Energetická kríza nás zatiaľ nezlomila. Aké škody nám ešte môže spôsobiť?

Foto: Shutterstock

K najhoršiemu tak nedošlo. Napriek tomu zostávajú ceny energií stále vysoké. Po zavedení cenových stropov a iných opatrení zo strany jednotlivých európskych krajín tak prichádzajú otázky, aký vplyv budú mať tieto opatrenia v dlhšom horizonte. Vplyvov bude viac, od zadlžovania, cez znárodňovanie až po potenciálne zníženie konkurencieschopnosti Európy.

Súčasná situácia

Nebolo to tak dávno, čo sa Európa bála toho, či vôbec prežije túto zimu. Ruská invázia na Ukrajinu spôsobila, že európske ceny energií vyleteli hore o stovky percent a vládni predstavitelia boli nútení zavádzať cenové stropy. Dnes môžeme povedať, že situácia sa postupne zlepšuje.

Dobré správy však prichádzajú v momente, keď európska ekonomika spomaľuje. „Očakáva sa, že polovica Európskej únie bude tento rok v recesii,“ povedala šéfka Medzinárodného menového fondu Kristalina Georgievová.

Veľkoobchodná cena európskeho zemného plynu meraná benchmarkom holandských TTF futures dnes predstavuje približne 76 eur za megawatthodinu. V predvečer ruského útoku na Ukrajinu vo februári minulého roka bola vyššia, keď dosahovala takmer 88 eur.

Ide tak o pozoruhodný obrat. Len pred niekoľkými mesiacmi, keď Rusko obmedzilo a nakoniec prerušilo väčšinu vývozu paliva do Európy, existovali silné obavy, že kontinentu túto zimu dôjde plyn. Neistota spôsobila, že ceny v auguste 2022 dosiahli vrchol na úrovni 340 eur za megawatthodinu, čo je takmer päťnásobok súčasnej úrovne.

Obavy sa však do značnej miery nenaplnili. Európa mala aj šťastie v podobe prevažne teplej zimy. Okrem toho po začiatku ruskej invázie pomerne rýchlo zabezpečila dodávky plynu a skvapalneného zemného plynu (LNG) zo Spojených štátov, Kataru a od iných exportérov. V Nemecku a Holandsku sa tiež rýchlo vybudovali nové terminály na príjem LNG.

„Teraz máme dobre zásobený európsky trh aj bez ruského plynu,“ povedal riaditeľ pre energetiku, klímu a zdroje v Eurasia Group Henning Gloystein pre New York Times. „To sa odráža aj v súčasných cenách,“ dodal.

Riešenia energetickej krízy

Európa podnikla viaceré kroky na to, aby vysoké ceny energií bezprecedentne nenavýšili náklady domácností. Väčšina krajín zaviedla cenové stropy. Nemecko okrem toho napríklad úplne znárodnilo svojho najväčšieho poskytovateľa energie – spoločnosť Uniper. Tieto opatrenia však prinášajú aj obrovské náklady na rozpočet. Európska ekonomika sa ešte stále nezostavila z vplyvov koronakrízy, a tak dodatočné fiškálne zaťaženie vo väčšine európskych krajín vyvoláva obavy o udržateľnosť dlhu.

Okrem toho zasahovaním do trhov, politici, ktorí stanovujú tieto limity, riskujú opakovanie chýb, ktoré urobili napríklad USA počas ropných šokov v 70. rokoch. Pokusy vtedajšieho prezidenta Richarda Nixona o zmrazenie cien ropy mali za následok priame pozastavenie americkej produkcie, čo viedlo k jej nedostatku a ekonomickej recesii.

S rastúcimi vládnymi zásahmi na trhoch by sa takýto nedostatok mohol prejaviť aj v Európe. Novozavedené dotácie, maloobchodné cenové stropy a daňové úľavy mali za cieľ ochrániť spotrebiteľov pred vysokými cenami energie. Takéto akcie však v skutočnosti podporujú len bohatých, ktorí spotrebúvajú neúmerne viac energie a ďalšie využívanie škodlivých fosílnych palív. Snahou ochrániť spotrebiteľov pred vysokými cenami budú vlády podporovať spotrebu za súčasnú vysokú cenu, čím sa energetická kríza len predĺži.

