Energie lámu slovenský priemysel. Problémy sú všade a podnikatelia otvorene hovoria o krachu

Foto Shutterstock

Ťažko skúšaný sektor HoReCa

Počas pandémie koronavírusu sa majitelia hotelov a reštaurácií (sektor HoReCa) poriadne vytrápili. Zákazníci sedeli doma a tvrdé protipandemické pravidlá im zatvorili prevádzky. Po dvoch rokoch lockdownov sa tešili, že bude lepšie. No jednu krízu strieda druhá, a rastúce ceny energií im opäť zasahujú do podnikania. Vyššie náklady, ktoré už o mesiac môžu byť vyššie o ďalšie desiatky percent, im zrejme nikto nezaplatí.

Prieskum Asociácie hotelov a reštaurácií Slovenska (AHRS) upozornil, že medziročné náklady na energie stúpli väčšine ubytovacích zariadení a gastroprevádzok len počas leta viac ako dvojnásobne.

„V súčasnej situácii nie je vôbec možné odhadnúť, akú faktúru za energie na konci mesiaca dostanete. Hovoríme o náraste rádovo v stovkách percent – často ide o päť- až šesťnásobok toho, čo prevádzky platili vlani. Hotelové zariadenia dnes nedokážu efektívne nastaviť cenu a predávať pobytové balíky na jeseň či zimu. Reštaurácie by zase museli prepisovať ceny jedál v ‚menučkách‘ každý týždeň, čo je absolútne nepredstaviteľné,“ vysvetľuje prezident asociácie Marek Harbuľák.

Trápia sa aj pestovatelia ovocia a zeleniny

Aby zeleninári mohli dopestovať napríklad paradajky počas celého roka, musia vyhrievať moderné skleníky a zavlažovať zeleninu. Bez jasného stropu na ceny energií však budú musieť znižovať výmery a napokon likvidovať tieto priestory. Kvôli enormnému zdraženiu cien energií im vzrástli náklady až 15-násobne. Zelenina sa tak kvôli vysokým cenám a nedostatku môže stať nepredajnou.

„Kilogram zeleniny by bol zaťažený dvomi eurami nákladov na energie. Zelenina by tak zdražela viac než dvojnásobne. Ani naši odberatelia a ani spotrebitelia by takýto nárast ceny neboli schopní akceptovať. Ak by sme obmedzili, alebo priamo zastavili produkciu aspoň v energeticky náročnejších zimných mesiacoch, vypadli by sme z ponuky obchodných reťazcov. Nedokázali by sme totiž dodávať našu zeleninu celoročne a za ceny porovnateľné s dovážanou produkciou, ktorá je v zahraničí významne podporovaná,“ analyzuje možnosti podpredseda Zväzu zeleninárov a zemiakarov Slovenska Zsolt Bindics.

Na ceny energií reagujú aj niektorí pestovatelia ovocia. Vzhľadom na vysoké ceny energií sa rozhodli, že nebudú ovocie počas zimy skladovať, a svojim zákazníkom dávajú už teraz niekoľko kilogramov jabĺk navyše. „Pretože radšej jablká rozdáme, než by sme ich mali nechať zhniť v sade,“ reagujú majitelia rodinného ovocného sadu Emilove Sady na sociálnej sieti.

Problémy majú aj v ďalších sektoroch

Výrobca tesnení pre viaceré automobily, spoločnosť Dongil Rubber Belt (DRB) Slovakia z Považskej Bystrice, hovorí otvorene o vážnych problémoch. „Pre ceny energií tento rok pociťujeme výrazné zvyšovanie nákladov. Sme na spotovom trhu, nakupujeme za spotové ceny, ktoré po vypuknutí konfliktu na Ukrajine vystúpili do astronomických výšok. Naša výroba sa tak v mnohých okamihoch stáva nerentabilná,“ povedal pre TASR výrobný riaditeľ firmy Jozef Hanulík.

Zamestnávatelia v stavebnom, drevospracujúcom a nábytkárskom sektore upozorňujú na viaceré problémy, ako sú napríklad pokles dopytu či strata konkurencieschopnosti. Samotné rozdiely v cenách energií naprieč strednou Európou sú také veľké, že mnohé firmy už teraz nedokážu cenovo konkurovať. 

Veľký problém má aj cementársky priemysel. „Cena jedného 25-kilogramového vreca cementu by sa v praxi musela priblížiť dvojnásobku súčasnej ceny, čo si predstaviť jednoducho nevieme,“ objasňuje prezident Zväzu výrobcov cementu SR (ZVC SR) Martin Kebísek.

Chemička odstavila výrobu, pribudnú ďalšie podniky

Najnovšie, po odstávke, neobnovuje svoju výrobu šalianska chemička Duslo. Výrobu odstavili ešte v auguste tohto roku. Očakávajú pomoc od vlády. S drahými energiami sa nedokážu vyrovnať. Bez chemického závodu bude autobusom a kamiónom chýbať aditívum na znižovanie emisií, ktoré zároveň chráni palivový systém vozidiel.

Republiková únia zamestnávateľov (RÚZ) vníma problémy vo všetkých svojich sektoroch a vyzýva vládu, aby predstavila čo najskôr krízový plán riešení.

„V priebehu uplynulých mesiacov už veľké množstvo závodov znížilo svoju produkciu, alebo prestalo vyrábať úplne. Isté je, že pribudnú aj ďalšie. Je preto nevyhnutné, aby slovenská vláda vystupovala na rokovaniach v Bruseli asertívne, pokiaľ ide o hľadanie riešení na udržanie ekonomiky a podnikov v Európe a na Slovensku. S ohľadom na závažnosť situácie sme presvedčení, že naša vláda vie nájsť podporu pri riešení aj u iných vlád členských krajín Únie,“ vysvetľuje prezident RÚZ Miroslav Kiraľvarga.