Foto: Shutterstock

Ani zlepšenie energetickej efektívnosti nemusí stačiť

Mestá a obce v uplynulých rokoch investovali do zlepšenia svojej energetickej efektívnosti. Investovali najmä do verejného osvetlenia, zatepľovania budov, a to aj vrátane spravovaných škôl a sociálnych zariadení. Podľa NBS tak za posledných 10 rokov znížili priemerný podiel výdavkov na energie zo 6,6 % na súčasných 4,1 %. Väčším obciam pritom klesali náklady na energie rýchlejšie ako tým menším.

„Ani zlepšenie energetickej efektívnosti by však nemuselo stačiť, pretože rozpočty miestnych samospráv sú v tomto roku neúmerne zaťažované nárastom cien energií. Napríklad len v prvom polroku tohto roku vzrástli v obciach výdavky na energie o približne 44 %,“ konštatujú vo svojom komentári analytici úseku meny, štatistiky a výskumu (ÚMS) NBS.

Cena elektrickej energie na dennom trhu

Obce sa budú musieť rozhodnúť

Najviac výdavkov na energie v samosprávach smeruje na zabezpečenie vzdelávania. V priemere to predstavuje asi 37 % z ich rozpočtov. „V prípade nákladových šokov si budú musieť samosprávy určiť priority, ktoré výdavky je možné obmedziť, a ktoré je nutné zachovať.

Z pohľadu celkových výdavkov do jednotlivých oblastí poskytovaných služieb smeruje najvyšší podiel výdavkov na energie na zabezpečenie bývania a občianskej vybavenosti, a tiež na výdavky na rekreáciu, kultúru a náboženstvo,“ konštatujú analytici.

Energie pri bývaní a občianskej vybavenosti predstavujú až 10 % výdavkov. Najnákladnejšou položkou z toho je zabezpečenie verejného osvetlenia v obci. Z výdavkov na rekreáciu a kultúru je najnákladnejšie zabezpečenie športových a kultúrnych aktivít – napríklad prevádzka zimných štadiónov, plavární, športových hál či kultúrnych zariadení. Pri hľadaní rezerv a úspor preto možno očakávať, že časť opatrení bude smerovať do obmedzovania verejného osvetlenia a prevádzky niektorých zariadení v správe obcí.