Európa mení pravidlá hry. Končí sa éra lacnej výroby?

Globalizácia už nie je jedinou prioritou

Posledné tri desaťročia boli obdobím globalizácie. Firmy presúvali výrobu do krajín s najnižšími nákladmi, čím znižovali ceny a zvyšovali zisky. Pandémia, vojna na Ukrajine aj rastúce napätie medzi USA a Čínou však odhalili slabé stránky tohto modelu.

Keď sa prerušili dodávateľské reťazce, mnohé podniky zistili, že síce vyrábajú lacno, no zároveň sú závislé od dodávateľov vzdialených tisíce kilometrov. Práve preto sa do popredia dostávajú pojmy ako nearshoring, reshoring či friendshoring – teda presun výroby bližšie k domovu alebo do politicky spriatelených krajín.

Bezpečnosť je nová ekonomická hodnota

Kým kedysi rozhodovala najmä cena, dnes firmy čoraz viac zohľadňujú aj bezpečnosť dodávok.

Európska centrálna banka upozorňuje, že prípadné výrazné obmedzenie dodávok od geopoliticky rizikových partnerov by citeľne zasiahlo európsky priemysel. Preto sa čoraz viac hovorí o strategickej autonómii – teda schopnosti vyrábať kľúčové produkty aj bez závislosti od jednej krajiny.

Nejde pritom len o čipy či batérie. Strategickými sa stávajú aj liečivá, kritické suroviny, energetika či obranný priemysel.

Nebude to zadarmo

Presun výroby do Európy alebo bližších regiónov však prináša aj vyššie náklady.

Výroba v Európe je spravidla drahšia než v Ázii. Vyššie mzdy, ceny energií aj prísnejšie environmentálne pravidlá môžu znamenať drahšie produkty pre konečných zákazníkov. Firmy preto stoja pred zložitou voľbou – vyrábať lacnejšie, alebo bezpečnejšie.

Analýzy zároveň ukazujú, že preskupovanie dodávateľských reťazcov prebieha pomalšie, než sa pôvodne očakávalo. Mnohé podniky síce hovoria o diverzifikácii, no závislosť od Číny zostáva v mnohých odvetviach stále vysoká.

Európa chce byť konkurencieschopnejšia

Súčasťou tejto zmeny je aj snaha Európskej únie posilniť vlastnú konkurencieschopnosť. Viaceré strategické dokumenty upozorňujú, že Európa zaostáva za Spojenými štátmi aj Čínou v oblasti technologických investícií, produktivity či inovácií.

Popri ochrane strategických odvetví preto čoraz viac zaznievajú výzvy na zjednodušenie regulácií, podporu výskumu a lepší prístup firiem ku kapitálu. Cieľom nie je uzavrieť sa pred svetom, ale znížiť závislosť od rizikových dodávateľov a zároveň podporiť rast európskeho priemyslu.

Čo to znamená pre Slovensko?

Pre krajiny ako Slovensko môže byť táto transformácia príležitosťou aj výzvou.

Na jednej strane môže presun výroby do Európy priniesť nové investície a pracovné miesta, najmä v automobilovom, elektrotechnickom či obrannom priemysle. Na druhej strane bude potrebné investovať do infraštruktúry, energetiky, digitalizácie a kvalifikovanej pracovnej sily, aby krajina zostala atraktívna pre investorov.

Éra lacnej výroby sa možno končí

Svetová ekonomika vstupuje do obdobia, keď sa popri efektivite čoraz viac zohľadňuje aj odolnosť. Firmy už nehľadajú len najnižšie náklady, ale aj istotu, že ich výrobu neohrozia geopolitické konflikty, obchodné sankcie či prerušené dodávateľské reťazce.

Globalizácia sa síce nekončí, no jej pravidlá sa menia. V nasledujúcich rokoch tak pravdepodobne nebude rozhodovať len to, kto dokáže vyrábať najlacnejšie, ale aj kto dokáže vyrábať najspoľahlivejšie.