Donald Trump mení rétoriku, čo to znamená pre globálnu ekonomiku?

Foto: Shutterstock

„Deň oslobodenia“ oslobodil trhy o miliardy

Okrem slov o clách z Trumpových úst padali aj trhy a to najmä tie americké. Americký akciový trh zaznamenal počas nasledujúcich troch dní takmer 15-percentný prepad, čo predstavovalo jeden z najvýraznejších poklesov v jeho histórii. Krátko nato vstúpili do recesie aj japonské trhy a čínske technologické akcie, pričom titulky investičných portálov zaplavili články o najväčšom burzovom prepade od pandémie Covid-19. Len o pár dní neskôr, konkrétne 9. apríla, sa naplno rozbehla obchodná prestrelka medzi dvoma najväčšími ekonomikami sveta – USA a Čínou. Washington zvýšil clá na čínske tovary a Peking odpovedal rovnakou mincou. Tarify sa neustále menili až to pôsobilo dojmom, že už ani najvyšší predstavitelia nevedia, ktoré sadzby sú skutočné a ktoré len prázdne vyhrážky.

Trhy tak ovládla neistota a svetové organizácie aj najväčšie banky sveta upravovali svoje prognózy rastu globálnej ekonomiky prakticky po každom vyjadrení Donalda Trumpa. V analytických správach bánk ako J.P. Morgan či Goldman Sachs (dvoch najväčších finančných inštitúcií v USA) sa čoraz častejšie začalo objavovať slovo recesia. No a investori na takéto signály zvyčajne nereagujú pozitívne a skôr majú tendenciu utekať do bezpečných prístavov. Jedným z nich je už tradične zlato, ktoré v tých časoch od začiatku roka vzrástlo o 30 % a dosahovalo historické maximum.

Po dlhej „pingpongovej šou“ a sérii Trumpových príspevkov na jeho sociálnej sieti Truth Social, po ktorých centrálne banky naprieč svetom nestíhali  prepočítavať makroekonomické scenáre, Trump spravil niekoľko piruet, ktoré vrátili na trh dávku istoty a optimizmu. Najnovšia dohoda medzi Čínou a USA o 90-dňovom znížení obchodných ciel pôsobí ako symbolický kohútik, ktorý opäť pustil miliardy USD do amerických akciových trhov. Poďme sa teda pozrieť, ako Donald Trump menil rétoriku, často hraničiacu s teatrálnosťou a čo to môže znamenať pre globálnu ekonomiku či trhy.

Trump 2.0 

Kľúčovej dohode, ktorá sa uskutočnila minulý víkend v Ženeve, predchádzalo viacero pozitívnych náznakov. Scenár, ktorý mal globalizáciu nahradiť izoláciou USA, začal Trump meniť už pred nejakým časom. Už koncom apríla vyslali Trump spolu so svojím ministrom financií Scottom Bessentom sériu pozitívnych signálov. Po mesiacoch vyhrotenej rétoriky vyhlásil počas tlačovej konferencie v Bielom dome, že extrémne clá na čínsky tovar, ktoré medzičasom dosiahli alarmujúcu úroveň až 145 %, budú „výrazne znížené“.

Ďalší signál prišiel v momente, keď Trump pre médiá potvrdil, že nemá žiadny úmysel odvolať predsedu Federálneho rezervného systému Jeromea Powella. Šéf najsilnejšej centrálnej banky sveta totiž už niekoľkokrát odmietol znížiť úrokové sadzby, keďže sa obával, že Trumpova cenová politika by mohla opäť rozpútať infláciu. Tá sa v súčasnosti pohybuje na úrovni 2,3 %, čo predstavuje najnižší medziročný rast od marca 2021. Powell je však presvedčený, že firmy zatiaľ absorbujú zvýšené náklady do svojich marží a neprenášajú ich na zákazníkov a to práve preto, aby neodradili spotrebiteľov. Ak však zostanú vysoké vstupné náklady v platnosti dlhodobo, tlak na zvýšenie koncových cien sa pravdepodobne zosilní. Podobný vývoj sme videli už v roku 2018, keď sa po troch mesiacoch výrazne zdvihla cena práce.

Tretím signálom, ktorý upokojil duše investorov, bolo vyjadrenie amerického ministra financií Scotta Bessenta. Ten totiž uviedol, že očakáva deeskaláciu obchodnej vojny s Čínou, keďže podľa jeho vtedajších slov bol „súčasný stav neudržateľný“. Za definitívny krok smerom od obchodnej ofenzívy možno považovať rozhodnutie staronového prezidenta USA znížiť colné zaťaženie amerických automobiliek. Umožnil im platiť len najvyššie z ciel, čím zjednodušil administratívne aj finančné zaťaženie. Okrem toho oznámil, že refunduje časť už zaplatených poplatkov a zavedie kompenzácie za dovezené diely. Tieto správy prišli v čase, keď sa hromadili negatívne prognózy analytikov. Očakávané zisky amerických spoločností v indexe S&P 500 boli totiž upravované nadol najprudšie od roku 2020.

