Foto: Shutterstock

Prechod z elektronickej registračnej pokladnice na online kasu

Podnikatelia, ktorí evidujú tržby prostredníctvom registračnej pokladnice, museli od 1. júla 2019 začať používať jeden z dvoch typov novej online pokladnice eKasy. Prvou možnosťou je online registračná pokladnica, ktorá nahradila predošlú elektronickú registračnú pokladnicu. Nová online kasa odosiela cez internet údaje o všetkých platbách do systému Finančnej správy SR, čo pôvodné pokladnice nedokázali. V režime offline ukladá dáta do chráneného dátového úložiska a odošle ich pri opätovnom pripojení k internetu.

Druhou možnosťou je virtuálna registračná pokladnica, ktorá je podľa Finančnej správy SR pre podnikateľov finančne dostupnejším riešením. Pokladnicou v tomto prípade nie je klasická elektronická registračná pokladnica, ale vďaka mobilnej a webovej aplikácii je pokladnicou počítač, tablet či mobilný telefón pripojený na internet spolu s vlastnou tlačiarňou. I napriek tomu viacerí podnikatelia potvrdili, že si virtuálnu registračnú pokladnicu, ktorá by tlačila stovky bločkov denne vo veľkej prevádzke, nevedia predstaviť. Na pár dokladov denne vraj postačí.

Keď podnikateľ prijme tržbu v hotovosti, musí ju zaevidovať v systéme eKasa bez zbytočného odkladu. Ak dôjde k poruche online registračnej pokladnice, podnikateľ je povinný obnoviť jej prevádzku do 48 hodín od vzniku poruchy alebo začať používať inú online registračnú pokladnicu.

Povinnosť používať eKasu majú všetci podnikatelia, ktorí dostanú zaplatené za tovar alebo služby v hotovosti. Výnimiek existuje len málo. Ide napríklad o predaj cenín, cestovných lístkov mestskej hromadnej dopravy, telefónnych kariet či dennej tlače. Rovnako tak má výnimku aj predaj tovaru na dobierku či prostredníctvom predajných automatov. Ďalšie výnimky vymenúva novela zákona o používaní elektronickej registračnej pokladnice.

Štát si sľubuje zníženie daňovej medzery o 120 miliónov eur

Pre štát eKasa prináša lepší prehľad o evidencii tržieb podnikateľov. Finančná správa ju zaviedla ako jedno z opatrení proti daňovým podvodom a zaistenia daňových príjmov do štátnej pokladnice. Kritickými oblasťami, kde sa príjmy štátu z DPH najviac strácajú, sú tzv. sektory HORECA, ktoré predstavujú hotely, reštaurácie a kaviarne, kritické sú aj maloobchod a služby. Už v roku 2014 dosahovala suma daňovej medzery v tejto oblasti výšku až 491 miliónov eur. Pre boj proti daňovým podvodom bolo preto podľa Finančnej správy SR nevyhnutné prijať ďalšie opatrenie na ich elimináciu. „Očakávame, že eKasa zníži daňovú medzeru na DPH v sektoroch HORECA, v sektore maloobchodu a v sektore služieb o 15 %,“ uviedla hovorkyňa Finančného riaditeľstva SR Ivana Skokanová. 

Od roku 2012 Finančná správa SR zaviedla desiatky opatrení, ktoré zlepšujú boj proti daňovým podvodom – kontrolný výkaz DPH, daňová kobra či bločková lotéria. Podľa Finančnej správy SR sa týmito opatreniami podarilo znížiť daňovú medzeru zo 41 % v roku 2012 na 26,9 % v roku 2018, a tým priniesť do štátnej pokladnice viac o približne 3,7 mld. eur. Toto navýšenie príjmu do štátneho rozpočtu z daní zvýšilo naše HDP o 4,3 %. 

Novou eKasou zamierila Finančná správa SR pozornosť hlavne na malých podnikateľov. Počet zaregistrovaných e-pokladníc na Slovensku je približne 290-tisíc. „Na rok 2020 odhadujeme zníženie daňovej medzery o približne 120 miliónov eur, no s ňou i sekundárne prínosy, takže z môjho pohľadu prínos bude väčší,“ uviedol generálny riaditeľ sekcie boja proti podvodom a analýzy rizík z Finančnej správy SR Ladislav Hanniker v rozhovore pre Rádio Expres. Podľa neho je systém eKasa jeden zo základných nástrojov na znižovanie daňovej medzery DPH. 

