Foto: Shutterstock

Rada guvernérov sa rozhodla zvýšiť tri kľúčové úrokové sadzby ECB o 50 bázických bodov. Úroková sadzba hlavných refinančných operácií a úrokové sadzby jednodňových refinančných a jednodňových sterilizačných operácií sa tak s účinnosťou od 21. decembra 2022 zvyšujú na 2,50 %, 2,75 % a 2,00 %.

Inflácia v eurozóne je stále dvojciferná

Inflácia v eurozóne je podľa údajov Európskeho štatistického úradu Eurostat už tretí mesiac za sebou dvojciferná. Dobrou správou však je zmena trendu – pravidelný rast vystriedal jemný pokles. V novembri 2022 v porovnaní s predchádzajúcim mesiacom klesla o 0,7 percentuálneho bodu.

Stále platí, že najvyšší nárast cien tovarov a služieb registrujú v pobaltských krajinách. Po dlhšom čase to už nie je Estónsko (21,4 %), ktoré niekoľko mesiacov uzatváralo rebríček krajín platiacich eurom. Vystriedalo ho Lotyšsko (21,7 %). Aj v týchto krajinách však inflácia postupne klesá. Oproti maximu na úrovni 25 % o takmer 4 percentuálne body.

Novinky sú aj na opačnom konci rebríčka. Už to nie je Francúzsko (7,1 %), kde euroštatisti niekoľko mesiacov za sebou registrovali najnižšiu infláciu. Po novom je to tak trochu prekvapujúco Španielsko (6,6 %). Pre porovnanie, napríklad najsilnejšia európska ekonomika, ktorou je nemecká ekonomika, v uplynulom mesiaci zaznamenala medziročný nárast cien tovarov a služieb až o 11,6 %.

Infláciu na podobnej úrovni majú aj v Holandsku (11,2 %). Na tomto údaji je zaujímavé to, že ešte pred mesiacom tu mali 16,8-percentnú infláciu a v prehľade sa nachádzali až za Slovenskou republikou. V priebehu novembra 2022 však dokázali znížiť červené číslo až o 5,6 percentuálneho bodu.

Dáta Eurostatu však hovoria aj o tom, že s infláciou sa darí lepšie bojovať menším ekonomikám ako tým väčším. Pod priemerom eurozóny sa nachádzajú napríklad Malta (7,2 %), Luxembursko (7,3 %), Cyprus (8,3 %), Fínsko, Írsko a Grécko (všetky po 9,0 %).

Čo nás čaká v najbližšom období

Napriek tomu, že inflácia v eurozóne v novembri v porovnaní s októbrom mierne poklesla, odborníci Eurosystému v podmienkach výnimočnej neistoty svoje inflačné projekcie upravili smerom nahor. Očakávajú, že priemerná inflácia v roku 2022 dosiahne 8,4 %, no už v roku 2023 by mala klesnúť na 6,3 %. Následne by podľa nich v roku 2024 mala dosiahnuť 3,4 % a v ďalšom roku sa vrátiť na očakávanú úroveň blízko k 2 %.

Ekonomika eurozóny v tomto a nasledujúcom štvrťroku v dôsledku energetickej krízy, vysokej neistoty, klesajúcej svetovej hospodárskej aktivity a prísnejších podmienok financovania pravdepodobne zaznamená pokles. Prípadná recesia však podľa odborníkov Eurosystému má byť len  pomerne krátkodobá a mierna. Očakáva sa, že hospodársky rast v budúcom roku bude tlmený.

V dlhodobejšom horizonte však predpokladajú jeho oživenie. Celkovo má tempo hospodárskeho rastu v roku 2022 dosahovať 3,4 %, v roku 2023 iba 0,5 % a v roku 2024 už 1,9 %.

Na Slovensku sa nedarí skrotiť infláciu

Situácia na Slovensku je odlišná, pretože prudký nárast cien tovarov a služieb sa tu stále nedarí zastaviť. Inflácia v novembri 2022 u nás dosiahla svoj ďalší historický strop v podobe medziročného rastu o 15,4 %. Podľa najčerstvejších dát Štatistického úradu SR ju ťahá nahor najmä neustávajúce zdražovanie potravín, ktoré sú medziročne drahšie už o 29 %. Rast cien za bývanie sa stabilizoval na úrovni okolo 16 % a dobrou správou je, že od júla tohto roka pokračuje zlacňovanie pohonných hmôt.

Najväčší vplyv na výdavky domácností mal medziročný rast cien chleba a obilnín o takmer 28 %, mäsa o 30 % a súčasne mlieka, syrov a vajec o tretinu. Výrazne zdraželi tiež alkoholické nápoje – pivo, víno aj destiláty. Vyššie sú aj ceny palív (o 45 %) a ceny tepelnej energie o takmer 20 %.