Foto: Shutterstock

„Vek potrebný na vznik nároku na primerané hmotné zabezpečenie v starobe nesmie presiahnuť 64 rokov. Pre podporu rodiny a materstva zo strany štátu každý, kto vychoval dieťa, má právo na primerané zníženie maximálneho veku potrebného na vznik nároku na primerané hmotné zabezpečenie v starobe,“ má byť napísané v ústave. 

V súčasnosti na Slovensku funguje automatický systém, ktorý viaže dôchodkový vek na strednú dĺžku života. „Vekom sa znižujúca produktivita práce relativizuje opodstatnenosť výkonu práce vo vyššom veku. V neposlednom rade aj s prihliadnutím na už ústavne zakotvené právo na primerané hmotné zabezpečenie v starobe, návrh reflektuje potrebu ústavného vyjadrenia garantovanej vekovej hranice na jeho požívanie. Znížením maximálnej hranice na vznik nároku na primerané hmotné zabezpečenie v starobe osobám, ktoré vychovali deti, sa vyjadruje ústavná podpora výchove detí ako fundamentálnemu predpokladu pozitívneho demografického vývoja, a teda aj predpokladu samotnej udržateľnosti dôchodkového systému,“ uvádzajú predkladatelia v dôvodovej správe.

Stále nie je jasné, ako sa bude dôchodkový vek v súvislosti s výchovou detí znižovať. Konkrétny mechanizmus totiž návrh neobsahuje. 

Zástancom súčasného systému je napríklad Rada pre rozpočtovú zodpovednosť. „Priebežné pomalé automatické zmeny dôchodkového veku v závislosti od demografického vývoja sú veľmi dobrým nástrojom aj preto, že pod vplyvom narastajúceho tlaku starnutia na dôchodkový systém nebude v budúcnosti potrebné skokovo zvyšovať dôchodkový vek,“ uvádza. „Takýto prístup je vhodnejší z pohľadu občanov aj politikov. Z pohľadu ľudí nebudú vznikať výrazne rozdielne skupiny dôchodcov odchádzajúcich v krátkom čase do dôchodku za výrazne rôznych podmienok. Z rovnakého dôvodu je to výhodné pre politikov, keďže skokové zmeny parametrov dôchodkového systému sú veľmi nepopulárne. Špeciálne ak medzi voličmi budú v tom čase prevažovať staršie vekové kategórie,“ dopĺňa. 

Na vykrytie dodatočných výdavkov v dôchodkovom systéme by bolo potrebné napríklad v období rokov 2024 až 2080 postupne zvýšiť sadzbu odvodov až o 8 percentuálnych bodov, teda o štvrtinu z dnešných 34,6 % hrubej mzdy na 42,6 %.

Na problematickosť tohto návrhu upozorňujú napríklad zamestnávatelia. „Zamestnávatelia združení v Republikovej únii zamestnávateľov (RÚZ) zásadne nesúhlasia so zavedením dôchodkového stropu. Zavedenie takéhoto čisto populistického opatrenia ohrozí stabilitu verejných financií a budúcim dôchodcom zabezpečí výrazne nižšie dôchodky, než je to dnes. RÚZ zároveň vyzýva predstaviteľov vládnych strán, aby upustili od sociálneho populizmu, ktorý má ďalekosiahle negatívne dôsledky na budúce príjmy všetkých občanov Slovenskej republiky,“ upozorňuje RÚZ. 

RÚZ očakáva, že dôchodkový strop spomalí hospodársky rast krajiny. Zároveň očakáva, že situácia budúcich dôchodcov sa zhorší. „Výška novopriznaných dôchodkov by sa automaticky znížila o takmer 10 % v porovnaní so súčasnou legislatívou,“ upozorňuje RÚZ. Okrem toho sa zamestnávatelia obávajú aj zvýšenia odvodového zaťaženia. RÚZ totiž očakáva „nárast daňovo-odvodového zaťaženia z dôvodu potreby vykrytia vyšších penzijných výdavkov v budúcnosti“. 

Zhoršenie situácie budúcich dôchodcov pripúšťa aj dôvodová správa k novele. „Vplyvom zavedenia stropu na dôchodkový vek klesne miera náhrady novopriznaných dôchodkov vplyvom nižšieho získaného obdobia dôchodkového poistenia. To znamená, že dôchodcovia budú síce poberať dôchodok dlhšie, ale v nižšej výške,“ uvádza doložka vplyvov. 

Priebežné pomalé automatické zmeny dôchodkového veku v závislosti od demografického vývoja sú podľa Rady pre rozpočtovú zodpovednosť veľmi dobrým nástrojom. Dôchodkový strop by tento automat zrušil.

Zmena zároveň zvyšuje tlak na budúci rast odvodového zaťaženia. Na vykrytie dodatočných výdavkov v dôchodkovom systéme by bolo potrebné napríklad v období rokov 2024 až 2080 postupne zvýšiť sadzbu odvodov až o 8 percentuálnych bodov, teda o štvrtinu z dnešných 34,6 % hrubej mzdy na 42,6 %,“ hovorí RÚZ. „Pre okamžitú neutralizáciu negatívneho vplyvu navrhovanej zmeny v dôchodkovom systéme na jeho dlhodobú udržateľnosť by bolo potrebné sadzbu odvodov v roku 2019 okamžite zvýšiť o takmer 3 percentuálne body,“ dopĺňa. 

Myšlienku dôchodkového stropu odmieta aj opozičná strana Sloboda a Solidarita (SaS). „Veríme, že drvivá väčšina slovenskej spoločnosti chápe, do akej nezmyselnej pasce populisti ženú našu krajinu. Opakovane vyhlasujeme, že ak majú poslanci neodbytnú potrebu rozhodovať o tom, v ktorom veku sa pôjde na Slovensku do dôchodku o 30 rokov, hoci mnohí z nich už budú po smrti, tak tu predsa majú k dispozícii zákon o sociálnom poistení, ktorý sa dá meniť obyčajnou väčšinou,“ tvrdia v spoločnom stanovisku predseda SaS Richard Sulík a podpredsedovia strany Ľubomír Galko a Jana Kiššová.