Foto: Shutterstock

Jednou nohou v recesii

HDP v prvom štvrťroku tohto roku medziročne klesol o 3,7 %. Medzikvartálne to predstavuje pokles až o 5,2 %. Slovenská sporiteľňa vo svojej analýze uvádza, že Slovensko je v súčasnosti už jednou nohou v recesii.

Prepad HDP ovplyvnil najmä odstavený automobilový priemysel spolu s poklesom vo viacerých odvetviach služieb. Keďže Slovensko je malou otvorenou ekonomikou, ktorá je vysoko závislá od dopytu a vývozu do okolitých štátov. Export do zahraničia sa v dôsledku pandémie COVID-19 výrazne znížil, čoho výsledkom bol aj prepad čistých vývozov, ktoré sa prejavili v negatívnych číslach medziročného rastu HDP.

Podľa štatistiky VÚB banky bol pokles HDP zapríčinený aj prepadmi v ďalších exportne orientovaných priemyselných odvetviach. Prepad v stavebníctve dosiahol 25,2 %, v obchode 3,3 %, finančných službách 42,1 %, v umení, zábave a rekreácii o 6,8 %. Ziskovosť súkromných firiem klesla až o 63,4 %.

Spotreba domácností stále rastie, aj keď medziročne pomalším tempom o 1 %. Rast sa však stále drží v kladných číslach. Z analýz vyplýva, že karanténne opatrenia, ako napríklad zavreté obchody, ekonomiku brzdili oveľa menej ako spomínaný prepad vývozu a investícií.

Nezamestnanosť môže vzrásť až na 9,5 %

Pandémia zasiahla aj zamestnanosť. Tá zaznamenala medziročný pokles o 1,4 % a miera nezamestnanosti sa zvýšila na 6 %, čím sa dostala na hodnotu blízku tej, ktorú sme registrovali na konci roka 2017. Potrebné je dodať, že na konci roka 2019 bola na Slovensku nezamestnanosť na úrovni historického minima 5,6 %. Výsledky prieskumu VÚB banky ukazujú, že najviac pracovníkov ubudlo v odvetviach dopravy a skladovania, ubytovania a stravovania, a v zdravotníctve a sociálnej pomoci.

Výhľady do budúcnosti na trhu práce nie sú príliš optimistické. Ekonomická analýza SLSP predpovedá celkovo vyššiu mieru nezamestnanosti ako pred pandémiou. Tá sa môže vyšplhať v priemere až na 9,5 %. Negatívne vplyvy pandémie by mohla zmierniť vhodná a rýchla fiškálna politika.

Tempo rastu nominálnych miezd sa spomalilo menej, ako sa očakávalo. Relatívne dobré výsledky sú odrazom rastu minimálnej mzdy a zvyšovania miezd vo verejnom sektore, ktoré prebiehali na začiatku tohto roka. Nominálne mzdy medziročne vzrástli o 6,2 %.

Opatrenia vlády SR a Európskej únie by však mali nárast nezamestnanosti zmierniť a chrániť pracovné miesta ľudí. Na európskej úrovni bol zavedený nový finančný nástroj na podporu zamestnanosti v členských krajinách. Slovensko má v rámci tejto iniciatívy možnosť využiť približne 1 miliardu eur na zlepšenie situácie na trhu práce. Mieru zamestnanosti sa snaží udržať aj vláda svojimi opatreniami pre živnostníkov, malé, stredné či veľké podniky, ktorým tak chce uľahčiť zvládnutie koronakrízy.

Zadlženie štátu sa výrazne prehĺbi

Analýza UniCredit Bank odhaduje, že deficit verejných financií by sa na Slovensku kvôli pandémii COVID-19 mohol tento rok vyšplhať až k 10 % HDP. Tento deficit sa na Slovensku už v minulom roku prehlboval o 0,25 percentuálneho bodu z 1,05 % na 1,30 % HDP. Ešte výraznejšie však zaostal za plánom vyrovnaného rozpočtu, ktorý pre rok 2019 schválila vláda a parlament.

Výrazné zvýšenie deficitu verejných financií sa zákonite prejaví aj na prudkom raste verejného dlhu, ktorý sa na základe prognózy UniCredit Bank môže zvýšiť až nad úroveň 60 % HDP. Podobný odhad rastu verejného dlhu má aj Slovenská sporiteľňa. Tá očakáva, že verejný dlh sa dostane na úroveň viac než 55 % HDP. To je blízko úrovni, na akej sme boli v roku 2009. V posledných rokoch sa Slovensku pomalým tempom darilo verejný dlh znižovať. Za rok 2019 podiel verejného dlhu na HDP klesol o 1,4 percentuálneho bodu, veľmi tesne pod 48 % HDP.

Verejné výdavky v minulom roku rástli výraznejšie než verejné príjmy, a to aj napriek tomu, že ich nárast tlmili nižšie verejné investície. Zvýšené výdavky bývalej vlády sme mohli vidieť v podobe rôznych sociálnych balíčkov pred parlamentnými voľbami.

Mali sme šetriť viac, menej míňať

V súčasnosti sa slovenská ekonomika nachádza v situácii, keď by sa jej zišli väčšie úspory. „Mohli sme šetriť viac, vďaka čomu by sme sa teraz nemuseli tak výrazne zadlžovať,“ tvrdí hlavná ekonómka SLSP Mária Valachyová. Do budúcna by podľa nej pre Slovensko bolo prínosom snažiť sa o prebytok verejných financií, čo sa však v histórii našej republiky ešte nestalo. Pre porovnanie, susedné Česko patrí medzi päť najmenej zadlžených štátov EÚ s verejným dlhom na úrovni 31,1 % HDP. 

