Finančné aktuality 20/2018: Trh s poistením na Slovensku zaostáva

Zdroj foto: Freepik

Slovenský trh s poistením rastie pomaly

V rámci sveta rástlo minulý rok neživotné poistenie dvojnásobne rýchlejšie ako životné, keď zaznamenalo najväčší nárast od roku 2012, a to na úrovni 5 %. Podľa poisťovne Allianz – SP k rastu prispeli takmer všetky regióny, hoci rozdiel medzi rozvíjajúcimi sa a vyspelými krajinami je markantný. Kým vo Východnej Európe dosiahol rast poistného v neživotnom poistení 6,7 %, na Slovensku bol nárast v roku 2017 len na úrovni 5,9 %. V životnom poistení bol celosvetový rast poistného v roku 2017 výrazne nižší, len na úrovni 2,8 %. Dôvodom je podľa Allianz - SP najmä slabý rozvoj v Západnej Európe, na ktorú pripadá takmer 30 %-ný podiel celosvetového poistného. 

V dlhodobom časovom horizonte je však vo Východnej Európe aj naďalej veľmi slabý trh životného poistenia. Od začiatku milénia miera poistenosti v životnom poistení v tomto regióne poklesla z už nízkej úrovne 1 % na aktuálnych 0,5 %. Na Slovensku, po troch klesajúcich rokoch, minulý rok stúplo životné poistenie  o 4,3 %, no objem poistného je stále o celých 9 % nižší ako v predkrízovom období v roku 2008. Na Slovensku miera poistenosti v životnom poistení od čias krízy poklesla z 1,6 % na aktuálnych 1,2 %. 

Slovensko slabo podporuje digitalizáciu firiem, medzi krajinami V4 sme poslední​

Slovensko nevyvíja dostatočné úsilie na to, aby firmy využívali vo svojom podnikaní moderné digitálne nástroje. Ukázal to celosvetový prieskum spoločnosti Euler Hermes. Lepšie podmienky pre digitalizáciu biznisu vytvára Česko, Poľsko aj Maďarsko. Prieskum meral rozsah digitalizácie na základe piatich komponentov a to rozsah regulácie, úroveň digitálnych vedomostí, prístup k mobilným zariadeniam a internetu, infraštruktúra a veľkosť trhu. 

Do indexu EDI bolo zaradených 115 krajín, pričom Slovensko skončilo na 40. mieste. Oproti vlaňajšku si o jedno miesto pohoršilo. Všetky susedné štáty okrem Ukrajiny pritom dosiahli lepšie hodnotenie. Slovensko je veľmi malý trh, no hodnotenie ovplyvnili aj ďalšie faktory. Len polovičné hodnotenie získalo aj za možnosti prístupu na internet a za úroveň vzdelávania. Za kvalitu vzdelávacieho systému, výskum a vývoj či spoluprácu univerzít a súkromného sektora, dostalo len 45,3 bodu zo 100.

Najlepšie podmienky pre digitalizáciu firiem podľa prieskumu vytvárajú USA, Nemecko a Holandsko.

Mladí Slováci majú  šancu dobre zarábať bez ohľadu na príjem rodičov 

Na Slovensku majú mladí ľudia šancu zbohatnúť bez ohľadu na postavenie ich rodičov. Vyplýva to z výskumu takzvanej sociálnej mobility na Slovensku. Výskum Inštitútu finančnej politiky (IFP) sa zaoberá tým, ako veľmi je príjem detí ovplyvnený ich vlastným talentom a zručnosťami, a naopak, nakoľko ho determinuje sociálne postavenie ich rodičov. 

Generačná elasticita príjmov vyjadruje podiel príjmu otcov, ktorý sa prenesie na synov, jej hodnota na Slovensku je 18,4 %. Táto hodnota je porovnateľná s krajinami Severnej Európy. Toto relatívne nízke číslo znamená, že deti majú v dospelosti šancu dobre zarábať bez ohľadu na to, ako zarábali ich rodičia. 

Slovensko patrí ku krajinám akými sú napríklad Fínsko, Nórsko, Kanada a Dánsko, kde je vo všeobecnosti nízka príjmová nerovnosť a vysoká mobilita príjmov. V krajinách západnej Európy alebo v USA je generačná elasticita príjmov vysoká, napríklad vo veľkej Británii je to 50 %. 

Celkovo sú na tom najhoršie deti najmenej zarábajúcich rodičov. Až 60 % synov, ktorých otec patril medzi najmenej zarábajúcich, má dnes príjem nižší ako minimálna mzda. Viac ako priemernú mzdu zarobí iba 17 % z nich. V medzinárodnom porovnaní sú na tom najchudobnejší podobne ako v USA, kde príjem detí závisí od príjmu rodičov takmer na 50 %.

Zároveň platí, že, ak sa v Bratislave zamestná niekto, kto z nej nepochádza, zarobí v priemere 1471 eur, čo je o 19 % viac ako pôvodní Bratislavčania. Vysokoškolsky vzdelaní zamestnanci prichádzajúci z východnejších krajov zarobia v Bratislave až o 24 % viac ako vysokoškoláci narodení v Bratislave. V ostatných krajoch sú rozdiely menej výrazné a najmenší rozdiel  je v Banskobystrickom kraji.

Pozor na termíny pri odložených daňových priznaniach

Na koniec mája si podanie daňového priznania odložilo 2 932 daňovníkov. Zostáva im tak už len niekoľko dní na to, aby daňové priznanie podali a následne uhradili. Z údajov finančnej správy však vyplýva, že najviac odložených daňových priznaní pripadá na koniec júna. Vzhľadom na to, že 30. júna je sobota, posledným dňom na podanie daňového priznania bude pondelok 2. júla. Daňovníci, ktorí si túto povinnosť nechajú na poslednú chvíľu, však budú musieť podať daňové priznanie elektronicky. Od 1. júla totiž finančná správa (FS) totiž nebude akceptovať daňové priznania na papieri. „Ak teda chce fyzická osoba – podnikateľ podať daňové priznanie ešte v papierovej forme, musí tak spraviť do 30.júna. V opačnom prípade sa musí čo najskôr zaregistrovať na elektronickú komunikáciu s finančnou správou. Papierové podanie podané po 1.júli (vrátane) nebude môcť finančná správa od fyzických osôb – podnikateľov akceptovať,“ informuje FS. 

Na elektronickú komunikáciu s FS sa dá využiť aj elektronický občiansky preukaz, no daňovníci by si mali dať pozor, aby bol platný. „Ak bude fyzická osoba – podnikateľ chcieť využívať na elektronickú komunikáciu elektronický občiansky preukaz (eID) a takýmto spôsobom podpisovať všetky dokumenty, musí si ho najskôr vybaviť. Je teda nevyhnutné v prvom rade navštíviť niektoré z klientskych centier okresných úradov alebo oddelenia vydávania dokladov okresných riaditeľstiev Policajného zboru (OR PZ). Dôležité je mať aj platný podpisový certifikát, pôvodné podpisové certifikáty boli totiž Ministerstvom vnútra SR ešte koncom minulého roka zneplatnené,“ upozorňuje FS.