Efektivita výberu daní vo svete

Foto: Shutterstock

Ako funguje daňový systém?

Daňový systém slúži na financovanie štátneho rozpočtu, z ktorého sa následne financuje chod jednotlivých ministerstiev. Tie sa majú starať o verejné statky. Takýmito statkami sú v širšom chápaní školstvo, zdravotníctvo, životné prostredie, bezpečnosť, obrana či doprava. V každej z týchto oblastí sa dá viac či menej zapájať aj súkromný sektor, ktorý vo väčšine krajín funguje paralelne s verejným sektorom. Stará sa o doplnenie služieb, ktoré štát neposkytuje v „základnom balíku“ a v oblastiach, kde je súkromný sektor omnoho efektívnejší. 

Koľko daní dnes krajiny vyberajú?

Vizualizácia z Medzinárodného centra pre dane a rozvoj predstavuje odhady celkových daňových príjmov krajín ako ich podiel na HDP. Ako vyplýva z najnovších údajov, najvyšší podiel výberu daní má Francúzsko (46,23 %), Dánsko (45,38 %), Švédsko (44,16 %) a Nórsko (38,26 %). Na druhej strane sú krajiny, ako Líbya a Saudská Arábia, kde dane tvoria menej ako 2 % domáceho produktu. Slovensko je v rebríčku pomerne vysoko s 32,95 %. Medzi HDP a daňovými príjmami existuje jasná korelácia – bohatšie krajiny inkasujú prostredníctvom daní oveľa väčší podiel svojho domáceho produktu. Svoj podiel na tom zohráva aj skutočnosť, že vyspelejšie krajiny majú sofistikovanejší systém výberu daní.

Dane z príjmov osôb a firiem

Dane z príjmov sú, prirodzene, tiež najvyššie v severských krajinách, kde je aj najvyšší podiel celkových výnosov daní z HDP. Daniam z príjmov kraľuje Dánsko, v ktorom tvoria 25- až 30-percentný podiel z HDP. Nasleduje Švédsko, Fínsko, Island, Kanada, Austrália, Luxemburg a Nový Zéland. V tesnom závese za týmito krajinami s výberom priamych daní na úrovni 10 až 15 % z HDP je Nemecko, Nórsko, USA, Francúzsko, Švajčiarsko, Veľká Británia či Taliansko alebo Katar. Nasledujú krajiny strednej a východnej Európy, Čína, Rusko a krajiny Južnej Ameriky. Na Slovensku tvoria výnosy z daní z príjmu 6,9-percentný podiel z HDP. Na chvoste sú krajiny Blízkeho východu a Afriky. Dominantné štáty sú tie, kde prevládajú vysoké príjmy obyvateľstva a taktiež silná podnikateľská štruktúra, ktorá platí dane zo zisku.

Podiel daní na HDP ukazuje, koľko dane tvoria z celkového bohatstva krajiny – HDP. Ak sa sleduje len samotná sadzba, je to do určitej miery skresľujúce. Bangladéš, Benin, Burundi, Kongo, Gabon či Zambia majú daň z príjmu vo výške 35 %. Viac má už len Argentína a Kanada. Avšak korporácie v týchto afrických štátoch generujú minimálny objem HDP a, navyše, systém výberu daní je taký neefektívny, že podiel daní z príjmov je na celkovom HDP omnoho nižší – v Bangladéši 8,4 %, Benine 15,8 %, Kongu,17,5 % či v Zambii 12,9 %. 

Dane zo spotreby

Dane zo spotreby sú takzvané nepriame dane, ktoré zasahujú každého, kto nakupuje tovary a služby, bez ohľadu na príjem. Značný objem (15 až 20 %) z HDP tvoria spotrebné dane v Argentíne a pobaltských krajinách, na Ukrajine alebo v Grécku. Druhou skupinou je následne celá Európska únia spolu s Čínou a Brazíliou, kde je podiel spotrebných daní z HDP na úrovni 10 až 15 %. Na Slovensku majú spotrebné dane podiel 11,02 % z HDP. Nasledujú krajiny, ako Rusko, Kanada, Austrália či Nový Zéland s 5- až 10-percentným podielom. Najnižší podiel spotrebných daní je v USA, na Blízkom východe a v Indonézii.

