Foto: Shutterstock

Kapitálu je dostatok a pracovná sila je vzácna

„Nemôžeme vylúčiť reprízu nejakej podoby hnutia žltých viest z roku 2018 vo Francúzsku, ale je nepravdepodobné, že sa to rozšíri po celej Európe. V skutočnosti je odklon európskych voličov smerom doprava najbezprostrednejším politickým dôsledkom, čomu nasvedčujú volebné výsledky v Taliansku a Švédsku,“ hodnotí vo svojej prognóze na štvrtý štvrťrok 2022 makroekonomický stratég Saxo Bank Christopher Dembik.

Podľa neho existujú dva hlavné rozdiely medzi týmito obdobiami – kapitálu je v súčasnosti dostatok, hoci menej ako pred dvomi rokmi, a na rozdiel od roku 1848 je pracovná sila vzácna, pretože vtedajšia pôrodnosť bola podstatne vyššia ako terajšia. 

Stroskotaná energetická politika

Existuje aj tretí rozdiel, a tým sú choroba zemiakov a slabá úroda obilnín, ktoré patrili medzi hlavné faktory, ktoré stáli za rekordnými cenami potravín v roku 1847. Boli to vonkajšie faktory, ktoré nebolo možné predvídať, a ktorým sa nedalo vyhnúť.

„Súčasnú inflačnú krízu v Európe však v prevažnej miere živí stroskotaná energetická politika založená na silnej desaťročia trvajúcej závislosti od lacných fosílnych energií z Ruska a odklone od jadrovej energie. Nepomáhajú ani investície do solárnej a veternej energie, ktoré nie sú v tejto fáze schopné zabezpečiť stály prísun energie. No ak by Európa prijala pragmatický a nie ideologický prístup k energetickej politike, dalo by sa vyhnúť rekordne vysokým cenám,“ myslí si analytik.  

Energetická kríza síce nikam neodchádza, ale existujú aj dôvody, ktoré prinášajú určitú nádej. Podľa neho sú k dispozícii najmenej tri riešenia, ktoré dokážu zmierniť následky súčasnej krízy, pričom jedno z nich vie priniesť výsledky takmer okamžite.

Dôležité sú technologické inovácie

Politici odporúčajú pre zníženie spotreby elektrickej energie opatrenia, ako sú napríklad vypnutie wi-fi, pričom spotreba internetového boxu dosahuje v priemere len 12 Wh za hodinu, kým sušička bielizne až 3 kWh, čo je 250-krát viac. To môže u európskych občanov vyvolávať dojem, že energetickú krízu môžeme vyriešiť každodennými malými a jednoduchými ekologickými gestami.

„V skutočnosti však musíme investovať do technologických inovácií, najmä do umelej inteligencie (AI). Tie môžu už od tohtoročnej zimy priniesť používateľom nižšiu spotrebu,“ vysvetľuje Ch. Dembik. Ako príklad uvádza barcelonské metro, kde  nainštalovali inteligentný klimatizačný systém riadený AI na celkovo 128 staniciach s kapacitou milión cestujúcich denne. Výsledkom je zníženie spotreby energie v priemere o 25 % a zvýšenie spokojnosti cestujúcich o 10 %. Podobný systém možno pritom inštalovať prakticky kdekoľvek.

Urýchlenie zelenej transformácie

Európa v posledných rokoch masívne investovala do prechodu na zelené energie (slnečná energia, vietor, biomasa a iné), no podcenila nedostatok priemyselnej infraštruktúry v Európe a neschopnosť riadiť dodávateľský reťazec potrebný na tento prechod.

Ako príklad uvádza, že v júni 2022 sa členské krajiny Európskej únie síce dohodli, že od roku 2035 sa budú môcť predávať len také nové osobné autá a dodávky, ktoré nebudú produkovať oxid uhličitý, no ťažbu a spracovanie kritických materiálov potrebných pre batérie má v rukách Čína.

„Diverzifikácia nebude jednoduchá a nenastane z noci do rána. Existujú však aj iné krajiny, ktoré môžu aspoň čiastočne slúžiť ako zásobovacie uzly – Čile pre lítium, Južná Afrika pre platinu a Kongo pre kobalt. Doteraz sme sa však chybne zameriavali na konečný produkt bez zabezpečenia dodávateľského reťazca. Opakujeme tak presne tú istú chybu, akú sme urobili s Ruskom v prípade fosílnej energie a s Čínou v súvislosti s rúškami a životne dôležitými liekmi počas pandémie COVID-19,“ varuje bankový stratég.