Druhý pilier opäť pod drobnohľadom. Čo prinesú nové investície a ďalší zásah do systému?

Ešte pred Veľkou nocou podpísal pán prezident novelu zákona o dôchodkovom sporení, ktorá sa týka 2. piliera. Tá umožní dôchodkovým správcovským spoločnostiam, v skratke DSS-kám, investovať peniaze takmer dvoch miliónov Slovákov, ktorí si odkladajú na svoj dôchodok v druhom pilieri, do takzvaných alternatívnych investičných fondov. Povedané jednoducho, DSS-ky budú môcť zobrať časť väčších nasporených peňazí a investovať ich napríklad do diaľnic, nájomných bytov, energetických sietí či nemocníc. Aj keď sa to na prvý pohľad môže zdať ako dobrý nápad, realita nie je až taká ružová. V každom prípade, vláda opäť otvára druhý dôchodkový pilier, a ide tak už o 54. zásah do tohto systému. Moje meno je Patrik Lahuta a v spolupráci s platformou Finreport sme sa pozreli na to, čo spôsobili predošlé zásahy do tohto piliera a čo môžeme očakávať tentoraz.

Ešte predtým, než sa ponoríme do tohto zásahu, povedzme si niečo o druhom pilieri. Ten bol vytvorený v roku 2005 za vlády Mikuláša Dzurindu, s cieľom riešiť problém poklesu počtu produktívneho obyvateľstva a nárastu počtu ľudí v post-produktívnom veku. Zjednodušene povedané – v roku, keď bol druhý pilier zavedený, pracovalo na jedného dôchodcu päť pracujúcich. Prvý pilier vtedy postačoval na pokrytie nákladov na dôchodky. Avšak, podobne ako v podnikaní, aj štát musí plánovať dlhodobo, aby bolo jeho fungovanie udržateľné. Odborníci si vtedy sadli a zistili, že o niekoľko rokov bude na jedného dôchodcu pracovať nie päť, ale len 3,5 pracujúceho, čo sú už mimochodom dnešné hodnoty, a do roku 2050 by to mali byť len dvaja. Pýtate sa, ako to môžu vedieť? Je pravda, že nikto presne nevie, čo sa stane v roku 2050. No niektoré veci sa dajú predpovedať pomerne presne. Jednou z nich je demografia. Tá skúma, koľko bude v budúcnosti pracujúcich ľudí, dôchodcov, či detí a keďže vieme, koľko detí sa narodilo v minulom roku, vieme celkom presne predikovať, kedy vstúpia na trh práce. Rovnako to platí aj pre ľudí, ktorí dnes pracujú, no v budúcnosti budú poberať dôchodky. Aby sme to zhrnuli, čím viac dôchodcov a menej pracujúcich, tým väčší problém. Tento trend už vidíme aj dnes. Napríklad na tom, že tzv. miera náhrady sa neustále znižuje. Pre lepšie pochopenie, miera náhrady je pomer medzi vaším priemerným príjmom počas aktívneho života a dôchodkom, ktorý dostanete. Čím vyššia miera, tým viac si udržíte svoj životný štandard aj po odchode do dôchodku. Dnes je miera náhrady pod hranicou 40 %, pričom ešte pred dvoma rokmi bola na úrovni 42 %, a očakáva sa, že bude ďalej klesať. Ak ste teda počas života priemerne zarábali 1 000 EUR mesačne, váš dôchodok z prvého piliera bude približne 400 EUR. A čo z toho vyplýva? Štát vám teda nevie garantovať výšku dôchodku z prvého piliera. Výhodou druhého piliera je to, že vaše peniaze nejdú na dnešných dôchodcov, ale sporíte si na vlastný dôchodok. Sporenie v druhom pilieri dnes ponúka päť dôchodkových správcovských spoločností - Allianz, Kooperativa, NN, Uniqa a VÚB Generali.

Poďme už na tie alternatívne investície, ktoré by podľa vládnych predstaviteľov mali ponúknuť diverzifikáciu portfólia DSS-kám, pričom celkový objem v týchto investíciách môže tvoriť maximálne 5 % čistej hodnoty majetku, ktorý daná DSS spravuje. Zdá sa, že DSS sa novým možnostiam investovania nebránia. Treba však podotknúť, že sa zatiaľ môžu dobrovoľne rozhodnúť, či túto časť spravovaných úspor investujú do takýchto alternatív. Či to tak ostane aj do budúcna je však otázne. Pre zaujímavosť, celkový objem majetku, ktorý DSS v súčasnosti spravujú, je na úrovni 15,4 miliardy eur. Ešte pred pár týždňami bol tento majetok na úrovni 17,4 miliardy a práve tento 2-miliardový prepad, spôsobený poklesom akciových trhov – najmä tých amerických, bol použitý ministerstvom práce, sociálnych vecí a rodiny ako argument pre väčšiu diverzifikáciu portfólia sporiteľov. V jednom má pravdu, diverzifikácie nie je nikdy dosť. Keď sa však povie A, bolo by fér povedať aj B, a tým je fakt, že poklesy na finančných trhoch sú relatívne bežným javom. Od roku 2009 akciové trhy zažili viac ako 20 poklesov o minimálne 5 %, a vždy sa trh zotavil. Netreba tiež zabúdať na to, že svet financií zažil mimoriadne silné posledné dva roky, pričom rast akciových trhov v súčte atakoval hranicu 55 %. Na dlhodobom investičnom horizonte, do čoho môžeme sporenie na dôchodok s kľudom zaradiť,  sú takéto prepady len kvapkou v mori. Dôkazom je fakt, že americké akciové trhy, o ktorých si ešte čo-to povieme, za posledných sto rokov vykazujú priemerný výnos 9,5 % ročne. Vráťme sa však o krok späť.

