Hľadaj
× Aplikácia Aplikácia

Efektivita výberu daní vo svete

Dominik Hapl Ekonomika Poslať

Dlhodobo sa vo svete rieši otázka, aké sadzby daní sú najefektívnejšie. Mala by mať krajina vyššie dane, a teda vyššiu mieru prerozdelenia získaných peňazí štátom, alebo by mala mať krajina nižšie dane a nižšiu mieru prerozdeľovania financií? Rozhodovanie by malo byť na obyvateľoch, čo s peniazmi budú robiť, alebo by mal štát vo väčšej miere zasahovať do distribúcie peňazí v krajine? Politické strany na tejto téme veľmi rady získavajú politické body, ako však ukážu nasledovné riadky, pointa daní je skrytá niekde inde.

výber daní vo svete

Foto: Shutterstock

Ako funguje daňový systém?

Daňový systém slúži na financovanie štátneho rozpočtu, z ktorého sa následne financuje chod jednotlivých ministerstiev. Tie sa majú starať o verejné statky. Takýmito statkami sú v širšom chápaní školstvo, zdravotníctvo, životné prostredie, bezpečnosť, obrana či doprava. V každej z týchto oblastí sa dá viac či menej zapájať aj súkromný sektor, ktorý vo väčšine krajín funguje paralelne s verejným sektorom. Stará sa o doplnenie služieb, ktoré štát neposkytuje v „základnom balíku“ a v oblastiach, kde je súkromný sektor omnoho efektívnejší. 

Základná daňová štruktúra

Koľko daní dnes krajiny vyberajú?

Vizualizácia z Medzinárodného centra pre dane a rozvoj predstavuje odhady celkových daňových príjmov krajín ako ich podiel na HDP. Ako vyplýva z najnovších údajov, najvyšší podiel výberu daní má Francúzsko (46,23 %), Dánsko (45,38 %), Švédsko (44,16 %) a Nórsko (38,26 %). Na druhej strane sú krajiny, ako Líbya a Saudská Arábia, kde dane tvoria menej ako 2 % domáceho produktu. Slovensko je v rebríčku pomerne vysoko s 32,95 %. Medzi HDP a daňovými príjmami existuje jasná korelácia – bohatšie krajiny inkasujú prostredníctvom daní oveľa väčší podiel svojho domáceho produktu. Svoj podiel na tom zohráva aj skutočnosť, že vyspelejšie krajiny majú sofistikovanejší systém výberu daní.

Celkové daňové príjmy ako podiel na HDP

Dane z príjmov osôb a firiem

Dane z príjmov sú, prirodzene, tiež najvyššie v severských krajinách, kde je aj najvyšší podiel celkových výnosov daní z HDP. Daniam z príjmov kraľuje Dánsko, v ktorom tvoria 25- až 30-percentný podiel z HDP. Nasleduje Švédsko, Fínsko, Island, Kanada, Austrália, Luxemburg a Nový Zéland. V tesnom závese za týmito krajinami s výberom priamych daní na úrovni 10 až 15 % z HDP je Nemecko, Nórsko, USA, Francúzsko, Švajčiarsko, Veľká Británia či Taliansko alebo Katar. Nasledujú krajiny strednej a východnej Európy, Čína, Rusko a krajiny Južnej Ameriky. Na Slovensku tvoria výnosy z daní z príjmu 6,9-percentný podiel z HDP. Na chvoste sú krajiny Blízkeho východu a Afriky. Dominantné štáty sú tie, kde prevládajú vysoké príjmy obyvateľstva a taktiež silná podnikateľská štruktúra, ktorá platí dane zo zisku.

Podiel daní na HDP ukazuje, koľko dane tvoria z celkového bohatstva krajiny – HDP. Ak sa sleduje len samotná sadzba, je to do určitej miery skresľujúce. Bangladéš, Benin, Burundi, Kongo, Gabon či Zambia majú daň z príjmu vo výške 35 %. Viac má už len Argentína a Kanada. Avšak korporácie v týchto afrických štátoch generujú minimálny objem HDP a, navyše, systém výberu daní je taký neefektívny, že podiel daní z príjmov je na celkovom HDP omnoho nižší – v Bangladéši 8,4 %, Benine 15,8 %, Kongu,17,5 % či v Zambii 12,9 %. 

Dane zo spotreby

Dane zo spotreby sú takzvané nepriame dane, ktoré zasahujú každého, kto nakupuje tovary a služby, bez ohľadu na príjem. Značný objem (15 až 20 %) z HDP tvoria spotrebné dane v Argentíne a pobaltských krajinách, na Ukrajine alebo v Grécku. Druhou skupinou je následne celá Európska únia spolu s Čínou a Brazíliou, kde je podiel spotrebných daní z HDP na úrovni 10 až 15 %. Na Slovensku majú spotrebné dane podiel 11,02 % z HDP. Nasledujú krajiny, ako Rusko, Kanada, Austrália či Nový Zéland s 5- až 10-percentným podielom. Najnižší podiel spotrebných daní je v USA, na Blízkom východe a v Indonézii.

