Finančné aktuality 27/2018: Mení sa životné minimum, z daní sa bude dať odpočítať viac

Zdroj foto: Shutterstock

Z daní sa bude dať odpočítať viac

V  daňovom priznaní za rok 2019 sa budú dať odpočítať vyššie sumy ako doteraz. Po novom bude nezdaniteľná časť 3937,35 eur. Stúpne zo sumy 3 803,33 eur. Vzrástla aj suma daňového bonusu, ktorá je 266,04 eur ročne na jedno vyživované dieťa. Mení sa aj výška daňového základu pri ktorej sa mení sadzba dane. Sadzba vo výške 19 % platí pre príjmy do výšky  36 256,37 eur. Doteraz platná suma je 35 022,31 eur.

„Zmeny v položkách daňového priznania ovplyvnila zmena výšky životného minima. Životné minimum je uznaná minimálna výška príjmu, ktorý by štatisticky mal postačovať na pokrytie nevyhnutných životných nákladov. Od 1. júla 2018 je výška životného minima 205,07 eur,“ hovorí Ailina Hanková zo Slovenskej komory daňových poradcov. Výška životného minima ovplyvňuje aj viaceré sociálne dávky. 

Zdravotné poisťovne doplácajú na mŕtve duše

Približne 5,5 milióna eur ročne dostanú zdravotné poisťovne vo forme poistného za takzvané „mŕtve duše“. Sú to poistenci v evidencii poisťovní, ktorí už zomreli, ale poisťovne o úmrtí nemajú informácie. Spravidla ide o poistencov štátu, takže väčšina poistného za mŕtve duše prichádza práve zo štátneho rozpočtu. Poisťovne však za mŕtve duše ďalej uhrádzajú zdravotnú starostlivosť, ktorú na nich vykázali poskytovatelia. Ročne tak z tohto balíka zaplatia poskytovateľom asi 350 tisíc eur.

„Existenciu mŕtvych duší pravdepodobne spôsobuje nevyraďovanie príp. neskoré vyradenie poistencov z evidencie po ich smrti. Zdravotné poistenie vzniká na Slovensku automaticky, narodením. Zaniká smrťou, alebo prehlásením do inej poisťovne. V prípadoch, ak dôjde k úmrtiu v zdravotníckych zariadeniach, je informovanosť zdravotných poisťovní pravdepodobne rýchla. V ostatných prípadoch by mali poisťovne čerpať informácie o smrti z matrík. Problémom bývajú úmrtia v zahraničí, kedy sa informácia o úmrtí na Slovensko nedostala vôbec, prípadne s výrazným meškaním“ hovorí analytička Inštitútu pre finančnú politiku (IFP) Michaela Černěnko.

To vyvoláva aj praktické problémy. „Na mŕtve duše poisťovne evidujú vo všeobecnosti minimálne náklady, ich existencia vedie k podhodnocovaniu priemerných nákladov na staršie vekové skupiny. To vedie k narastajúcej chybe odhadu budúcich nákladov na zdravotníctvo a prináša riziká pri starnutí obyvateľstva. Existencia mŕtvych duší spôsobuje, že ľudia nad 95 rokov sa javia v priemere zdravší než muži vo veku 25 – 34 rokov, ktorí sú vo všeobecnosti najzdravší,“ upozorňuje analytička.

Najdrahšie kancelárie sú v Hongkongu

Centrálna časť Hongkongu je aj naďalej najdrahším trhom s kanceláriami na svete.  Ceny prenájmu kancelárií sa v tomto regióne pohybujú na úrovni 275 dolárov na meter štvorcový za mesiac. Druhý najdrahší je Londýn, tretí Peking. Vyplýva to z údajov spoločnosti CBRE. Ceny za prenájom kancelárií celosvetovo mierne stúpli, medziročne v priemere o 2,4 %. Najviac v Amerike o 3,2 %, v regióne EMEA o 2 % a v Ázii a Tichomorí o 1,7 %. 

„Po prvýkrát v sledovanom cykle bol nárast nákladov na prenájom prvotriednych kancelárskych priestorov konzistentný vo všetkých regiónoch na svete,“ tvrdí hlavný ekonóm CBRE Richard Barkham. 

Bratislava nasleduje trend viditeľný v rámci regiónu EMEA. Voľných kancelárskych priestorov je tu historické minimum, kancelárie o výmerách väčších ako 1200 metrov štvorcových na jednom podlaží je na trhu minimum. V Bratislave sa nájomné podmienky pre moderné kancelárske priestory pohybujú na úrovni od 13,50 eur za meter štvorcový za mesiac až po úroveň 17,00 eur za meter štvorcový za mesiac, čo je približne treojpercentný nárast v porovnaní s minulým rokom. 

Najlepšie sa na Slovensku podľa Svetovej banky podniká v Prešove

Zo slovenských miest sa najjednoduchšie podniká v Prešove. Vyplýva to zo štúdie Doing Business v Európskej únii 2018: Chorvátsko, Česká republika, Portugalsko a Slovensko. V rámci nej svetová banka porovnávala 25 vybraných miest v týchto štyroch krajinách podľa toho, aké sú v nich podmienky pre podnikanie malých a stredných firiem. 

V závese za Prešovom sa umiestnili Košice, Žilina, Trnava a Bratislava. Ak by sa v Bratislave uplatňoval úspešný prístup, aký sa používa v regiónoch, Slovensko by sa podľa Svetovej banky v rebríčku zlepšilo až o 9 miest. „Intenzívne pracujeme na razantnom zlepšení podmienok pre podnikanie, redukcii zbytočných povolení a potvrdení, či kontrol. Rozdielne výsledky prístupu v regiónoch poukazujú na to, že pre hlavné mesto existuje veľký priestor pre zlepšenie procesov. Mali by byť efektívnejšie a transparentnejšie, s vyššou mierou elektronizácie,“ zdôraznil minister hospodárstva Peter Žiga.