Americká ekonomika vzrástla v prvom polroku  iba o 0,7 %  (sezónne očistenie  - Saar)  v porovnaní s 2,1 % v 4. štvrťroku 2016. Očakávania rastu sa pritom pohybovali niekde na úrovni medzi 1,0 % až 1,2 %. „Ide o najslabší výkon od roku 2014. Za spomalením reálneho HDP v prvom štvrťroku je najmä oslabenie súkromnej spotreby, ktorá sa na HDP podieľa až 70 %,“ konštatuje ekonómka Coface Adriana Meyerová. Nadnárodná spoločnosť Coface je  globálnym lídrom v poistení pohľadávok firiem a manažovaní ich kreditného rizika.

Dôvod? Spotreba

Súkromná spotreba zaznamenala najnižšiu výkonnosť od roku 2009. Investície zo strany spotrebiteľov, ktorí majú leví podiel na raste ekonomiky, vzrástli len o 0,3 % v porovnaní s 3,5 % v poslednom kvartáli roku 2016, prípadne v porovnaní s 1,6 % za rovnaké obdobie minulého roka. „Zníženie výdavkov sa tak odrazilo aj na slabom predaji automobilov aj nižšej spotrebe energií,“ podotýka Meyerová.

Súkromné ​​investície, či už rezidenčné alebo nebytové, mali byť pritom v prvom štvrťroku tohto roka hlavným rastovým faktorom. Export tovarov zo strany firiem sa síce zlepšil - v prvom kvartáli vzrástol o 5,8 % (po prepade -4,5 % v 4. štvrťroku 2016) a bol tak lepší, než dovoz (ten vzrástol o + 4,1 % v porovnaní  s rastom + 9,0% v 4. štvrťroku 2016). Slabé však boli aj vládne výdavky. V prvom štvrťroku predstavovali  -1,7 %, kým ešte v 4. kvartáli 2016 to bolo 0,2 %.
 

Ohrozené sľuby

„Kvartálne výsledky zjavne nepotešia Trumpovu administratívu, najmä ak chce dodržať svoje sľuby vyššieho rastu v roku 2017. Neuspokojivé čísla naznačujú, že hoci ukazovatele krátkodobej dôvery domácností a firiem sú vyššie, ekonomickú aktivitu to nezlepší. Predbežné výsledky zároveň potvrdzujú prognózy spoločnosti Coface pre slabší, než očakávaný rast americkej ekonomiky. Coface predpovedá tento rok rast ekonomiky USA  1,8 %, kým trh očakáva rast medzi 2,2 % a 2,5 %,“ konštatuje Mayerová.

Navyše, tento rok sa opäť očakáva, že Federálny rezervný fond (FED) siahne po raste úrokových sadzieb. To pravdepodobne ovplyvní aj spotrebu. Po marcovom zvýšení benchmarkovej sadzby o 25 bázických bodov (z 0,75% na 1%) sa síce v máji menová politika nemení, no už v júni sa očakáva opäť zvýšenie sadzby. Vyššie sadzby ale budú znamenať aj vyššie platby za hypotéky, úvery na auto a pôžičky, čo môže ovplyvniť kúpnu silu Američanov.

Veľmi nejasný zatiaľ zostáva aj návrh daňových reforiem, ktorý predstavila Trumpova administratíva. Obsahuje veľmi málo podrobností a zrejme sa jeho podoba bude rysovať až počas rokovaní s Kongresom. Plán napríklad navrhuje zníženie korporátnej dane z 35 % na 15 % s cieľom podporiť investície firiem v USA. Chce tiež zmeniť dane pre fyzické osoby a s nižšou sadzbou napríklad počíta aj v najvyššej triede, a to s poklesom z 39,6 % na 35 %. Biely dom je presvedčený, že daňové škrty a celkovo reforma pomôžu vytvoriť kostru rastu ekonomiky. Pravdou však tiež je, že chýba aj zásadná odpoveď na otázku, ako bude daňová reforma financovaná. Podľa amerického výboru pre rozpočet (CRFB) by táto reforma  mala stáť 5,5 bilióna USD, čo sa rovná strate príjmov na úrovni 20 % HDP v nasledujúcich 10 rokoch. „Vzhľadom na očakávaný schodok štátneho rozpočtu a averzii republikánov k vyššiemu verejnému deficitu je už teraz zrejmé, že Trump bude čeliť viacerým prekážkam. Okrem toho, aj Senát, aj Snemovňa pracujú na vlastnej daňovej reforme. Zosúladenie všetkých návrhov si tak vyžiada čas. Hocako, už teraz je nepravdepodobné, že by z reforiem mala mať ekonomika tento rok prospech,“ konštatuje ekonómka Coface Adriana Meyerová.