Špecifikom sú práve Spojené štáty americké, kde je silná domáca spotreba a spotrebná daň v rozmedzí 3 – 8 %, v závislosti od konkrétneho štátu. V dobe nadmerného konzumu, keď sa svet potýka s klimatickou krízou a snaží sa šetriť prírodné zdroje, tak vyznieva otázka, či je takto nízka spotrebná daň vhodná. Je všeobecne známe, že USA sú spotrebiteľsky najsilnejšia ekonomika. Priemerný Američan spotrebuje 4-krát viac ako Európan a 15-krát viac ako obyvateľ Afriky. Klimatická kríza je problémom nadspotreby prírodných zdrojov, tovarov a služieb. Ak by USA zdvihli spotrebnú daň na 10 – 15 %, spotreba v USA by sa nepochybne utlmila. Firmy by to nepotešilo, ale odpadu by sa tvorilo menej a peniaze zo spotrebnej dane by mohli ísť na obnovu klímy. 

Čím vyšší HDP, tým viac sa zaplatí na daniach

Bohatstvo krajiny sa dá merať aj ako objem HDP na obyvateľa. Čím bohatšia krajina, tým vyššie HDP na jedného obyvateľa dokáže vyprodukovať, a tým získa viac na daniach. Následne môže štát prerozdeliť viac medzi svojich občanov. Dominujú krajiny z Európy – najmä tej západnej – následne USA, Kanada, Austrália či Japonsko. Svoj podiel na tomto výsledku zohráva aj skutočnosť, že vyspelejšie krajiny majú aj efektívnejší systém výberu daní a kvalitnejšiu ochranu pred daňovými únikmi. 

Sadzba dane nerozhoduje o bohatstve krajiny

Liberálna strana ekonomického spektra si možno myslí, že čím sú nižšie sadzby dane, tým je to lepšie, a naopak, čím vyššie dane, tým viac jeho obyvatelia trpia. Socialistická strana ekonomického spektra zase považuje vyššie dane za lepšie, pretože má dostatok zdrojov na to, aby sa postaral o svojich občanov. Ako sa ukazuje, mýlia sa obe strany. Priemer DPH a priemer korporátnej dane je v krajinách takmer rovnaký bez rozdielu na príjem ich obyvateľstva. Ak teda všetky krajiny majú vo svojej podstate sadzby daní približne rovnaké (niektoré viac zdaňujú spotrebu, iné zase príjem), ako to, že niektoré sú bohatšie a iné zase nie? Niektoré majú obyvateľov, kde priemerný príjem presahuje tisícky dolárov mesačne a iným občanom musí stačiť niekoľko desiatok dolárov. 

Kľúčom k úspechu je znižovanie korupcie 

Nie je až také dôležité, či je sadzba DPH 18 % alebo 21 %, ale samotná efektivita využitia zdrojov, ktoré štát vyzbiera na daniach. Efektivita vybraných daní sa stráca pri štátnej korupcii, predražených verejných obstarávaniach alebo prebujnenej štátnej správe, keď sa z rozpočtu živí armáda úradníkov. Ak porovnáme index korupcie a index kvality života, zistíme, že štáty, ktoré majú nízku úroveň korupcie (severské krajiny, Švajčiarsko, Nemecko, Kanada, Austrália), majú aj vyššiu kvalitu života. Tú hodnotí subjektívny pohľad obyvateľov na zdravotníctvo, školstvo, bezpečnosť, dopravu či životné prostredie. To sú všetko oblasti, v ktorých štát a výber daní zohrávajú kľúčovú úlohu.

Tak napríklad, vybrali by ste si 18 % daň, ale viete, že sa 25 % z vybraných daní stratí v čiernej a šedej ekonomike a do školstva, zdravotníctva a životného prostredia tak poputuje len 13,5 % z vybraných daní? Alebo by ste si vybrali sadzbu dane vyššiu – 21 %, ale viete, že do šedej a čiernej ekonomiky sa stratí len 5 % a do školstva, zdravotníctva a životného prostredia tak poputuje 20 % z vybraných daní?

 

logo
Prečítajte si tiež:
21.4.2024 Redakcia FinReport

Ako postupovať keď zistíme, že čerstvo kúpená nehnuteľnosť je poškodená?

Po kúpe bytu či domu sa môžu s odstupom času objaviť chyby, poruchy alebo poškodenia, na ktoré predávajúci neupozornil kupujúceho. Čo ...

21.4.2024 Redakcia FinReport

Priložte, kliknite a plaťte – priepasť medzi digitálnymi platbami a hotovosťou sa zväčšuje

Používanie digitálnych platieb je už niekoľko rokov stále na vzostupe. Inak to nebolo ani vlani, keď ich počet vo svete stúpal, kým počet ...

20.4.2024 Redakcia FinReport

Chatbot s umelou inteligenciou od Klarny pracuje ako 700 zamestnancov na plný úväzok

Klarna – švédska spoločnosť zaoberajúca sa sprostredkovaním platieb v oblasti elektronického obchodovania tvrdí, že jej chatbot vyvinutý ...

