Foto: archív Financial Report

Zahraničný dopyt oslabol

„Slovenská ekonomika vzrástla v  3. štvrťroku medziročne o  1,3  %. Ďalšie spomalenie vyplynulo najmä z pokračujúceho slabšieho zahraničného dopytu. Nepriaznivá situácia v európskom priemysle a slabnúci dopyt po automobiloch vplýva na ekonomickú aktivitu priemyselných firiem vyrábajúcich na Slovensku,“ konštatuje Národná banka Slovenska (NBS) vo svojej mesačnej správe. Následkom tohto vývoja je, výraznejšie spomalenie nielen ekonomickej aktivity, ale aj pokles úrovne zamestnanosti. 

Odvetvie priemyselnej výroby tak cíti spomalenie viac než ostatné sektory. Dôvodom je fakt, že Slovensko je otvorená ekonomika, ktorá profituje zo zahraničného dopytu okolitých krajín, najmä Nemecka a Česka. V prípade, že sa nedarí tamojším ekonomikám a klesá ich dopyt po našich tovaroch a službách, negatívne sa to odráža aj na raste slovenského HDP. Práve automobilový priemysel je v tomto veľmi citlivý. Dopyt po autách je cyklický a v zhoršených ekonomických časoch rýchlo klesá. 

Rast zamestnanosti sa spomalil

Potvrdili sa indikácie pomalšieho rastu zamestnanosti na Slovensku v  3. štvrťroku 2019. Medziročne vzrástla o  1,0  %, čo predstavuje spomalenie oproti predošlému kvartálu, ktorý bol na úrovni 1,4 %. Výraznejší prepad zamestnanosti zaznamenal najmä priemysel, medziročne o 0,9 %. Dôvodom je nižší dopyt po automobiloch a pokles celkového exportu do zahraničia. Na automobilový sektor je naviazaná značná časť priemyslu a subdodávateľov. Z pododvetví priemyslu bol pokles zamestnanosti najmä v metalurgii, strojárstve a výrobe dopravných prostriedkov. Naďalej pokračoval aj pokles zamestnanosti v sektore obchodu o 2,3 %. Zásadné spomalenie o 5,4 % prišlo aj v prípade stavebníctva, kde to však kompenzuje silná dynamika rastu v minulých obdobiach. V službách zamestnanosť spomalila medziročne len nepatrne na 5,9 %, výrazne sa darí všetkým jej pododvetviam.

Priemerná mzda za vybrané odvetvia vzrástla v septembri medziročne o 5,4 %, čím prekonala predošlý mesiac. Spomalenie miezd za 3. štvrťrok nastalo najmä v priemysle (3,4 % voči 6 % v 2. kvartáli). Priemysel je najviac zasiahnutý zhoršeným zahraničným dopytom predovšetkým z Nemecka, ktorého ekonomika, ako motor Európy, taktiež spomaľuje.  V službách sa dynamika priemernej mzdy znížila zo 7,9 % na 6 % (všetky pododvetvia). Naopak, rast miezd v stavebníctve a obchode sa mierne zrýchlil.

„Inflácia v októbri mierne spomalila na 2,9 %. Medziročný rast cien potravín sa mierne spomalil, ale naďalej pokračoval v raste nad 4 %.“ konštatuje NBS vo svojej mesačnej správe.

Vývoj v Európskej únii

Ekonomika eurozóny, podľa prvého odhadu Eurostatu, vzrástla v 3. štvrťroku 2019 medzikvartálne o 0,2 % (1,2 % medziročne), rovnako ako v predchádzajúcom štvrťroku. Z veľkých ekonomík sa rast HDP nezmenil len v Španielsku (0,4 %), Holandsku (0,4 %), Francúzsku (0,3 %) a Taliansku (0,1 %). Nemecká ekonomika po poklese v 2. kvartáli (0,2 %) vykázala teraz len mierny rast 0,1 %. Vo všetkých ostatných krajinách eurozóny sa ekonomická aktivita zvýšila.

Globálne prostredie

Jesenná predikcia Európskej komisie (EK) zverejnená začiatkom novembra predpokladá pomalší rast globálnej ekonomiky. Vyplýva to z obchodného sporu USA a Číny a vysokej miery neistoty, ktorá spomaľuje investície, priemyselnú výrobu a medzinárodný obchod. V prípade eurozóny, EK v nasledujúcich rokoch nepredpokladá výraznejšie oživenie.

V novembri publikoval Medzinárodný menový fond (MMF) Regionálny ekonomický výhľad pre Európu. MMF vo svojom výhľade konštatuje, že „ekonomická aktivita sa spomalila na základe slabej výkonnosti priemyselnej výroby a obchodu, čo sa môže postupne preniesť do slabšieho domáceho dopytu a taktiež do sektoru služieb.“

Centrálna banka USA (FED) na svojom zasadnutí na konci októbra opätovne znížila základnú úrokovú sadzbu o 0,25 %, na úroveň pásma 1,50 % až 1,75 %. Tretie zníženie úrokovej sadzby v tomto roku urobila vzhľadom na spomalenie globálneho vývoja a s prihliadnutím na budúci ekonomický výhľad. To znamená, že americká ekonomika počas roka potrebovala podporu centrálnej banky, pretože rozhodnutia politikov majú negatívny ekonomický vplyv. Najmä colná vojna medzi USA a Čínou.