Zdroj: Saxo Bank (foto: Facebook Európskej komisie)

„Bude tento balík pre Slovensko dostatočný? Hoci ide na prvý pohľad o veľké číslo, podľa môjho názoru to nebude pre rýchle naštartovanie slovenskej ekonomiky postačovať,“ hovorí Martin Sklenář, analytik Saxo Bank.

Slovenská ekonomika sa výrazne prepadla a COVID 19 na nej zanechal veľké rany, ktoré sa budú dlho hojiť. Celková ekonomická infraštruktúra Slovenska nie je v dobrej kondícii. Bankoví analytici v prieskume NBS odhadujú, že HDP Slovenska tento rok klesne o 8,3 percenta. „Podľa môjho názoru by preto mala byť suma pomoci trojnásobná s dlhším horizontom čerpania - aspoň 30 rokov. Došlo by tak k dostatočnému oživeniu ekonomiky a jej udržaniu v rastovom trende,“ vysvetľuje Sklenář.

Otázne je aj to, ako sa európske peniaze použijú. Kto by mal tých osem miliárd získať? Obyvateľstvo? Podnikateľský sektor? Ktorý sektor sa bude týmito peniazmi prioritne sanovať zatiaľ nevieme. „Môžeme mať veľké obavy z lobistov, ktorí si budú chcieť pre svoje záujmové skupiny odtrhnúť čo naviac. Môžeme len dúfať, že to u novej vlády nebudú mať také jednoduché,“ hovorí analytik. 

„Zmysel by dávalo rozdelenie finančnej pomoci do podnikov, ktoré zamestnávajú najviac ľudí, či už sú to pološtátne podniky alebo veľké súkromné fabriky,“ tvrdí Sklenář. Pre Slovensko sú kľúčové veľké výrobné závody exportujúce do sveta, no aj podpora malých a drobných podnikateľov, ktorí v kríze utrpeli najviac. Časť peňazí by mala smerovať aj priamo najviac postihnutým obyvateľom. Cieľom je nie len podporiť kvalitu ich života, ale aj udržať kúpnu silu na nevyhnutnej úrovni.

„Ak sa však vláda rozhodne opäť minúť finančnú pomoc na výstavbu dopravnej infraštruktúry, diaľnic a podobných projektov, bude to mať katastrofálny dopad na celú ekonomiku. Nedôjde k podpore najviac postihnutých odvetví, ale k zakonzervovaniu súčasného nepriaznivého ekonomického stavu. K tomu by nemalo dôjsť,“ priblížil Sklenář.

Európska komisia si chce balík schválenej pomoci požičať na finančných trhoch. To so sebou prináša vyššie zadlženie pre celú úniu, ale aj pre jednotlivé štáty EÚ. Balík bude totiž súčasťou programového obdobia na nasledujúcich sedem rokov, čo bude znamenať aj vyššie príspevky jednotlivých členských krajín. Môžeme predpokladať, že pôžička bude výhodne úročená, čo by znamenalo nižšie výdavky.

Aj tak to ale prinesie nový dlh. Kto ho bude platiť? Ak by to mali byť výlučne korporácie, prišli by tým o výhody, ktoré získali. „Preto tento krok nepredpokladám. Veľmi pravdepodobne sa preto bude upravovať celkové daňové zaťaženie. Môže to v konečnom dôsledku znamenať, že sa Slovensko z daňového hľadiska stane nezaujímavou destináciou pre nové zahraničné investície. Na nových investorov typu automobilky by sme v takom prípade mohli zabudnúť,“ hovorí Sklenář.

Ďalším úskalím je schopnosť čerpať európske peniaze. Slovensko tu patrí na posledné miesta v Európskej únii. „Je potrebné apelovať na vládu, aby zefektívnila čerpanie európskych fondov a tým umožnila, aby európska pomoc na Slovensko vôbec mohla prísť,“ dodáva na záver analytik Saxo Bank, Martin Sklenář.