No a potom prišiel máj, lásky čas. Zdá sa, že práve v tomto duchu zatiaľ Donald Trump šíri svoju zahraničnú politiku. Už začiatkom mesiaca uzavrel s Britániou významnú obchodnú dohodu, v rámci ktorej súhlasil so znížením ciel na britské autá, oceľ a hliník.  A tak sme sa dostali až k dohode s Čínou na neutrálnom území vo Švajčiarsku. Výsledkom je symbolické vztýčenie bielej zástavy na tri mesiace, počas ktorých USA znížia clá na čínsky tovar zo 145 % na 30 % a Čína zníži clá na americké výrobky zo 125 % na 10 %. Súčasťou dohody je aj zníženie cla na veľmi lacné tovary v režime de minimis na úroveň 54 %.

Asi tušíte, ako na tieto správy reagovali trhy. Zatiaľ čo cena zlata klesla o 4 %, globálne akciové trhy zaznamenali rast a tie americké sa v tomto roku dokonca dostali do zelených čísel. Posilnilo aj tzv. digitálne zlato – Bitcoin, ktorý sa opäť prehupol nad hranicu 100 000 USD a odštartoval rally aj ďalších kryptomien, ako napríklad Ethereum. Ropa posilnila o 9 % od svojho minima spred dvoch týždňov, čo súvisí najmä s oživeným dopytom z Číny,  keďže práve Čína  je najväčším spotrebiteľom ropy na svete Na základe týchto dohôd a silných čísel  z trhu práce sa analytici z Goldman Sachs rozhodli znížiť pravdepodobnosť recesie zo 45 % na 35 %. Priemerný odhad rastu globálneho HDP pre tento rok však zatiaľ zostáva revidovaný na približne 3,1 %.

Trumpa k zmiernenému tónu zrejme prinútil aj fakt, že dôsledky obchodných ciel zatiaľ zasiahli Spojené štáty viac ako Čínu. Americký HDP totiž v prvom kvartáli klesol o 0,3 %, zatiaľ čo čínska ekonomika v tom istom období rástla o 5,4 %. Aj keď vysoké clá výrazne zasiahli čínsky vývoz do USA, ktorý v apríli medziročne klesol o 22 %, celkový čínsky export paradoxne rástol o 8 %. To naznačuje, že Čína si dokázala nájsť iných obchodných partnerov. Otázka teda znie: Čo sleduje Trump zmenou rétoriky voči svojmu hlavnému geopolitickému konkurentovi?

Dôležitosť vzťahov medzi USA a Čínou 

Cieľom obchodnej politiky najvplyvnejšieho muža planéty je oživiť priemyselnú výrobu v USA. To sa mu, zdá sa, darí pozoruhodne dobre. V posledných mesiacoch viaceré spoločnosti prisľúbili investície na americkom území v hodnote desiatok až stoviek miliárd USD. Ambiciózny projekt Stargate, za ktorým stoja firmy Oracle, SoftBank a OpenAI, zameraný na vývoj umelej inteligencie, má hodnotu 500 miliárd USD. Rovnakú sumu prisľúbili investovať aj technologickí giganti Nvidia a Apple. Najnovšie sa k nim pridala spoločnosť IBM s plánovanou investíciou 150 miliárd USD. Významné investície, v rozmedzí od 20 do 50 miliárd USD, ohlásili aj veľké farmaceutické spoločnosti ako Johnson & Johnson, Roche, Eli Lilly či Novartis, ktoré by inak pocítili dosahy ciel obzvlášť citeľne. Pridáva sa aj automobilka Hyundai, ktorá plánuje investovať 21 miliárd USD.

Aj znížené 30-percentné clo predstavuje pre mnohé menšie americké firmy zásadný problém, a to najmä pre tie, ktoré sú výrazne závislé od výroby v Číne. Zdá sa však, že nejde len o ekonomické dôvody na zlepšenie vzťahov s komunistickou stranou. Trump sa Číny totiž obáva možno viac, ako sa na prvý pohľad zdá a tento pocit zdieľajú aj ľudia z jeho okolia. Minister zahraničných vecí Marco Rubio verí, že Čína predstavuje pre Spojené štáty najväčšiu výzvu, ktorá bude formovať celé 21. storočie. Dokonca sa vyjadril, že ak si v budúcnosti otvoríme knihu o 21. storočí, niekoľko strán možno bude venovaných Putinovi, no väčšina obsahu sa bude týkať vzťahov medzi Čínou a Spojenými štátmi. A práve tieto vzťahy sa podľa všetkého snaží prezident USA zlepšiť s hlavným zámerom zachovania statusu hegemóna pre Spojené štáty.

