Finančné aktuality 33/2018: Tretina Slovákov necháva svoje peniaze ležať na bežnom účte

Slováci si stále šetria do ponožky

Iba takmer polovica tých, ktorí si dokážu niečo nasporiť svoje našetrené peniaze posiela na sporiaci účet. Tretina našincov uprednostňuje možnosť mať ich stále po ruke, na bežnom účte. Z prieskumu Poštovej banky však vyplynulo, že početná skupina ľudí stále preferuje „tradičný“ spôsob úschovy svojej našetrenej hotovosti, a to doma s nulovou možnosťou ich ďalšieho zhodnotenia, no s vysokým rizikom ich odcudzenia. Priznali sa k tomu traja z desiatich opýtaných Slovákov.

Až 69 % dôchodcov má peniaze v banke. Bezpečnosť a ďalšie výhody bežného či sporiaceho účtu preferuje aj osem z desiatich neúplných rodín a 70 % mnohodetných rodín. Domáce uskladnenie peňazí je pre nich až treťou, omnoho menej využívanou možnosťou.  

„Najpočetnejšiu skupinu ľudí, ktorí majú viac peňazí pod matracom ako v banke, tvoria študenti. Viac ako polovica z nich v prieskume uviedla, že nasporenú hotovosť má doma. Za nimi nasledujú mamičky na materskej dovolenke. Takmer štyria z desiatich priznali, že úspory nezhodnocujú na žiadnom sporiacom produkte a radšej ich odkladajú do šuplíka,“ uvádza hovorkyňa Poštovej banky Lýdia Žáčková. Mamičky a študenti sú v tomto smere konzervatívnejší ako seniori. Iba 29 % dôchodcov uviedlo, že ich našetrená hotovosť neprekročila prah domácnosti.

Deti dostávajú 21 eur mesačne a prvý mobil majú aj ako šesťročné

Priemerný mesačný príjem žiakov prvého stupňa základnej školy je 14 eur. Ukázal to prieskum Slovenskej sporiteľne, v ktorom banka zisťovala finančné správanie detí a mladých ľudí. U žiakov druhého stupňa je to už 27 eur, priemer základnej školy je spolu 21 eur. S vekom pribúdajú možnosti a s nimi aj peniaze – stredoškoláci majú mesačne v priemere 78 eur. 

Príjem detí a mladých závisí od ich veku a stupňa štúdia. „Medzi regiónmi a veľkosťou miesta bydliska nie sú výrazné rozdiely, i keď o niečo väčší príjem majú deti a ľudia na západe a vo väčších mestách,“ povedala Lenka Buchláková, analytička Slovenskej sporiteľne. Najviac peňazí majú k dispozícií žiaci v Trnavskom kraji (49 eur), najmenej v Košickom a Žilinskom kraji (32 eur). 

Vek detí má vplyv na ich preferencie v tom, na čo míňajú peniaze. Na prvom stupni sú to najmä sladkosti (91 %) a hračky (62 %) a  na druhom už je to zábava s kamarátmi (67 %). Tá je dôležitá aj pre stredoškolákov (62 %), ale najviac peňazí míňajú na oblečenie a topánky (68 %). 

Slováci sú zavalení stále väčším daňovým bremenom

Celkové daňové bremeno občanov Slovenska v ostatných rokoch neustále rastie. Podľa aktuálne zverejnených výsledkov prepočtov European Investment Centre (EIC) a Konzervatívneho inštitútu M. R. Štefánika (KI) dosiahlo celkové daňové bremeno slovenského občana v roku 2017 až 63,01 % vo vzťahu k priemerným mzdovým nákladom, teda k priemernej hrubej odmene patriacej zamestnancovi s priemernou mzdou. 

V roku 2017 sa oproti predchádzajúcemu roku sa daňové bremeno zvýšilo o 1,15 percentuálneho bodu a oproti roku 2014 až o 2,7 percentuálneho bodu. 

Zamestnanec s priemernou hrubou mzdou 954 eur na mesiac a s celkovou odmenou, ktorá mu patrí vo výške 1328 eur tak v minulom roku znášal bremeno všetkých daní vo výške takmer 837 eur na mesiac. Zostatok peňazí predstavoval iba 491 eur, respektíve necelých 37 % mzdových nákladov, teda celkovej odmeny takéhoto zamestnanca. O väčšine zarobených peňazí ľudí tak rozhoduje za nich niekto iný, konkrétne zástupcovia verejnej moci.

Zamestnanec s priemernou mzdou preto v roku 2017 pracoval na všetky dane takmer 230 dní a až od 231. dňa začal zarábať na seba a svoju rodinu. 

Slovenská ekonomika v druhom kvartáli rástla

V druhom štvrťroku 2018 vzrástol hrubý domáci produkt (HDP) v stálych cenách v porovnaní s druhým štvrťrokom 2017 o 4,1 %. Vyplýva to z údajov Štatistického úradu SR. Po očistení výsledkov o sezónne vplyvy sa HDP zvýšil oproti druhému štvrťroku 2017 o 3,9 % a oproti prvému štvrťroku 2018 o 1 %

„Podrobná štruktúra HDP bude zverejnená v septembri. Očakávame, že motorom rastu bol domáci dopyt, najmä spotreba domácností a investície. Silnej spotrebe domácností pomáha priaznivý vývoj na trhu práce – pokles miery nezamestnanosti, rast zamestnanosti a miezd – ktorý prispieva k zvyšovaniu disponibilného príjmu domácností. Investície by tiež mali pozitívne prispieť k rastu HDP. Po slabom 1Q18, by čisté vývozy mohli pozitívne prispieť k rastu HDP, aj keď prím domáceho dopytu neprekonajú,“ uviedla analytička Slovenskej sporiteľne Katarína Muchová. 

„Aj napriek spomaleniu rastu eurozóny, najvýznamnejšieho obchodné partnera Slovenska, predpokladáme, že za zrýchlením rastu slovenskej ekonomiky v druhom štvrťroku boli najmä silnejšie vývozy. Tým pomohol najmä reštart automobilového priemyslu,“ uviedol analytický tím UniCredit Bank.