Hľadaj
× Aplikácia Aplikácia

Energetická kríza nás zatiaľ nezlomila. Aké škody nám ešte môže spôsobiť?

Dominik Horváth Ekonomika Poslať

Tohtoročná zima mohla dopadnúť pre Európu katastrofálne. Vojna na Ukrajine a pozastavenie dodávok energií z Ruska spôsobili, že sa ceny energií na starom kontinente vyšplhali na svoje dlhoročné maximá. Teplá zima, dobré predzásobenie sa, znížená spotreba a existencia možných alternatívnych zdrojov však našťastie dokázali eliminovať počiatočnú neistotu.

ceny energií

Foto: Shutterstock

K najhoršiemu tak nedošlo. Napriek tomu zostávajú ceny energií stále vysoké. Po zavedení cenových stropov a iných opatrení zo strany jednotlivých európskych krajín tak prichádzajú otázky, aký vplyv budú mať tieto opatrenia v dlhšom horizonte. Vplyvov bude viac, od zadlžovania, cez znárodňovanie až po potenciálne zníženie konkurencieschopnosti Európy.

Súčasná situácia

Nebolo to tak dávno, čo sa Európa bála toho, či vôbec prežije túto zimu. Ruská invázia na Ukrajinu spôsobila, že európske ceny energií vyleteli hore o stovky percent a vládni predstavitelia boli nútení zavádzať cenové stropy. Dnes môžeme povedať, že situácia sa postupne zlepšuje.

Dobré správy však prichádzajú v momente, keď európska ekonomika spomaľuje. „Očakáva sa, že polovica Európskej únie bude tento rok v recesii,“ povedala šéfka Medzinárodného menového fondu Kristalina Georgievová.

Veľkoobchodná cena európskeho zemného plynu meraná benchmarkom holandských TTF futures dnes predstavuje približne 76 eur za megawatthodinu. V predvečer ruského útoku na Ukrajinu vo februári minulého roka bola vyššia, keď dosahovala takmer 88 eur.

Ide tak o pozoruhodný obrat. Len pred niekoľkými mesiacmi, keď Rusko obmedzilo a nakoniec prerušilo väčšinu vývozu paliva do Európy, existovali silné obavy, že kontinentu túto zimu dôjde plyn. Neistota spôsobila, že ceny v auguste 2022 dosiahli vrchol na úrovni 340 eur za megawatthodinu, čo je takmer päťnásobok súčasnej úrovne.

Obavy sa však do značnej miery nenaplnili. Európa mala aj šťastie v podobe prevažne teplej zimy. Okrem toho po začiatku ruskej invázie pomerne rýchlo zabezpečila dodávky plynu a skvapalneného zemného plynu (LNG) zo Spojených štátov, Kataru a od iných exportérov. V Nemecku a Holandsku sa tiež rýchlo vybudovali nové terminály na príjem LNG.

„Teraz máme dobre zásobený európsky trh aj bez ruského plynu,“ povedal riaditeľ pre energetiku, klímu a zdroje v Eurasia Group Henning Gloystein pre New York Times. „To sa odráža aj v súčasných cenách,“ dodal.

Zásobníky plynu sú plné takmer až po okraj

Spolu so získavaním nových zdrojov dodávok európsky priemysel aj spotrebitelia znížili spotrebu plynu zhruba o 20 %, čím reagovali na vysoké ceny a naliehania vlád. Tieto veľké posuny na strane ponuky aj dopytu znamenali, že zásobníky plynu, ktoré na jeseň minulého roka dosahovali takmer 100 %, zostávajú stále vysoké. Začiatkom januára tohto roka boli zásobníky plynu v celej Európskej únii zaplnené v priemere na 84 %, kým v rovnakom období minulého roku to bolo len na 52 %.

Riešenia energetickej krízy

Európa podnikla viaceré kroky na to, aby vysoké ceny energií bezprecedentne nenavýšili náklady domácností. Väčšina krajín zaviedla cenové stropy. Nemecko okrem toho napríklad úplne znárodnilo svojho najväčšieho poskytovateľa energie – spoločnosť Uniper. Tieto opatrenia však prinášajú aj obrovské náklady na rozpočet. Európska ekonomika sa ešte stále nezostavila z vplyvov koronakrízy, a tak dodatočné fiškálne zaťaženie vo väčšine európskych krajín vyvoláva obavy o udržateľnosť dlhu.

Okrem toho zasahovaním do trhov, politici, ktorí stanovujú tieto limity, riskujú opakovanie chýb, ktoré urobili napríklad USA počas ropných šokov v 70. rokoch. Pokusy vtedajšieho prezidenta Richarda Nixona o zmrazenie cien ropy mali za následok priame pozastavenie americkej produkcie, čo viedlo k jej nedostatku a ekonomickej recesii.