Prezident Združenia podnikateľov Slovenska (ZPS) Ján Oravec na rozdiel od Ladislava Hannikera z Finančnej správy SR nepredpokladá, že celkový efekt bude taký, aký sa očakával. „Jedným z dôvodov je to, že aj pri používaní eKasy tí, ktorí nechcú vydať bloček, ho jednoducho nedajú. A to i napriek hrozbe postihu, čo potvrdzujú informácie Finančnej správy SR, že pokuty boli udelené až v 60 % prípadov.“ Oravec ako zástanca podnikateľského prostredia na Slovensku dodáva: „Namiesto konca krátenia daní kompetentní zapríčinili, že mnohí uvažujú o konci podnikania.“

Otázkou je, o koľko projekt eKasa za takmer 20 miliónov eur dokáže v skutočnosti eliminovať daňovú medzeru na DPH na Slovensku, keďže v súčasnosti sa výška daňových únikov odhaduje až okolo 2 miliárd eur.

Desaťtisícové pokuty

Vzhľadom na krátke obdobie prechodu z elektronických registračných pokladníc na nové eKasy, Finančná správa SR narazila na problém. Dodávatelia neboli schopní dodať nové pokladnice do 1. júla 2019 všetkým podnikateľom, ktorí si ich objednali. Aj preto napokon parlament pri novele zákona schválil bezsankčné obdobie až do 1. januára 2020. „Štát vyžadoval nezmyselné certifikácie chránených dátových úložísk modulov od výrobcov a opakovane ich riešenia ,zhadzoval´ zo stola a odporúčal preferovať riešenie od štátu blízkej spoločnosti CHDU,“ zdôvodnil bezpečnostný špecialista Pavol Lupták. Výrobcovia eKasy si tak boli nútení vybrať chránené dátové úložisko od CHDU, čím sa celý proces zavádzania nových pokladníc predĺžil. 

Finančná správa od 1. januára vykonáva kontrolnú činnosť a objavila už niekoľko prípadov, keď sa podnikatelia k systému nepripojili, alebo sa ho snažili obchádzať. „Za prvý mesiac v tomto roku sme vykonali zatiaľ 840 kontrol. Hoci nie je naším cieľom podnikateľov pokutovať, udelili sme pokuty vo výške 89-tisíc eur,“ uviedla prezidentka Finančnej správy SR Lenka Wittenbergerová. Podnikateľom, ktorí ešte neodosielajú informácie Finančnej správe SR prostredníctvom novej eKasy, hrozí pokuta až vo výške 10-tisíc, okrem toho môžu prísť aj o živnostenské oprávnenie. 

Podnikateľov stáli eKasy viac ako 60 miliónov eur

Na jednej strane štátna správa obhajuje svoje kroky k výberu daní na financovanie štátu, na druhej strane sú tu podnikatelia, ktorým zavádzanie nových online pokladníc prinieslo nemalé prevádzkové a administratívne náklady. Podľa Finančnej správy SR im malo nové riešenie online pokladníc zjednodušiť a zmodernizovať život.

Realita sa však u mnohých môže líšiť. Nielenže si podnikatelia museli zakúpiť nové online kasy vo veľmi krátkom čase, aby sa vyhli pokutám, no museli požiadať aj o pridelenie kódu eKasa klient do 1. júla 2019. Nevyhli sa ani potrebným aktualizáciám pokladničných systémov. Tie vyšli podnikateľov na niekoľko desiatok až stoviek eur. Podľa cien jednotlivých dodávateľov za online pokladňu podnikateľ zaplatil najmenej 400 eur. Navyše každý podnikateľ musí byť kvôli eKase pripojený na internet s dostatočným objemom dát. To všetko výrazne navyšuje náklady podnikateľov. Nové pokladnice vrátane chránených úložísk stáli všetkých zapojených podnikateľov podľa odhadu poslanca Eduarda Hegera z hnutia Obyčajní ľudia 60 až 80 miliónov eur. 

„Moje náklady na prerobenie starej kasy na novú online kasu boli v hodnote 280 eur. Ekasa je však spomalená a časovo trvá dlho, kým vytlačí bloček. Tak spomaľuje celý systém. Predošlá registračná pokladnica bola podľa môjho názoru lepšia,“ hodnotí prechod na nový systém predajca autodielov, pričom šlo o aktualizáciu systému a dokúpenie potrebného fiskalu do pokladnice.

