Eurostat: Októbrová inflácia v eurozóne dosiahla rovné 2 %, na Slovensku až 3,5 %

Foto: Shutterstock

Zdraželi najmä ceny služieb a potraviny

Medziročná inflácia v dvadsiatke krajín eurozóny počas tohtoročného októbra opäť stúpla. Medziročný cenový rozdiel predstavuje rovné 2 %, pričom nárast v porovnaní s predchádzajúcim mesiacom je o tri desatiny percentuálneho bodu.

Správu o náraste inflácie v eurozóne priniesol v rámci svojho rýchleho odhadu Európsky štatistický úrad Eurostat. Informáciu vypracoval na základe predbežných údajov, ktoré získal od jednotlivých členských krajín, a ktoré sa ešte v priebehu nasledujúcich dvoch týždňov budú spresňovať. 

Počas uplynulého mesiaca medziročne najviac zdraželi služby a potraviny. Najvyšší nárast zaznamenali spotrebiteľské ceny v sektore služieb, ktoré sa medziročne zrýchlili o 3,9 %. Októbrová inflácia v segmente potravín, alkoholu a tabaku predstavovala 2,9 %, čo je o pol percentuálneho bodu viac ako v predchádzajúcom mesiaci, v oblasti priemyselných tovarov bez energií to bolo 0,5 % a v oblasti energií –4,6 %.

Aká je situácia v krajinách eurozóny

Z pohľadu jednotlivých krajín eurozóny v októbri 2024 až 14 z 20 členských štátov tohto ekonomického zoskupenia zaznamenalo medzimesačný nárast inflácie, v štyroch prípadoch zostala rovnaká a len dve krajiny zaznamenali pokles rastu spotrebiteľských cien (Litva a Slovinsko). 

Najnižšia inflácia spomedzi dvadsiatky krajín eurozóny je v Slovinsku (0 %), Litve a Írsku (0,1 %), Luxembursku (0,9 %), Taliansku (1 %). Pod priemerom krajín eurozóny, ktorá je aktuálne na úrovni rovných 2 %, sa nachádzajú aj Francúzsko a Fínsko (po 1,5 %), Cyprus (1,6 %), Španielsko, Nemecko a Rakúsko (po 1,8 %).

Všetky ostatné štáty už majú hladinu spotrebiteľských cien vyššiu, ako je priemer eurozóny. Najvyššia inflácia je v Belgicku a Estónsku (po 4,7 %), Chorvátsku a Slovensku (po 3,5 %), Holandsku (3,3 %), Grécku (3,2), Portugalsku (2,6 %), Lotyšsku a na Malte (po 2,1 %).

Spomedzi členských krajín eurozóny počas uplynulého mesiaca inflácia najviac zrýchlila v Estónsku (+1,2 percentuálneho bodu). Naopak, najvýraznejší úbytok štatisti zaznamenali v Slovinsku (–0,7 percentuálneho bodu) a v Litve (–0,3 percentuálneho bodu).

Slovensko je stále nad priemerom eurozóny

Infláciu na Slovensku počas uplynulého mesiaca ovplyvnilo najmä zvýšenie cien potravín vrátane alkoholu a tabaku. Citeľný nárast cien štatisti zaznamenali aj u neenergetických priemyselných tovarov, čo je vlastne väčšina bežných tovarov bez potravín a energií.

Aj naďalej platí, že zvýšené spotrebiteľské ceny na Slovensku pociťujú najmä domácnosti zamestnancov a nízkopríjmové domácnosti. V ich prípade inflácia v uplynulom mesiaci podľa údajov Štatistického úradu SR dosiahla 2,7 %. Lepšia situácia je v prípade domácností dôchodcov, kde inflácia naposledy dosahovala „len“ 2,2 %. Veľmi podobné čísla platia aj pre priemernú infláciu v slovenských domácnostiach za celý rok 2024.

„Vzhľadom na vývoj v tomto mesiaci predpokladáme, že aj priemerná miera inflácie v tomto roku bude na Slovensku vyššia, než sme pôvodne čakali. Namiesto pôvodných 3 % môže napokon skončiť nad troma percentami,“ konštatuje analytik Slovenskej sporiteľne Matej Horňák.

ECB po tretí raz znížila svoje úrokové sadzby

Zásadný vplyv na infláciu v krajinách má spôsob, akým ich centrálne banky pristupujú k uvoľňovaniu alebo sprísňovaniu svojej menovej politiky. S platnosťou pre krajiny eurozóny Európska centrálna banka v polovici októbra 2024 po tretí raz v tomto roku znížila svoje hlavné úrokové sadzby.

„Najnovšie inflačné údaje poukazujú na rovnomerné pokračovanie procesu dezinflácie, keď sa rast cien tovarov a služieb v krajinách eurozóny sa v septembri 2024 zastavil na úrovni 1,8 %. Na výhľad vývoja inflácie tiež majú vplyv nedávne nečakane nízke ukazovatele hospodárskej aktivity,“ konštatovala ECB.

Po novom sa tak úrokové sadzby jednodňových sterilizačných operácií znížia na 3,25 %, hlavných refinančných operácií na 3,40 % a jednodňových refinančných operácií na 3,65 %. Stane sa tak s platnosťou od 23. októbra 2024.

Čo na úrokové sadzby hovorí guvernér NBS

Hoci nedávne zvyšovanie úrokových sadzieb ECB vyzeralo logicky a takmer ako samozrejmosť, podľa slov guvernéra Národnej banky Slovenska Petra Kažimíra to tak vôbec nemuselo byť. „Rozhodnutie pripojiť sa ku konsenzu bolo namieste a správne. Samotné zníženie úrokových sadzieb sa dá označiť ako ,poistka´, ako krok, ktorý posilňuje dôveru. Ani zďaleka to neradno vnímať ako signál, že máme nad infláciou vyhraté,“ povedal.

Podľa jeho slov by „bol komfortný“ aj s takým rozhodnutím, ak by ECB so znižovaním úrokových sadzieb ešte počkala, keď bude mať pre svoje rozhodnutie k dispozícii viac potrebných dát.

„Vzhľadom na krehkosť oživenia globálnej ekonomiky je prvoradá obozretnosť. Od nášho septembrového stretnutia sme síce nemali veľa nových informácií, ale balík údajov, ktorý sme dostali, posúval inflačné riziká smerom nadol,“ uviedol ďalej s tým, že v decembri tohto roku bude mať Rada guvernérov ECB dostatok prognóz pre svoje ďalšie rozhodnutia.