Spomínaná maximálna 5 % úroveň, ktorú by DSS mohli použiť na investovanie napríklad do našich diaľnic, by predstavovala približne 800 miliónov eur. Aby sme si rozumeli, toľko by teda DSS mohli použiť na realizáciu spomínaných projektov. Otázkou však je, či nepôjde iba o projekty, na ktoré prstom ukáže štát. Ak by sa tak stalo, pre sporiteľov to môže znamenať ohrozenie úspor, čo sa – bez ohľadu na to, čo tvrdia politici, odzrkadlí na nižšom dôchodku. Ak by sa však DSS mohli rozhodovať slobodne, tak ako to zatiaľ vláda avizuje, investovanie do týchto alternatív by nemuselo byť automaticky zlou voľbou. DSS by si v podstate vyhodnotili kvalitu cenných papierov, ktoré nakupujú, čiže primeraný výnos k riziku, ako to robia aj v súčasnosti. Je to aj napriek tomu dobrá voľba investovania mojich peňazí? Aby sme si odpovedali na túto otázku, skúsme si najprv zodpovedať inú, ešte dôležitejšiu: Viete, kam v súčasnosti investujete, keď si sporíte v 2. pilieri? Môžete si vybrať medzi dvoma typmi fondov, indexovým alebo dlhopisovým. V prípade toho prvého vaše úspory DSS investujú prevažne do akcií či ETF fondov, ktoré v podstate kopírujú vývoj svetovej ekonomiky. Zvyčajne sa investície nachádzajú v indexe s názvom MSCI World, ktorý združuje viac ako 1 400 spoločností z 23 krajín sveta. Takmer 72 % hodnoty tohto indexu je pritom zameraných na USA. Zvyšok tvorí Európa, rozvojové trhy a podobne. Preložené do slovenčiny, dianie na svetových finančných trhoch sa odráža aj na úsporách tých Slovákov, ktorí si odkladajú peniaze do druhého piliera.

Vaše peniaze však môžu byť zainvestované aj v dlhopisových fondoch. Ľudovo povedané, v štátnych dlhopisoch, ktorých súčasná celková hodnota je približne 1 miliarda EUR. To znamená, že správcovia našich budúcich dôchodkov v druhom pilieri už v súčasnosti investujú do projektov, ktoré zastrešuje štát práve formou nákupu štátnych dlhopisov. Ide napríklad o elektrárne, plynárne a podobne. Ak by teda DSS-ky mohli investovať napríklad do diaľnice, ten, kto by stavbu diaľnice realizoval, by musel vydať nejakú formu cenného papiera, napríklad dlhopis. A na ten by musel byť vopred stanovený úrok. Pozrime si teda porovnanie medzi indexovými fondmi, ktoré nie sú garantované štátom, keďže odrážajú vývoj svetovej ekonomiky, a dlhopisovými fondmi, ktoré garantované sú. Ak si pozriete súčasných 11 negarantovaných fondov, zistíte, že tie za posledný rok ponúkli výnosy od 14 do 24 %. Aby sme sa rozumeli, ide o tie indexové fondy. Naopak, všetky garantované dlhopisové fondy priniesli za posledný rok výnos len od 2 do 4 %. Inflácia na Slovensku bola vyššia. Aj vám to nevychádza? Aj keby inflácia na Slovensku klesla na prognózovaných 2,6 % v roku 2027, stále hovoríme len o zhodnocovaní, ktoré vás maximálne ochráni pred infláciou, nie o investícii na dôchodok. Ak by teda mali byť alternatívne investície prospešné pre sporiteľov, museli by konkurovať podobnému zhodnoteniu, aké ponúkajú indexové (a teda negarantované) fondy. Ako veľmi je to reálne? Na to si odpovedzte si sami.

