koruny za euro. Podľa štatistík zdraželi potraviny za desaťročie po prijatí eura o 16,6 percenta. Tento nárast je o 0,4 percentuálneho bodu ako priemer celej EÚ.  Slovenskí občania si na novú menu rýchlo zvykli. „Euro jednoznačne uľahčilo príchod nových investícií aj export tovarov do zahraničia, na ktorom je postavená slovenská ekonomika. Aj napriek mnohokrát pesimistickým predpovediam sa s novou menou drvivá väčšina obyvateľov Slovenska rýchlo zžila,“ hodnotí desaťročie európskej meny na Slovensku analytik TopForex Patrik Mackových. 

V prieskume verejnej mienky, realizovanom pre spoločnosť TopForex koncom roka 2017, vyslovilo 70 % Slovákov spokojnosť s eurom. Najnovší prieskum Eurobarometra potvrdil, že skupina Slovákov spokojných s eurom sa rozširuje. Až 90 % opýtaných nemá s platením eurom žiadne problémy a viac ako polovica ceny neprepočítava na koruny.  Za najväčšie výhody eura považujú Slováci jednoduché cestovanie bez nutnosti výmeny valút a zrozumiteľnosť cien. Medzi vzdelanejšími respondentmi prieskumu zaznel i argument, že prijatie eura zvýšilo diplomatickú váhu Slovenska v rámci Európskej únie. Celkovo si obyvatelia na eurá v peňaženkách rýchlo zvykli a vnímajú výhody spoločnej meny. 

Viac o desiatich rokoch Slovenska v eurozóne prinášame v prvom tohtoročnom vydaní magazínu Financial Report. 

Elektrické autá sa nepredávajú najmä kvôli vysokej cene

Iba malá časť z najvyšších predstaviteľov automobilového priemyslu vo svete sa obáva, že ziskovosť v tomto odvetví poklesne. A to napriek tomu, že najmä predstavitelia mladšej generácie už nebudú v budúcnosti chcieť vlastniť auto. Ako svoje ďalšie vozidlo by si väčšina spotrebiteľov chcela kúpiť hybrid. Tieto zistenia priniesol prieskum KPMG Global Automotive Executive Survey.

Podľa výsledkov aktuálneho prieskumu sú dvaja z troch (67%) výkonných riaditeľov v automobilovom priemysle presvedčení, že do roku 2030 bude menej ako 5 % celosvetovej výroby automobilov pochádzať zo západnej Európy. To by predstavovalo iba 6,1 milióna vyrobených kusov.

Elektrické vozidlá s batériami (BEV) sú tohtoročným výrobným trendom číslo jeden. Trhom číslo jedna pre elektromobily bude v budúcnosti Čína. Oslovení manažéri sa zhodli, že práve táto krajina predbehne konkurenciu svojimi batériovými elektrickými vozidlami. Pre spotrebiteľov je najväčšou prekážkou vstupu do elektrického sveta cena. Na druhom a treťom mieste sa umiestnili možnosti nabíjania vozidla a rozsah komunikácií, ktoré sú na tento typ vozidiel pripravené.