Špecifikom sú práve Spojené štáty americké, kde je silná domáca spotreba a spotrebná daň v rozmedzí 3 – 8 %, v závislosti od konkrétneho štátu. V dobe nadmerného konzumu, keď sa svet potýka s klimatickou krízou a snaží sa šetriť prírodné zdroje, tak vyznieva otázka, či je takto nízka spotrebná daň vhodná. Je všeobecne známe, že USA sú spotrebiteľsky najsilnejšia ekonomika. Priemerný Američan spotrebuje 4-krát viac ako Európan a 15-krát viac ako obyvateľ Afriky. Klimatická kríza je problémom nadspotreby prírodných zdrojov, tovarov a služieb. Ak by USA zdvihli spotrebnú daň na 10 – 15 %, spotreba v USA by sa nepochybne utlmila. Firmy by to nepotešilo, ale odpadu by sa tvorilo menej a peniaze zo spotrebnej dane by mohli ísť na obnovu klímy. 

Čím vyšší HDP, tým viac sa zaplatí na daniach

Bohatstvo krajiny sa dá merať aj ako objem HDP na obyvateľa. Čím bohatšia krajina, tým vyššie HDP na jedného obyvateľa dokáže vyprodukovať, a tým získa viac na daniach. Následne môže štát prerozdeliť viac medzi svojich občanov. Dominujú krajiny z Európy – najmä tej západnej – následne USA, Kanada, Austrália či Japonsko. Svoj podiel na tomto výsledku zohráva aj skutočnosť, že vyspelejšie krajiny majú aj efektívnejší systém výberu daní a kvalitnejšiu ochranu pred daňovými únikmi. 

Sadzba dane nerozhoduje o bohatstve krajiny

Liberálna strana ekonomického spektra si možno myslí, že čím sú nižšie sadzby dane, tým je to lepšie, a naopak, čím vyššie dane, tým viac jeho obyvatelia trpia. Socialistická strana ekonomického spektra zase považuje vyššie dane za lepšie, pretože má dostatok zdrojov na to, aby sa postaral o svojich občanov. Ako sa ukazuje, mýlia sa obe strany. Priemer DPH a priemer korporátnej dane je v krajinách takmer rovnaký bez rozdielu na príjem ich obyvateľstva. Ak teda všetky krajiny majú vo svojej podstate sadzby daní približne rovnaké (niektoré viac zdaňujú spotrebu, iné zase príjem), ako to, že niektoré sú bohatšie a iné zase nie? Niektoré majú obyvateľov, kde priemerný príjem presahuje tisícky dolárov mesačne a iným občanom musí stačiť niekoľko desiatok dolárov. 

Kľúčom k úspechu je znižovanie korupcie 

Nie je až také dôležité, či je sadzba DPH 18 % alebo 21 %, ale samotná efektivita využitia zdrojov, ktoré štát vyzbiera na daniach. Efektivita vybraných daní sa stráca pri štátnej korupcii, predražených verejných obstarávaniach alebo prebujnenej štátnej správe, keď sa z rozpočtu živí armáda úradníkov. Ak porovnáme index korupcie a index kvality života, zistíme, že štáty, ktoré majú nízku úroveň korupcie (severské krajiny, Švajčiarsko, Nemecko, Kanada, Austrália), majú aj vyššiu kvalitu života. Tú hodnotí subjektívny pohľad obyvateľov na zdravotníctvo, školstvo, bezpečnosť, dopravu či životné prostredie. To sú všetko oblasti, v ktorých štát a výber daní zohrávajú kľúčovú úlohu.

Tak napríklad, vybrali by ste si 18 % daň, ale viete, že sa 25 % z vybraných daní stratí v čiernej a šedej ekonomike a do školstva, zdravotníctva a životného prostredia tak poputuje len 13,5 % z vybraných daní? Alebo by ste si vybrali sadzbu dane vyššiu – 21 %, ale viete, že do šedej a čiernej ekonomiky sa stratí len 5 % a do školstva, zdravotníctva a životného prostredia tak poputuje 20 % z vybraných daní?