Farmácia patrí k víťazom koronakrízy, ale tiež zápasí s poklesom dopytu a tlakom na znižovanie cien

Redakcia FinReport Publikované: 5.4.2021 Poslať

Na prvý pohľad by sa mohlo zdať, že jedným z odvetví, ktoré z koronakrízy vyjde víťazne, bude aj farmaceutický priemysel. Ukázalo sa, že toto odvetvie patrí k najodolnejším. No zároveň je tu celý rad faktorov, ktorým je potrebné venovať zvýšenú pozornosť.

Foto: Unsplash

Ide napríklad o pokles dopytu po celom rade liekov v dôsledku obmedzenia „necovidovej“ zdravotnej starostlivosti, spomalenie či zastavenie klinických štúdií vinou pandémie, tlak na znižovanie cien zo strany vlád i verejnosti, a tiež záujem európskych štátov zmeniť doterajšie dodávateľské reťazce vo farmácii a vrátiť výrobu kľúčových účinných látok na svoje územie.

Pandémia má aj negatívny vplyv na sektor farmácie

Farmaceutický sektor je pandémiou zasiahnutý miernejšie než ostatné sektory na trhu. Je to jedno z odvetví, ktoré je považované za najodolnejšie voči rizikovým faktorom. Je to vďaka tomu, že farmaceutická produkcia hrá zásadnú úlohu pri liečbe závažných chorôb. V neposlednom rade firmy z odvetvia farmácie môžu ťažiť aj z toho, že vysoké náklady spojené s výskumom a vývojom vytvárajú bariéry pre vstup nových hráčov na trh.

„Možno to bude znieť paradoxne, ale pandémia ovplyvnila sektor farmácie aj negatívne. Hlavne odbytištia týchto firiem zaznamenali pokles vinou protipandemických opatrení. Dopyt po liekoch poklesol na hlavných trhoch (Európska únia, USA, Čína) najmä v nemocniciach, a to vinou zníženia počtu pacientov, keď sa mnohí vyhýbajú hospitalizácii aj ambulantnej starostlivosti, pretože majú strach z infekcie,“ konštatuje generálny riaditeľ spoločnosti Coface pre Slovenskú republiku a Česko Ján Čarný.

Pacienti sa odmietajú zaradiť do klinických štúdií

Pre odvetvie farmácie nie je podľa neho dobrou správou ani negatívny vplyv pandémie na väčšinu klinických štúdií. Lockdown prinútil vedecké tímy spomaliť klinické štúdie a lekárske regulačné orgány znížili tempo ich schvaľovania. K narušeniu štúdií došlo aj vinou neochoty pacientov zaradiť sa do nich. Napríklad v USA sa prerušilo približne 80 % všetkých štúdií nesúvisiacich s COVID-19.

Pandémia sa negatívne podpísala aj na pretrhnutí globálneho dodávateľského reťazca. Koronakríza odhalila nadmerné spoliehanie sa sveta na čínsku produkciu, ktorá je chrbtovou kosťou farmaceutickej výroby. Preto veľký počet štátov a ich vlád, vrátane popredných ekonomík, ako sú USA a EÚ, uvažuje o reorganizácii globálneho farmaceutického dodávateľského reťazca. Zvažujú premiestnenie kľúčových častí výroby na svoje územie.

Najrizikovejším segmentom sektora sú distribútori liekov

Najrizikovejším segmentom vo farmaceutickom sektore sú podľa J. Čarného distribútori vrátane veľkoobchodov a lekárenského reťazca. Tí totiž nesú plnú ťarchu zníženia cien, ktoré požadujú verejní aj súkromní platcovia. Pritom majú vysoké fixné náklady – vzhľadom na ich husté a špecializované distribučné siete, ktoré sa musia vyrovnať napríklad s tým, že niektoré lieky je potrebné doručiť rýchlo, bez ohľadu na miesto určenia, pri dodržaní prísnych štandardov zaobchádzania.

Silnejú hlasy vyžadujúce vyššiu transparentnosť

„Nedostatočná transparentnosť cien je dôvodom silnejúcej kritiky a skepticizmu zo strany vlád a verejnosti voči celému farmaceutickému sektoru, ale najmä voči veľkým hráčom. Požiadavky na väčšiu transparentnosť zo strany farmaceutického priemyslu prichádzajú nielen zo Spojených štátov, ale doslova z celého sveta,“ hovorí šéf Coface.

Napríklad Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) požiadala, aby farmaceutické spoločnosti zverejnili svoju metodiku stanovovania cien účtovaných platcom. Objavujú sa snahy – najmä v západnej Európe – aby boli zavedené pre každú terapeutickú látku systémy hodnotenia „nákladov a prínosov“. Napríklad vo Veľkej Británii tento prístup umožňuje, aby National Institute for Clinical Excellence odmietol hradiť liek, pokiaľ pacientom významne nezlepší prežitie alebo kvalitu ich života (merané v peňažnom vyjadrení).