S rastúcimi vládnymi zásahmi na trhoch by sa takýto nedostatok mohol prejaviť aj v Európe. Novozavedené dotácie, maloobchodné cenové stropy a daňové úľavy mali za cieľ ochrániť spotrebiteľov pred vysokými cenami energie. Takéto akcie však v skutočnosti podporujú len bohatých, ktorí spotrebúvajú neúmerne viac energie a ďalšie využívanie škodlivých fosílnych palív. Snahou ochrániť spotrebiteľov pred vysokými cenami budú vlády podporovať spotrebu za súčasnú vysokú cenu, čím sa energetická kríza len predĺži.

Očakáva sa pokles konkurencieschopnosti

Európska energetická kríza tak pravdepodobne ešte nie je na konci. Zatiaľ čo ceny plynu prudko klesli zo svojich nedávnych vrcholov, zostávajú na historických úrovniach, ktoré sú stále dostatočne vysoké na to, aby sťažili situáciu priemyselným odvetviam, ktoré spotrebúvajú veľa energie.

Vysoké ceny tak môžu mať za priamy následok neschopnosť Európy konkurovať iným regiónom. Referenčná cena plynu zostáva takmer päťnásobkom hodnoty spred dvoch rokov, a zhruba päťnásobkom ceny zemného plynu v Spojených štátoch.

Najväčší pokles konkurencieschopnosti sa očakáva v energeticky náročných odvetviach, akými sú napríklad chemický priemysel, spracovanie ocele a keramiky a vo výrobe industriálnych materiálov a hnojív. Pokles produkcie bude mať dominový efekt na trh práce a spotrebiteľskú dôveru v týchto odvetviach.

Hrozí deindustrializácia Európy?

Analytici sa zhodujú na tom, že trvalo vyššie vstupné náklady spôsobia, že európsky tovar bude menej konkurencieschopný v porovnaní so severoamerickými alebo ázijskými ekvivalentmi minimálne do roku 2024. Je pravdepodobné, že globálne dodávateľské reťazce sa začnú preorientovávať, pričom medzinárodní odberatelia sa budú presúvať smerom k mimoeurópskym zdrojom. Konkurenčné tlaky budú mať tiež za následok neľahké rozhodnutia pre firmy. Zotrvať v nečinnosti, presťahovať sa, alebo vyrábať tovar za neekonomickú cenu?

V mnohých odvetviach, najmä v automobilovom priemysle, k tomu dochádza súčasne s prechodom na ekologickú výrobu, čo spôsobuje, že európski výrobcovia ekologického tovaru, ako sú motory pre elektrické vozidlá, batérie, solárne a veterné turbíny, už teraz prevádzkujú svoju výrobu cenovo nevýhodne.

Nemecké priemyselné skupiny varovali, že trvalo vysoké ceny energií by mohli viesť k „deindustrializácii Nemecka“ a automobilky vo východnej Európe pohrozili presunom výroby do južnej Európy, kde sú náklady na energie nižšie. Ďalšie priemyselné odvetvia budú pravdepodobne nasledovať.

Aký bude rok 2023?

Analytici predpovedajú, že dynamika na trhu s energiou bude pre Európu v roku 2023 rovnako náročná ako v roku 2022. Ceny energií zostanú pravdepodobne zvýšené. Jediným svetlým bodom by bolo ukončenie vojny na Ukrajine. Mier sa však v súčasnosti javí ako veľmi nepravdepodobný scenár, minimálne v krátkodobom horizonte.  

Trhy s inými zdrojmi energie zostávajú taktiež neisté. Európska únia minulý mesiac začala s embargom na ruskú ropu a vo februári 2023 by sa mal tento zákaz rozšíriť aj na ruské ropné produkty. Od tohto kroku sa očakáva, že zvýši ceny motorovej nafty, ktorá je pre mnohé druhy priemyslu kritická.

Okrem toho pokles veľkoobchodných cien plynu neprinesie okamžitú úľavu spotrebiteľom a podnikom, ktoré čelia vysokým účtom za energie. Keďže energetické spoločnosti nakupujú svoje zásoby zemného plynu vopred, môže trvať mesiace, kým sa nižšie ceny prejavia na účtoch domácností. Ceny energií boli hlavným dôvodom, prečo inflácia v Európe minulý rok vyskočila a v mnohých krajinách dosiahla najvyššiu úroveň za posledných viac ako 40 rokov.

logo
Prečítajte si tiež:
17.4.2024 Miroslav Mišenko

Ekonomická prognóza: Situácia sa môže zlepšiť, nesmieme však prísť o miliardy z plánu obnovy

Rast ekonomiky a reálnych miezd, pokles inflácie aj úrokových sadzieb. Aj toto očakávajú analytici Národnej banky Slovenska, Rady pre ...

17.4.2024 Redakcia FinReport

NBS vydáva striebornú desaťeurovku s motívom holokaustu

Národná banka Slovenska vydáva novú striebornú zberateľskú mincu v nominálnej hodnote 10 eur. Motívom tejto desaťeurovky je holokaust, ...