Súčasná vládna garnitúra tvrdí, že peniaze, z ktorých by sa realizovali napríklad diaľnice, budú na osoh primárne sporiteľom. Inak povedané, občan by nielen benefitoval z infraštruktúry (diaľnice, nemocnice, energetika), ale zároveň by mu takáto investícia mohla priniesť aj slušný výnos. Pekná predstava, zhodneme sa. No treba si úprimne odpovedať na otázku, akú má Slovensko úspešnosť s výstavbou diaľnic? Nezabúdajme ani na jednu podstatnú vec. Ako už bolo spomenuté, nejde o prvý zásah do tohto piliera. Nazrime do minulosti. V roku 2023 vláda Slovenskej republiky na čele s rovnakým premiérom, akého máme aj dnes, znížila odvod do druhého piliera z 5,5 % na 4 %. Tento krok bol predzvesťou ďalších zásahov do druhého piliera, ktoré ho robia menej atraktívnym pre sporiteľov. Vláda tento krok odôvodnila tým, že v rozpočte chýbajú peniaze. A toto, naoko jednoduché prerozdelenie medzi druhým pilierom a Sociálnou poisťovňou, keď to rozmeníme na drobné, neznamená nič iné, než že na budúce dôchodky si budú ľudia odkladať menej, aby sa mohli platiť tie súčasné. Súčasný premiér si počas svojej druhej vlády presadil presun časti peňazí do nízko výnosových fondov a teda do dlhopisových, aj keď s garanciami. Tým spôsobil, že dnes môžu poukazovať na nízku hodnotu úspor. Avšak, dlhopisové fondy zarobili od vzniku druhého piliera (za 20 rokov) v priemere len približne 29 %, kým napríklad indexové fondy za 13 rokov až 185 %. Viete, koľko vás toto opatrenie stálo? Na základe analýzy Ľudovíta Ódora môžeme konštatovať, že tieto zásahy stáli sporiteľov 2 až 7 miliárd eur. Podčiarknuté a zrátané, na dôchodku budeme mať kvôli tomu o desiatky až stovky eur mesačne menej.

Podľa vyjadrení štátneho tajomníka ministerstva práce má 95 % ľudí v druhom pilieri vyrátaný o 52 eur mesačne nižší dôchodok do konca života ako človek, ktorý odvádzal úspory len do prvého piliera. Ak si odmyslíme nezmyselné a poškodzujúce zásahy, ktoré druhý pilier postihli, treba dodať aj fakt, že znižuje celkové zaťaženie Sociálnej poisťovne. Mimochodom, tej poisťovne, ktorá mala za minulý rok sekeru 3 miliardy eur. Ak to povieme inak, do októbra Sociálna poisťovňa dokáže pri súčasnom nastavení vyplácať dôchodky, od októbra ide na dlh. Nech sa tvrdí čokoľvek, pravdou je, že dôchodky z prvého piliera sú dnes vyššie len preto, že to tak nastavili politici. V prvom pilieri rozdávajú peniaze na úkor druhého, hoci by mal ľuďom pomôcť mať v budúcnosti viac peňazí. Výhoda prvého piliera je, že terajší politici môžu rozdávať aj nad rámec toho, čo by mali, pretože problém, ktorý tým vznikne, budú riešiť politici niekedy v budúcnosti. Ako však tvrdia finanční analytici, nie je to udržateľné. To slovíčko ma už ale nebaví používať, tak si dovolím predikovať budúcnosť aj ja. Politici budú musieť dôchodkový systém stabilizovať, pretože dlhé roky nebol dobre nastavený. To znamená, že budú musieť prijať nepopulárne opatrenia, ako napríklad: zvýši sa vek odchodu do dôchodku, takže budeme musieť dlhšie pracovať, znížia sa dôchodky, alebo Slovensko bude musieť prijať veľmi veľa prisťahovalcov, aby sa zvýšil počet pracujúcich, alebo sa zvýši sociálny odvod. Ako vidíte, nič z čoho by sme skákali od radosti. Naša rada teda znie: ak druhý pilier ešte nemáte, určite si ho založte. Ak ste mladí, nastavte si indexové alebo akciové fondy, nie dlhopisové. A ak vám to vaša situácia dovolí, investujte zodpovedne aj sami, napríklad na finančných trhoch. Nespoliehajte sa na dôchodok od štátu. Vaše budúce „ja“ vám za to poďakuje.

Aby sme však boli fér, aj zahraničné dôchodkové fondy pomerne často investujú do rôznych alternatívnych investícií. Relatívne úspešne to majú nastavené napríklad v Belgicku či Chorvátsku. Je však pravidlom, že ide iba o doplnkovú formu. Štát nikomu neprikazuje, aby držal určitú úroveň úspor v týchto investíciách. Ako budúci poberatelia dôchodkov môžeme len dúfať, že rovnako úspešný bude aj tento zásah do druhého piliera a že zostane naozaj len na dobrovoľnej báze.