Energetický šok vracia infláciu do hry. Centrálne banky sú opäť pod tlakom

Foto: Unsplash

Najväčšiu pozornosť trhy venujú cenám ropy a zemného plynu. Analytici upozorňujú, že pokračujúce napätie na Blízkom východe môže výrazne ovplyvniť globálne dodávky energií a opäť zrýchliť infláciu. Podobné obavy sa už premietajú do očakávaní investorov aj finančných trhov.

Centrálne banky stoja pred dilemou

Európska centrálna banka, americký Fed aj ďalšie menové autority sa momentálne nachádzajú v zložitej situácii. Ak by úrokové sadzby opäť zvýšili príliš agresívne, mohli by spomaliť ekonomický rast a zdražiť financovanie domácnostiam aj firmám. Ak však budú reagovať príliš pomaly, inflácia môže zostať zvýšená dlhšie, než sa pôvodne očakávalo.

Trhy preto čoraz viac počítajú s opatrnejším prístupom centrálnych bánk. Viaceré prognózy naznačujú, že očakávané znižovanie sadzieb môže byť pomalšie a menej výrazné.

Čo to znamená pre domácnosti a firmy

Vyššie ceny energií sa postupne premietajú do celej ekonomiky — od cien pohonných hmôt až po výrobné náklady podnikov. Výsledkom môže byť drahšie financovanie, pomalší ekonomický rast a opätovný tlak na rodinné rozpočty.

Na Slovensku je téma inflácie stále veľmi citlivá. Kým inflácia v eurozóne sa postupne približovala k cieľu ECB, slovenské ceny rástli v posledných mesiacoch rýchlejšie než európsky priemer.

Dôsledky už vidno aj na hypotekárnom trhu. Banky pracujú s možnosťou, že úrokové sadzby zostanú zvýšené dlhšie, čo môže ovplyvniť nové hypotéky aj refixácie existujúcich úverov.

Investori sledujú najmä energiu a infláciu

Najbližšie mesiace budú pre finančné trhy kľúčové. Investori budú pozorne sledovať najmä vývoj cien energií, infláciu a reakcie centrálnych bánk. Práve kombinácia geopolitiky, energetiky a menovej politiky môže rozhodnúť o tom, či sa ekonomiky vrátia k stabilnejšiemu rastu, alebo vstúpia do ďalšieho obdobia volatility.