Niektorí podnikatelia dokonca začali proti novým online pokladniciam protestovať. „Na internete vznikla petícia drobných živnostníkov, ktorá žiada od štátu preplatenie nákladov na nové pokladnice, ktorých používanie im vnútil,“ uviedol prezident Združenia podnikateľov Slovenska (ZPS) Ján Oravec.

Situáciu Finančná správa SR neuľahčila ani tým, že podnikatelia ju museli vyriešiť v priebehu štyroch, respektíve šiestich mesiacov. Od začiatku minulého roka do apríla 2019 ju mali začať používať novovzniknutí podnikatelia a od 1. júla už všetci ostatní. Oproti tomu v susednom Česku mali na prechod na online pokladnice dva roky. „Celý systém bol zavedený v extrémne krátkom čase, prakticky počas niekoľkých mesiacov. Kompetentných sme upozorňovali, že na bezproblémový prechod na nový systém by bolo potrebné ponechať minimálne dvojročné obdobie, aby sa všetky subjekty mali čas pripraviť,“ potvrdil predpokladané obavy Ján Oravec. 

Dlhé čakanie na bločky

O tom, či sú skutočne eKasy rýchle a spoľahlivé, sa názory rozchádzajú. Keďže eKasa najprv odošle dáta na Finančnú správu SR, a až potom vydá bloček, zákazníci musia mať po novom väčšiu trpezlivosť. Otázkou je, či to zákazníka nakoniec od nákupu neodradí. Mnohí podnikatelia sa vyjadrili, že odozva zo softvéru Finančnej správy SR je pomalá. 

„Nová online kasa ma oproti predošlej elektronickej registračnej pokladnici zdržiava, pretože nie vždy funguje tak, ako by mala. Často musím dlhšie čakať, kým odošle všetky údaje, čo ma pri práci spomaľuje. Prípadne sa musím k danej transakcii spätne vrátiť,“ prezentuje negatívnu skúsenosť s eKasou malá podnikateľka v kaderníctve.

Na problémy s eKasou reagoval aj prezident ZPS Ján Oravec, ktorý za jeden z hlavných problémov označuje tiež predĺžený čas čakania na vydanie bločku. „Z pohľadu podnikateľov je problémom to, že zatiaľ tento systém nepriniesol zníženie administratívnej záťaže, ktoré im kompetentní sľubovali,“ tvrdí. 

Na špecifické situácie spojené s novými eKasami upozorňuje aj Asociácia zamestnávateľských zväzov a združení (AZZZ). „Problémy eKasy môže spôsobiť aj výpadok internetu. V takom prípade je výhodou možnosť používania online pokladnice aj v offline verzii, treba však dohliadnuť, aby výpadok netrval dlhšie časové obdobie,“ uviedla hovorkyňa AZZZ Miriam Filová. Okrem toho upozorňuje podnikateľov, ktorí predávajú tovar na trhoch, že nie každá eKasa je prenosná a umožňuje napájanie aj na batérie. Preto im odporúča zaobstarať si radšej novú prenosnú kasu. 

Podozrivý dodávateľ chráneného dátového úložiska

Podnikatelia si začali eKasy objednávať u rôznych certifikovaných výrobcov pokladničných programov a chránených dátových úložísk, ako napríklad ELCOM, CHDU, LLARIK SYSTEMS a ďalších. Okolo firmy CHDU už vzniklo niekoľko podozrievavých debát. V skutočnosti CHDU ako jedna z mála firiem dostala možnosť dodávať chránené dátové úložisko k eKase, no pritom vznikla len začiatkom roka 2019 bez predošlých skúseností a s nulovým obratom. 

Dnes už bývalý parlamentný poslanec Jozef Rajtár v minulom roku upozorňoval na firmu CHDU a jej možné prepojenie na ľudí na Finančnej správe SR. Firma CHDU je pritom podľa Rajtára cez svojho majiteľa a konateľa Branislava Slováka prepojená s advokátskou kanceláriou Malata, Pružinský, Hegedus (MPH), napríklad cez firmu DM Technology, kde je táto kancelária takzvanou oprávnenou osobou konať za firmu. „MPH je advokátska kancelária, ktorá mala za Roberta Kaliňáka bohaté zákazky na Ministerstve vnútra SR. Je to advokátska kancelária, ku ktorej má veľmi blízko Ľudovít Makó, šéf kriminálneho úradu Finančnej správy SR a bývalý šéf Finančnej správy SR František Imrecze,“ vysvetlil pre TA3 ešte vlani Rajtár. 