Očakáva sa pokles konkurencieschopnosti

Európska energetická kríza tak pravdepodobne ešte nie je na konci. Zatiaľ čo ceny plynu prudko klesli zo svojich nedávnych vrcholov, zostávajú na historických úrovniach, ktoré sú stále dostatočne vysoké na to, aby sťažili situáciu priemyselným odvetviam, ktoré spotrebúvajú veľa energie.

Vysoké ceny tak môžu mať za priamy následok neschopnosť Európy konkurovať iným regiónom. Referenčná cena plynu zostáva takmer päťnásobkom hodnoty spred dvoch rokov, a zhruba päťnásobkom ceny zemného plynu v Spojených štátoch.

Najväčší pokles konkurencieschopnosti sa očakáva v energeticky náročných odvetviach, akými sú napríklad chemický priemysel, spracovanie ocele a keramiky a vo výrobe industriálnych materiálov a hnojív. Pokles produkcie bude mať dominový efekt na trh práce a spotrebiteľskú dôveru v týchto odvetviach.

Hrozí deindustrializácia Európy?

Analytici sa zhodujú na tom, že trvalo vyššie vstupné náklady spôsobia, že európsky tovar bude menej konkurencieschopný v porovnaní so severoamerickými alebo ázijskými ekvivalentmi minimálne do roku 2024. Je pravdepodobné, že globálne dodávateľské reťazce sa začnú preorientovávať, pričom medzinárodní odberatelia sa budú presúvať smerom k mimoeurópskym zdrojom. Konkurenčné tlaky budú mať tiež za následok neľahké rozhodnutia pre firmy. Zotrvať v nečinnosti, presťahovať sa, alebo vyrábať tovar za neekonomickú cenu?

V mnohých odvetviach, najmä v automobilovom priemysle, k tomu dochádza súčasne s prechodom na ekologickú výrobu, čo spôsobuje, že európski výrobcovia ekologického tovaru, ako sú motory pre elektrické vozidlá, batérie, solárne a veterné turbíny, už teraz prevádzkujú svoju výrobu cenovo nevýhodne.

Nemecké priemyselné skupiny varovali, že trvalo vysoké ceny energií by mohli viesť k „deindustrializácii Nemecka“ a automobilky vo východnej Európe pohrozili presunom výroby do južnej Európy, kde sú náklady na energie nižšie. Ďalšie priemyselné odvetvia budú pravdepodobne nasledovať.

Aký bude rok 2023?

Analytici predpovedajú, že dynamika na trhu s energiou bude pre Európu v roku 2023 rovnako náročná ako v roku 2022. Ceny energií zostanú pravdepodobne zvýšené. Jediným svetlým bodom by bolo ukončenie vojny na Ukrajine. Mier sa však v súčasnosti javí ako veľmi nepravdepodobný scenár, minimálne v krátkodobom horizonte.  

Trhy s inými zdrojmi energie zostávajú taktiež neisté. Európska únia minulý mesiac začala s embargom na ruskú ropu a vo februári 2023 by sa mal tento zákaz rozšíriť aj na ruské ropné produkty. Od tohto kroku sa očakáva, že zvýši ceny motorovej nafty, ktorá je pre mnohé druhy priemyslu kritická.

Okrem toho pokles veľkoobchodných cien plynu neprinesie okamžitú úľavu spotrebiteľom a podnikom, ktoré čelia vysokým účtom za energie. Keďže energetické spoločnosti nakupujú svoje zásoby zemného plynu vopred, môže trvať mesiace, kým sa nižšie ceny prejavia na účtoch domácností. Ceny energií boli hlavným dôvodom, prečo inflácia v Európe minulý rok vyskočila a v mnohých krajinách dosiahla najvyššiu úroveň za posledných viac ako 40 rokov.