Foto: Shutterstock

Energie ukrajujú z rodinných rozpočtov takmer 10 %

Náklady na bývanie a energie tvoria v priemere vyše štvrtinu z celkových spotrebných výdavkov slovenských domácností. Elektrina, plyn a teplo tvoria z celkových nákladov domácností takmer 10 %, pričom výdavky na elektrinu tvoria 3,7 %, výdavky na plyn 3,3 % a na teplo odchádza ďalších 2,8 %. Ide o najvyšší podiel v rámci krajín Európskej únie.

Slovenské domácnosti počas posledných štyroch rokov (2018 až 2021) prevažne zaznamenávali nárast cien energií. Výnimkou bol iba rok 2021, keď došlo k ich zlacneniu. Dôvodom boli nižšie ceny energií na svetových trhoch najmä počas prvého polroka 2020 ovplyvneného prvou vlnou pandémie koronavírusu.

No momentálne sme svedkami prudkého zdražovania energií. V prvom polroku 2022 si slovenské domácnosti za plyn priplácali medziročne viac o 19,8 %, teplo ich vyšlo drahšie ako vlani o 14,4 % a elektrina o 11,7 %.

Vojnový konflikt na Ukrajine spôsobuje až niekoľkonásobný nárast cien energií na svetových burzách. Z toho logicky vyplývajú opodstatnené prognózy ešte prudšieho nárastu cien energií pre slovenské domácnosti v roku 2023. Pre mnohé je však takéto zdražovanie doslova devastačné. Preto sa čoraz viac skloňuje na Slovensku aj pojem energetická chudoba. 

Čo je to vlastne energetická chudoba?

V prípade pomenovania pojmu energetická chudoba zatiaľ neexistuje jednotná metodika alebo univerzálna definícia. To komplikuje nielen vyčíslenie počtu domácností, ktorých sa týka, ale aj nastavenie adekvátnych opatrení, ktoré by energeticky najzraniteľnejším dokázali pomôcť.

Dobrou správou je, že do konca roka by Slovenská akadémia vied (SAV) mala vypracovať návrhy definície energetickej chudoby, a to na základe hĺbkovej štúdie a nezávislej analýzy dát od najväčších dodávateľov a distribútorov energií v SR.

Energetická chudoba sa veľmi zjednodušene zvykne vysvetľovať slovným spojením „heat or eat“ (v preklade „vykurovať alebo jesť“). Ide o neželaný stav, keď ohrozené domácnosti čelia výberu medzi energiou a jedlom.

Iná definícia zase hovorí, že domácnosti sa stávajú energeticky chudobnými, ak nemajú dostatok financií na to, aby si v byte alebo v dome zabezpečili vykurovanie (na úrovni 18 až 21 stupňov Celzia) a ďalšie energie. Najčastejšími dôvodmi sú nielen nízke príjmy a vysoké ceny energií, ale aj neefektívny spôsob vykurovania či nedostatočná izolácia.

Títo ľudia sú najviac ohrození

Hoci presná definícia energetickej chudoby ešte neexistuje, k dispozícii je niekoľko ukazovateľov, vďaka ktorým vieme určiť, ktorých Slovákov a Sloveniek sa najviac týka. Jednou z možností sú štyri ukazovatele EU SILC 2020, ktoré zverejňujú Štatistický úrad SR a Európsky štatistický úrad Eurostat. Sú to:

Energeticky chudobnými sa môžu stať domácnosti, ktorých výdavky na bývanie sú vyššie ako 40 % disponibilných príjmov. V takom prípade hovoríme o stave, keď sú domácnosti „preťažené nákladmi na bývanie“. Na Slovensku je bývanie najväčšou záťažou najmä pre domácnosti jedného dospelého člena, teda osamelého seniora, dospelého žijúceho „single“ alebo jedného dospelého s dieťaťom.

Nadmerne vysoké náklady na bývanie má 16 až 19 % obyvateľov z takýchto domácností. Miera preťaženia nákladmi na bývanie sa tak týka viac ako 178-tisíc Slovákov a Sloveniek.

V súvislosti s platením faktúr nám dávajú zabrať energie. Nedoplatky na účtoch za energie má 5,2 % obyvateľov Slovenska, čomu zodpovedá viac ako 283-tisíc obyvateľov. Tento problém je najvypuklejší v prípade viacčlenných domácností. Týka sa až 10,7 % obyvateľov žijúcich v domácnostiach s dvomi dospelými členmi a aspoň tromi deťmi, ale aj 8,3 % obyvateľov žijúcich v domácnostiach minimálne troch dospelých s deťmi.

Problém s platením účtov za energie sa vyskytuje o niečo častejšie aj v domácnostiach jedného dospelého (či už osamelého, alebo s deťmi). Títo Slováci a Slovenky majú zároveň častejšie problém aj s platením nájmu či so splácaním úverov a hypoték.

Problémom je aj kvalita bývania

Energetická chudoba nezávisí iba od finančnej situácie domácností a ich schopnosti čeliť vysokým cenám energií, ale aj od kvality bytov a domov. Až 5,7 %, teda 309-tisíc obyvateľov Slovenska, žije v nedostatočne vykurovaných príbytkoch.

Neschopnosť zabezpečiť si v byte alebo dome adekvátne teplo sa týka vo väčšej miere osamelých seniorov (až 11,6 % z nich), ale aj mladších osamelých alebo domácností dvoch dospelých s aspoň jedným seniorom. S týmto problémom sa vo väčšej miere potýkajú aj jednorodičovské domácnosti či domácnosti minimálne troch dospelých s deťmi.

Zatekajúca strecha či vlhké steny? Realitou sú častejšie v domácnostiach jedného dospelého či v mnohopočetných domácnostiach, pretože sa týkajú 5 až 7 % ich obyvateľov. Dovedna žije v takýchto nehnuteľnostiach približne 275-tisíc obyvateľov Slovenska.