20.4.2024 Redakcia FinReport

Nie je diéta ako diéta, vždy ide najmä o obchod

S príchodom jari sa pozornosť veľkého množstva spotrebiteľov sústreďuje na to, či do leta stihnú schudnúť do plaviek. Na mnohých ...

19.4.2024 Eva Sadovská

Dnes (19. apríla) je svetový deň investičných fondov. Ako sa im darí na Slovensku?

Práve 19. apríla sa narodil Abraham van Ketwich, ktorý v roku 1774 založil historicky prvý investičný fond. Investovanie do fondov je ...

19.4.2024 Redakcia FinReport

Ekonomika Slovenska vlani rástla rýchlejšie, ako sa pôvodne zdalo, nárast dosiahol „až“ 1,6 %

Ekonomika Slovenska v minulom roku rástla rýchlejšie, ako sa pôvodne zdalo. Na začiatku tohto roku Štatistický úrad SR tvrdil, že to bolo o ...

19.4.2024 Roland Régely

Pomoc s hypotékou sa má po novom týkať aj ľudí s refinancovaným úverom

Štát sa usiluje pomáhať ľuďom so splácaním ich hypotekárnych úverov a po novom chce kompenzovať zvýšené splátky hypoték aj tým, ...

19.4.2024 Redakcia FinReport

Prémiový benzín už stojí viac ako 1,90 eura, lacnejší sa blíži k hranici 1,70 eura za liter

Liter oboch druhov benzínu oproti predchádzajúcemu týždňu zdražel v priemere o ďalšie dva centy. Ten drahší prémiový 98-oktánový už ...

18.4.2024 Miloslava Némová

Umelá inteligencia vládne aj trhu so smartfónmi. Apple je pod tlakom, Samsung na vzostupe

Spoločnosť Apple, donedávna líder v predaji mobilných telefónov, po prudkom poklese predaja stratila svoju čelnú pozíciu na svetovom trhu v ...

17.4.2024 Miroslav Mišenko

Ekonomická prognóza: Situácia sa môže zlepšiť, nesmieme však prísť o miliardy z plánu obnovy

Rast ekonomiky a reálnych miezd, pokles inflácie aj úrokových sadzieb. Aj toto očakávajú analytici Národnej banky Slovenska, Rady pre ...

17.4.2024 Redakcia FinReport

Nové objednávky v priemysle naďalej klesajú, vo februári 2024 o 6,8 %

Hodnota nových objednávok v priemysle vo februári 2024 a dosiahla objem 5,51 miliardy eur. V porovnaní s rovnakým obdobím minulého roku to ...

16.4.2024 Redakcia FinReport

Slovensko je v európskom Indexe prosperity až na 24. mieste. Za nami sú už len tri krajiny

Druhé vydanie Indexu prosperity Slovenska zaradilo našu krajinu až na 24. miesto v rámci Európskej únie. Za nami skončili už len Rumunsko, ...

15.4.2024 Robert Juriš

Marcová inflácia klesla na 2,3 %, sme na tom lepšie ako priemer eurozóny

Tempo rastu cien tovarov a služieb na Slovensku sa začiatkom tohto roka výrazne spomalilo. V marci 2024 predstavovalo iba 2,3 %, čo je o desatinu ...

15.4.2024 Redakcia FinReport

Tržby v priemysle a stavebníctve sú stále v mínuse

Tržby vo februári tohto roku rástli v troch z piatich sledovaných odvetví ekonomiky. Najvýraznejšie v informáciách a komunikácii. Na ...

13.4.2024 Redakcia FinReport

Až 93 % Slovákov žije vo vlastnom byte alebo rodinnom dome

Až 93 % občanov Slovenska býva vo vlastnom byte alebo rodinnom dome. V tejto štatistike nás predbiehajú už len Rumuni, kde je vlastníctvo ...

12.4.2024 Redakcia FinReport

Ceny benzínu stúpajú, približujú sa k minuloročným maximám

Ceny oboch druhov benzínov predávaných na Slovensku neprestali rásť ani po veľkonočných sviatkoch. Už niekoľko týždňov za sebou ...

12.4.2024 Redakcia FinReport

ECB sa obáva návratu zvýšenej inflácie, úrokové sadzby drží na úrovni 4,5 %

Rada guvernérov Európskej centrálnej banky na svojom poslednom rokovaní rozhodla, že podrží doterajšie kľúčové úrokové sadzby na ...

12.4.2024 Redakcia FinReport

Nominálne mzdy rastú vo všetkých odvetviach, v niektorých však klesá zamestnanosť

Nominálne mzdy na Slovensku rastú naprieč všetkými odvetviami. Dvojciferným tempom sa zvyšujú v troch z nich. Reálny rast miezd zaznamenalo ...

Mobilná aplikácia
VISA MasterCard Maestro Apple Pay Google Pay