Finančná správa SR však prepojenie s firmou CHDU popiera. Šéf sekcie boja proti podvodom a analýzy rizík Finančnej správy SR Ladislav Hanniker to obhajuje tým, že CHDU je iba dodávateľom chráneného dátového úložiska a je na výrobcoch riešení pre eKasu, akého dodávateľa tohto úložiska si vyberú. „Nemáme na to žiadny vplyv, ktorý výrobca si ktoré dátové úložisko zahrnie do svojho systému,“ tvrdí Hanniker.

Etickí hekeri objavili viacero chýb 

Investigatívne centrum Jána Kuciaka oslovilo etických hekerov, medzi ktorými je aj bezpečnostný špecialista Pavol Lupták, aby preverili, či eKasa dokáže fungovať na sto percent a nebude u nej dochádzať k žiadnym podvodom. Problém však hekeri našli. Tvrdia, že je ním chránené dátové úložisko. Bez neho online pokladnica nemôže byť plne funkčná. Vďaka nemu sa v režime eKasy bez internetu informácie o transakciách nestratia. Podnikateľ tak môže naďalej vydávať bločky. Znamená to, že za predpokladu, že dátové úložisko funguje ako má, žiadny podnikateľ nemôže podvádzať a obísť štát. 

Hekeri preto testovali, či eKasa dokáže rozoznať, k akému chránenému dátovému úložisku je pripojená. Testovaním zistili, že eKasa sa môže pripojiť aj na iné dátové úložisko bez toho, aby to sama vedela rozlíšiť. V prípade, že je pokladnica v offline režime sa tak podnikateľ môže dopustiť podvodu. Tým, že podnikateľ vydá bloček a eKasa dokáže odoslať dáta aj inému úložisku, pričom na to pravé úložisko dáta neuloží. „Finančná správa sa tak o danom predaji nedokáže dozvedieť,“ tvrdí Lupták.

Generálny riaditeľ sekcie boja proti podvodom a analýzy rizík z Finančnej správy SR Ladislav Hanniker zistenú možnosť napadnutia eKasy poprel: „To pre nás nie je problémová vec, lebo každý takýto podvod môže trvať maximálne 48 hodín, čo je maximálny možný čas, počas ktorého pokladnica môže zostať offline. Potom už znova musí všetky bločky začať odosielať na finančnú správu.“

Podľa etického hekera Pavla Luptáka si však zákazník môže najskôr po 48 hodinách overiť, či bloček na finančnú správu dorazil pomocou aplikácie Over doklad. „Tá mu vypíše, či je bloček pravý, alebo falošný. Zákazník tak môže na finančnej správe nahlásiť, že dostal falošný bloček od konkrétnej prevádzky.“ Väčšina zákazníkov si pravosť bločku neoveruje, preto je odhalenie falošného bločku komplikované. 

V prípade, že podnikateľ prevádzky poprie vystavenie falošného bloku, finančná správa mu nemá ako dokázať, že podvod urobil, pretože na falošnom bločku môžu byť akékoľvek falošné údaje, či už o predajcovi, prípadne schválne aj o jeho konkurencii. „Falošný predajca tak sám seba nikdy neodhalí,“ dopĺňa Lupták. 

Lupták opisuje i ďalšie podvodné scenáre, ktoré môžu nastať. Predajca môže údajne vďaka falošnému chránenému dátovému úložisku tie isté „validné“ bločky klonovať. A viacerým zákazníkom v danom čase vystavovať presne ten istý bloček, ktorý je pravý, ale dostane ho desať zákazníkov naraz. Môže ísť napríklad o bloček za obedové menu alebo hotelovú izbu, vystavený tak, aby všetkým sedelo to, čo si kúpili. Takto zákazníci prakticky nemajú ako odhaliť falošný bloček ani po 48 hodinách, lebo je vždy pravý. 

Etickí hekeri výsledky testovania veľkej medzery eKasy potvrdzujú aj súhlasom ďalších odborníkov. „Samozrejme, zistenú medzeru eKasy sme konzultovali s odborníkmi a výrobcami eKasy, ktorí nám potvrdili, že táto možnosť problému existuje a môže nastať,“ priblížil Lupták, ktorý je známym odporcom eKasy. Poukazuje tiež na neprijateľný fakt, že eKasa odosiela finančnej správe, teda štátu, informácie o všetkých položkách, ktoré zákazníci nakupujú. „Tieto informácie sa dajú previazať s informáciami kartových spoločností alebo s informáciami mobilných operátorov a dodatočne teda odhaliť, aký tovar si dotyčný človek kupuje,“ dodáva Pavol Lupták na záver.