Narastajúci verejný dlh bude musieť Slovensko v budúcnosti splatiť, preto sa dá očakávať znižovanie množstva výdavkov v jednotlivých sektoroch. „Musíme si uvedomiť, že rôzne sociálne podpory a ďalšie výdavky budú musieť byť v budúcnosti výrazne nižšie,“ upozornila Valachyová. Na druhej strane však možno vďaka súčasným záchranným opatreniam nebude v budúcnosti na Slovensku také veľké množstvo ľudí ohrozených chudobou. 

Sme závislí od reštartu eurozóny

Oživenie slovenskej ekonomiky závisí nielen od našich vlastných aktivít, ale aj od našich zahraničných partnerov. „Pre nás bude kľúčové to, akým štýlom sa naštartuje eurozóna. Na druhej strane, pre rýchlejší návrat môžeme urobiť isté opatrenia aj sami,“ vysvetlila hlavná ekonómka Slovenskej sporiteľne Mária Valachyová. 

Pre oživenie ekonomiky sú možné tri scenáre. Najoptimistickejší je v tvare písmena V, čo predstavuje prudký prepad ekonomiky v čase krízy a následné prudké ozdravenie ekonomiky. Dobrým variantom by bolo aj oživenie ekonomiky v tvare písmena U. To by predstavovalo síce pomalší návrat, ale naša ekonomika by sa nakoniec dokázala vrátiť na úroveň ekonomického rastu. „Z nášho pohľadu by bol najlepší scenár na oživenie ekonomiky roztiahnuté písmeno V až písmeno U,“ zdôraznila analytička SLSP Katarína Muchová. 

Podobný scenár potvrdila aj Tatra banka. „Už od tretieho kvartálu tohto roka očakávame postupný rast ekonomiky nielen tej slovenskej, ale aj západoeurópskej. Recesia by mala mať tvar V,“ uviedol analytik Tatra banky Juraj Valachy.

Je tu však aj tretí scenár, ktorý už optimistický nie je. Pre našu ekonomiku by predstavoval tvar písmena L, čo by znamenalo prepad a dlhé zotrvávanie na veľmi nízkej úrovni podpriemerného ekonomického rastu niekoľko rokov. Ten však analytici nepredpokladajú.

Pomôcť by mali automobilky

Keďže automobilový priemysel prispieva až 13 percentuálnymi bodmi k celkovému výkonu našej ekonomiky, naštartovanie automobiliek by malo na slovenskú ekonomiku priaznivý efekt. Všetko však závisí od oživenia ekonomík štátov, s ktorými naše automobilky obchodujú. 

„Až 99,7 % výroby automobiliek smeruje na export do zahraničia – do Nemecka, USA alebo Číny. Aby sme sa mohli vrátiť k štandardnej produkcii, je dôležité globálne oživenie ekonomík aj u týchto odberateľov,“ vysvetľuje analytička SLSP Katarína Muchová. 

EÚ je pripravená požičať 1 000 miliárd eur

Analytici sa zhodujú, že v dobrých časoch sa malo viac šetriť. Aktuálna krízová situácia si totiž vyžaduje veľké opatrenia súčasnej vlády. Len tie priame nás budú stáť 4 miliardy eur. „Vláda pripravila priame opatrenia v hodnote 4 miliardy eur, pripravujú sa vládne garancie, ktoré by mali pomôcť bankám poskytovať úvery, a odsúhlasených už bolo viacero známych opatrení, ktoré by mali pomôcť k znovuobnoveniu ekonomického rastu,“ konštatuje ekonómka Mária Valachyová. 

Pomocnú ruku nielen vláde, ale aj súkromnému sektoru, podáva v období koronakrízy aj Európska centrálna banka (ECB). Pomoc má podobu nových programov likvidity, čo znamená väčšie presúvanie peňazí do eurozóny nákupom aktív. „Európska centrálna banka spustila program, v ktorom nepriamo odkupuje cenné papiere prostredníctvom národných bánk od finančných inštitúcií a následne im za tieto cenné papiere vypláca peniaze,“ vysvetlila analytička Katarína Muchová. 

Tento program nákupu dlhopisov ECB predstavila v marci v hodnote 120 miliárd eur. Neskôr pridala druhý, tzv. pandemický núdzový program nákupu aktív v hodnote 750 miliárd eur, ktoré plánuje nakúpiť do konca tohto roka 2020. Takto uľahčí vládam štátov eurozóny požičiavanie peňazí na riešenie vplyvov súčasnej krízy. Tieto veľké opatrenia ECB predstavujú až 7 % HDP eurozóny. 

Okrem pomoci ECB prichádza množstvo financií aj od Európskej komisie. „Je výborné, že aj Európska komisia veľmi promptne zareagovala a na Slovensko posiela približne dve miliardy na boj s krízovou situáciou,“ dodáva analytik Tatra banky Juraj Valachy.

Bezpečné odosielanie a prijímanie
elektronických dokumentov

Chráňte
vašu komunikáciu

Dôverné informácie
zabezpečte heslom

Diskrétnosť požadujte
aj od vašich partnerov