Dot-com bublina zničila mýtus o tom, že internet je nezničiteľný stroj na peniaze

Zdroj foto: Pexels.com

Internet ako neobmedzená príležitosť

V  roku 1995 sa stal internet využívaný na komerčné aktivity po celom svete, vtedy ho používalo približne 18 miliónov ľudí. Rýchlo si získaval používateľov, prví odvážlivci pochopili, že je to nový zdroj zisku. Rastúci trh znamenal rastúci potenciál, ktorý bol prakticky neobmedzený. Do istej miery sa predpoklady naplnili. Počet používateľov neustále rastie a  ešte viac rastie čas strávený na internete. No predpoklady o  tom, že na internete môže prežiť každý, sa nenaplnili. A  delenie zrna od pliev bolo bolestivé. 

Základom takzvanej dot-com bubliny bol známy scenár. Investori chceli realizovať svoje sny, ale hlavne investičné zámery cez IT firmy. S vidinou neobmedzeného potenciálu prahli po možnosti investovať do každej internetovej firmy, ktorá pôsobila aspoň trochu dôveryhodne. 

Softvér, inovácie, obchody

Na internete sa dalo zrazu všetko, tvoriť obsah, mať vlastný biznis, obchod, vyvíjať softvér. Svet sa sťahoval z  offline do online prostredia, a  to masívne. Nikto si zrazu nepripúšťal, že by nejaká internetová spoločnosť mohla skrachovať. Veď trh je nekonečný. Kto klikne na jednu stránku, klikne aj na tisíc. Aby internetová firma nasávala kapitál aj investorov, nepotrebovala žiadne veľké zručnosti a kvality. Stačilo, že firmy použili zaklínadlo „.com“. Najväčšími gigantmi v tomto období boli firmy ako eDigital Corporation, ktorá zaznamenala rast o 45 400 %, alebo firma Infospace, ktorá vyrástla o 5 121 %. 

„Typická dot-com firma sa nesnažila generovať vlastné zisky, ale získavala zákazníkov na obdobie, keď už bude internet viac rozšírený a rozvinutejší.“

Skvelé vyhliadky podporovali aj vyhlásenia Ministerstva obchodu USA, ktoré v  roku 1996 zneli, že používanie internetu sa zdvojnásobuje každých 100 dní. Dokonca sa odhadovalo, že na základe takéhoto rastu bude dosahovať internetové obchodovanie 300 miliárd dolárov ročne. 

Mnohí investori boli presvedčení, že túto príležitosť by si nechal ujsť len absolútny šialenec. Boli aj takí, ktorí chápali, že takto sa svet netočí. Jedným z  nich bol napríklad centrálny bankár Alan Greenspan, bývalý šéf americkej centrálnej banky, ktorý už koncom deväťdesiatych rokov označil prudko rastúce akcie v  dot-com bubline za neudržateľné a  varoval investorov pred možným prasknutím bubliny.

Dala sa bublina odhaliť?

Trh fungoval ako stroj na peniaze, no vykazoval znaky bubliny. Jedným z  nich bolo, že investori sypú peniaze aj do neperspektívnych projektov. Podporu mali aj firmy bez výsledkov, stačilo preukázať, že sa vezú na správnej vlne a  peniaze išli. Typická dot-com firma sa nesnažila generovať vlastné zisky, ale získavala zákazníkov na obdobie, keď už bude internet viac rozšírený a rozvinutejší. Rast podporovali peniaze investorov a  cieľom bolo predať firmu na burze skôr, ako sa investície vyčerpajú. 

Poplach v Silicon Valley

Vo februári roku 2000 bola hodnota akcií spoločnosti Yahoo nadmerne vysoká. Už vtedy analytici upozorňovali, že akcie nemajú takúto hodnotu, že IT firmy predstavujú budúcnosť, ale ich cena sa nezakladá na realite, ale na prehnaných očakávaniach. To si mysleli už aj investori, ale nemali dosť. Nakupovali s  cieľom, že ešte stihnú predať za vysoké zisky, mnohí nestihli. Práve 10. marca 2000 ukázal technologický index Nasdaq Composite úroveň 5 048,62 boda, v porovnaní s predchádzajúcim rokom to bola takmer dvojnásobná hodnota. No 15. marca 2000 spoločnosť Yahoo a eBay skončili rokovania o fúziách a Nasdaq klesol o 2,6 %. To spustilo doslova domino. Problémy technologických firiem ilustruje napríklad obchodovanie počas 20. marca 2000. Spoločnosť Microstrategy stratila 62 % svojej hodnoty za tento jediný deň. Začalo sa hovoriť, že internetovým spoločnostiam dochádza hotovosť, čo predpokladalo bankrot mnohých z  nich. Investori začali prehodnocovať a naštartovali výpredaj. V piatok 14. apríla 2000 index Nasdaq Composite klesol o  9 % a  týždeň zakončil s  poklesom 25 %. Bolo po všetkom. V  priebehu pár mesiacov akciový index Nasdaq stratil takmer 80 % a klesol na 1 114,11 boda. Do konca roku 2001 sa vyparili miliardy dolárov investované do technologických firiem. 

Kríza priniesla aj úspešných

Mnoho spoločností spadlo, niektoré zasiahli výrazné straty, ale prežili. Mnohé dokonca zocelila situácia a  ukázali sa ako zdravé jadro internetového biznisu, ktoré segment skutočne rozvíjali. Tí, ktorí vyšli z  IT bubliny ako víťazi, boli práve značky, ktoré poznáme dodnes. Svoju kariéru tu naštartovali Google, MSN, PayPal či Yahoo. No na porazených, ako Boo.com, Kozmo.com, Pets.com a  iných si už nikto nespomenie. Možno si ich pamätajú len investori, ktorí na nich prerobili veľké peniaze. Prostredie sa však prečistilo a Nasdaq Composite dnes opäť rastie a dokonca sa mu s  hodnotou cez 7 000 bodov podarilo vymazať aj straty z  dot-com bubliny.