Foto: Shutterstock

ECB chce pokračovať v dlhodobej podpore ekonomiky

V praxi to znamená ubezpečenie, že ECB bude pokračovať v dlhodobej podpore ekonomiky aj nízkymi úrokovými sadzbami. „Inflačné cielenie ECB sa zmenilo na ,symetrické´. Cieľom je naďalej inflácia na úrovni 2 %. Banka však bude ochotná tolerovať aj ,dočasný´ rast cien nad touto hranicou,“ myslia si analytici Saxo bank.  

Aktuálna úroková sadzba hlavných refinančných operácií a úrokové sadzby jednodňových refinančných a jednodňových sterilizačných operácií teda zostanú nezmenené na úrovni 0,00 %, 0,25 % a –0,50 %.

Podľa nich toto vyjadrenie vyvolalo aj očakávané odmietavé stanoviská niektorých členov vedenia centrálnej banky. Prezident nemeckej Bundesbank Jens Weidman, ako aj Belgičan Pierre Wunsch sa vyjadrili proti. A to aj napriek tomu, že Ch. Lagardová hovorila o väčšinovej podpore spoločného stanoviska.

Očakáva sa, že na septembrovom zasadnutí by sa mohol preberať ďalší osud programu pandemického výkupu aktív PEPP, ktorého koniec je zatiaľ plánovaný na záver prvého kvartálu budúceho roka.

Rusi už štvrtýkrát tento rok zvýšili úrokové sadzby

Úplne opačné stanovisko ako ECB zaujala centrálna banka Ruska, ktorá zvýšila základnú úrokovú sadzbu z 5,5 na 6,5 %. Ide o najväčšie zvýšenie od roku 2014 a zároveň o už štvrtý rast sadzieb tento rok.

Ruská centrálna banka tým reaguje na prudký rast inflácie, ktorá v krajine vyskočila na 6,5 %. Na rozdiel od ECB ruská banka nepovažuje rast cien za krátkodobý jav. Faktory, ktoré tlačia infláciu nahor, sú podľa nej dlhodobé. Analytici preto v Rusku očakávajú ďalší rast úrokových sadzieb.