Finančné aktuality 30/2018: Slováci najviac míňajú na bývanie

Zdroj foto: Freepik

Do roka 2020 sa vytvorí za hodinu 6 GB dát  na človeka

Globálne sú momentálne aktívne viac ako 2 miliardy mobilných zariadení. Takmer každý tretí zástupca miléniovej generácie kontroluje obrazovku svojho mobilu aspoň raz za päť minút, a to bez toho, aby dostal akúkoľvek notifikáciu. 

Ľudia sa však cítia stále viac zahltení informáciami a začínajú sa im vyhýbať. Z 205 miliónov emailov, ktoré sa každý deň odošlú po celom svete, sa otvorí iba 30,6 %. Ukázala to štúdia KPMG - Me, My Life, My Wallet.

Z 205 miliónov emailov, ktoré sa za deň odošlú na celom svete, sa otvorí iba 30,6 %. Odborníci z KPMG Innovation Lab však predpokladajú, že objem dát bude narastať a do konca roku 2020 sa vytvorí každú hodinu 6 GB nových informácií na človeka.

Slováci míňajú najviac peňazí na bývanie

Slováci majú najväčšie výdavky s bývaním a energiami.  V rámci spotrebného koša tvoria výdavky na bývanie, vodu, elektrinu či plyn až štvrtinu. Druhou najväčšou položkou sú potraviny, ktoré tvoria 17% výdavkov. Vyplýva to z údajov Štatistického úradu SR. Slováci míňajú najmenej na vzdelávanie, a to necelé 2%.

Zverejnené dáta o spotrebiteľskej nálade na Slovensku za júl tohto roka ukazujú, že spotrebitelia sú v medziročnom porovnaní viac optimistickí. Respondenti boli o 1,9 bodu optimistickejší ako v rovnakom období minulého roka a aktuálny výsledok prevyšoval dlhodobý priemer.

Ceny tovarov a služieb rástli v 1. štvrťroku 2018 oproti 4. štvrťroku 2017 naprieč celým spotrebným košom. Najviac v doprave, a to o 2,7 % , cena potravín a nealkoholických nápojov vzrástla o 2,2 %. Spotrebitelia si menej priplatili pri oblečení, a to zhruba o 2 %. V porovnaní s 1. štvrťrokom 2017 spotrebiteľské ceny vzrástli o 2,3 %. Najvýraznejšie sa podľa Štatistického úradu SR zvýšili ceny potravín a nealkoholických nápojov, a to o 5,7 %. Ceny v hoteloch, kaviarňach a reštauráciách stúpli o 2,8 %, v doprave a rozličných tovaroch a službách zhodne o 2,5 %.

Vysokoškoláci zarobia v priemere takmer 300 eur mesačne 

Vysokoškoláci si odkladajú viac peňazí na budúcnosť. Takmer polovicu ich výdavkov však tvoria náklady na stravu a bývanie. Strava tvorí 23% výdavkov a na bývanie minú vysokoškoláci 19% svojich prostriedkov. Vyplýva to z prieskumu Slovenskej sporiteľne, v ktorom banka zisťovala finančné správanie detí a mladých ľudí. 

Priemerný mesačný príjem vysokoškoláka je na úrovni 273 eur. Stredoškoláci v priemere zarobia 78 eur. Všetci študenti tak v priemere zarobia 155 eur mesačne. Takmer polovica oslovených vysokoškolákov má príjmy z pravidelnej brigády počas roka, rovnako polovica má príjmy len z občasnej brigády. 

Sporenie je tretím najväčším výdavkom, ktorá tvorí 16 %, a to nielen vysokoškolákov ale celkovo pracujúcich ľudí, ktorí nemajú deti. Rovnako viac peňazí míňajú na voľný čas a zábavu. 

„Vysokoškoláci čoraz viac myslia na svoju budúcnosť a uprednostňujú sporenie pred výdavkami na zábavu. Mnohí z nich si šetria na vlastné bývanie, nakoľko ak chcú získať hypotéku, musia mať na základe sprísnených opatrení Národnej banky Slovenska našetrenú väčšiu sumu peňazí z vlastných zdrojov,“ dodala Lenka Buchláková, analytička Slovenskej sporiteľne. 

Vlani si našlo zamestnanie 79 % absolventov v EÚ

Zamestnanosť čerstvých absolventov škôl na Slovensku sa zvyšuje a ku koncu minulého roka dosiahla 81,3 %. Vyplýva to z najnovších údajov štatistického úradu Eurostat, ktorý porovnával podiel zamestnaných absolventov, ktorí sú najviac tri roky po škole. V rámci EÚ tak patrí Slovensku 16. priečka. 

V priemere štyria z piatich absolventov v EÚ sú zamestnaní (79%). Najvyšší podiel ich je na Malte (95%), v Nemecku (91%), v Česku a Holandsku (zhodne 90%). Na opačnom konci rebríčka sa umiestnili mladí Gréci (52%) a Taliani (55%). 

Čísla potvrdzujú, že miera úspešnosti absolventov sa odvíja aj do stupňa dosiahnutého vzdelania. Kým v prípade absolventov vysokých škôl dosahovala 85%, v prípade odborných škôl 77% a v prípade všeobecných odborov stredných škôl ešte nižšia, na úrovni 64%.

Na Slovensku sa zamestnanosť absolventov zvýšila zo 69% v roku 2012 na vlaňajších 81,3%. Vrátila sa tak na úroveň, ktorú dosahovala pred desiatimi rokmi. Napriek nárastu naďalej zostáva nižšia ako v ďalších krajinách V4.