17.4.2024 Redakcia FinReport

Nové objednávky v priemysle naďalej klesajú, vo februári 2024 o 6,8 %

Hodnota nových objednávok v priemysle vo februári 2024 a dosiahla objem 5,51 miliardy eur. V porovnaní s rovnakým obdobím minulého roku to ...

17.4.2024 Robert Juriš

Revolut varuje pred dramatickým nárastom počtu falošných pracovných ponúk a investičných podvodov

Počet falošných pracovných ponúk v minulom roku vzrástol o 1 200 % a investičné podvody zaznamenali 142-percentný nárast. Vo svojej správe ...

17.4.2024 Redakcia FinReport

Trh s kanabisom mal problémy a bol v strate, no v tomto roku narástol už o 22,4 %

Akcie kanabisu sa opäť dostávajú do centra pozornosti. Kým v niekoľkých predchádzajúcich rokoch vrátane toho minulého boli v mínuse, v ...

17.4.2024 Robert Juriš

Zubné benefity zdravotných poisťovní sa už o niekoľko dní skončia. Čo bude s ich ďalšími službami?

Poskytovaniu zubných benefitov v zdravotných poisťovniach je koniec. Od mája 2024 budú minulosťou. Ministerstvo zdravotníctva tvrdí, že ...

16.4.2024 Zuzana Fryč

Konzervatívne investície prinášajú zaujímavú alternatívu k bankovým vkladom

Konzervatívne investičné produkty začínajú byť opäť zaujímavé z pohľadu zhodnotenia v krátkom časovom horizonte. Kým pred dvomi rokmi ...

16.4.2024 Redakcia FinReport

Slovensko je v európskom Indexe prosperity až na 24. mieste. Za nami sú už len tri krajiny

Druhé vydanie Indexu prosperity Slovenska zaradilo našu krajinu až na 24. miesto v rámci Európskej únie. Za nami skončili už len Rumunsko, ...

16.4.2024 Martin Jamnický

Vietnamskú podnikateľku Truong My Lan odsúdili na smrť za podvod vo výške 44 miliárd dolárov

Súd vo vietnamskom Hočiminovom meste odsúdil na smrť miestnu podnikateľku v oblasti nehnuteľností Truong My Lan. Obvinená bola z jedného z ...

15.4.2024 Robert Juriš

Marcová inflácia klesla na 2,3 %, sme na tom lepšie ako priemer eurozóny

Tempo rastu cien tovarov a služieb na Slovensku sa začiatkom tohto roka výrazne spomalilo. V marci 2024 predstavovalo iba 2,3 %, čo je o desatinu ...

15.4.2024 Redakcia FinReport

Tržby v priemysle a stavebníctve sú stále v mínuse

Tržby vo februári tohto roku rástli v troch z piatich sledovaných odvetví ekonomiky. Najvýraznejšie v informáciách a komunikácii. Na ...

13.4.2024 Redakcia FinReport

Až 93 % Slovákov žije vo vlastnom byte alebo rodinnom dome

Až 93 % občanov Slovenska býva vo vlastnom byte alebo rodinnom dome. V tejto štatistike nás predbiehajú už len Rumuni, kde je vlastníctvo ...

12.4.2024 Redakcia FinReport

Ceny benzínu stúpajú, približujú sa k minuloročným maximám

Ceny oboch druhov benzínov predávaných na Slovensku neprestali rásť ani po veľkonočných sviatkoch. Už niekoľko týždňov za sebou ...

12.4.2024 Redakcia FinReport

ECB sa obáva návratu zvýšenej inflácie, úrokové sadzby drží na úrovni 4,5 %

Rada guvernérov Európskej centrálnej banky na svojom poslednom rokovaní rozhodla, že podrží doterajšie kľúčové úrokové sadzby na ...

12.4.2024 Redakcia FinReport

Nominálne mzdy rastú vo všetkých odvetviach, v niektorých však klesá zamestnanosť

Nominálne mzdy na Slovensku rastú naprieč všetkými odvetviami. Dvojciferným tempom sa zvyšujú v troch z nich. Reálny rast miezd zaznamenalo ...

11.4.2024 Redakcia FinReport

ECB opäť nezmenila svoje úrokové sadzby, rozhodli obavy z možného návratu vysokej inflácie

Rada guvernérov Európskej centrálnej banky na svojom dnešnom rokovaní rozhodla, že podrží doterajšie kľúčové úrokové sadzby na ...

11.4.2024 Redakcia FinReport

Stavebná produkcia je už tretí mesiac za sebou v mínuse

Produkcia v stavebníctve skončila už tretí mesiac za sebou v mínuse. Tempo poklesu sa však výrazne zmiernilo. Prispelo k tomu najmä ...

11.4.2024 Redakcia FinReport

Zahraniční turisti sa vrátili na Slovensko, ich počet sa približuje k rekordným číslam

Celková návštevnosť hotelov a penziónov na Slovensku sa takmer vyrovnala hodnotám z februára v turisticky mimoriadne úspešnom roku 2019. ...

Mobilná aplikácia
VISA MasterCard Maestro Apple Pay Google Pay