Trump sa už viackrát vyjadril, že jednou z ciest, ako oslabiť rastúci vplyv Číny, je vraziť pomyselný klin medzi ňu a Rusko. Tieto slová sa premietli aj do krokov jeho administratívy, najmä do výsledkov rokovaní v súvislosti s konfliktom na Ukrajine. No a najnovšie je vidno snahu o obnovu ekonomických dohôd medzi USA a Čínou. Čínsky prezident Si Ťin-pching sa počas osláv 80. výročia víťazstva Ruska nad fašizmom nechal počuť, že Čína a Rusko by mali spoločne čeliť vplyvu Spojených štátov. Vladimír Putin poznamenal, že práve Sovietsky zväz a Čína mali najväčšie obete počas druhej svetovej vojny. Dokopy cez 40 miliónov,  čo je podľa ruského prezidenta Putina dôvod prečo by sa vzťahy medzi Moskvou a Pekingom mali ešte viac prehlbovať.

A čo nám o vzťahu medzi Ruskom a Čínou prezrádzajú ekonomické dáta? V súčasnosti je Čína hlavným obchodným partnerom Ruska. V roku 2024 dosiahla hodnota ich vzájomného obchodu rekordných 245 miliárd USD, mimochodom najvyššie číslo v histórii. Obchod medzi oboma krajinami sa za posledné tri roky viac než zdvojnásobil. Rusko dnes vyváža do Číny až 30,5 % svojho celkového exportu, zatiaľ čo Čína z Ruska dováža 36,5 % všetkého svojho importu. Pre porovnanie, ešte pred dvadsiatimi rokmi boli tieto podiely len 5,6 % a 2,2 %.

Výhodou tohto partnerstva je fakt, že jednotlivé ekonomiky  sa navzájom výborne dopĺňajú. Rusko patrí medzi najväčších svetových producentov komodít, ako sú ropa či zemný plyn. Do karát Číne hrá aj to, že Rusko je jedným z najväčších exportérov obilnín, čo je pre krajinu s 1,4 miliardami obyvateľov doslova existenčná komodita. Na druhej strane je Čína jedným z najväčších výrobcov na svete, čo znamená, že potrebuje lacné vstupy. V súčasnosti je tiež najväčším svetovým dovozcom ropy, čo po odstrihnutí EÚ od ruských energetických zdrojov predstavovalo pre Moskvu príležitosť. Keďže príjmy z ropy tvoria značnú časť ruského rozpočtu je tento obchod pre obidve strany viac ako prospešným.

Treba uznať, že posledné týždne boli pre Donalda Trumpa mimoriadne úspešné. Z obchodných dohôd, ktoré uzavrel so Saudskou Arábiou, Spojenými arabskými emirátmi a Katarom, budú ťažiť predovšetkým americké technologické spoločnosti ako Nvidia, AMD, Broadcom a ďalšie. Navyše sa mu podarilo v arabskom svete vyjednať pre Boeing historickú objednávku. Qatar Airways si objednali lietadlá za 96 miliárd USD, čo predstavuje najväčší letecký kontrakt v dejinách. Clá, ktoré Trump oznámil začiatkom apríla, mu zabezpečili silnú vyjednávaciu pozíciu. Vďaka nej získali americké firmy v uplynulých týždňoch kontrakty v hodnote miliárd dolárov. A hoci sa jeho kroky spočiatku javili ako chaotické, čoraz viac pripomínajú prekvapivo efektívnu taktiku.

Pre investora bude teraz kľúčové sledovať, čo sa stane po vypršaní 90-dňovej prestávky v obchodnej vojne. Clá, nech už v akejkoľvek podobe či výške, stále predstavujú brzdu hospodárskeho rastu. Zaujímavé bude aj to, či sa Trumpovej administratíve podarí oslabiť čoraz pevnejšie vzťahy medzi Ruskom a Čínou. Z nášho pohľadu je dôležité, aby investori nepodliehali panike ani zbytočnému ošiaľu. Ak máte peniaze zainvestované na akciových trhoch, držte sa svojho plánu, pravidelne investujte a nesledujte každodenné správy. V dlhodobom horizonte je totiž úplne jedno, ako blízko k sebe budú mať USA a Čína či aký bude vývoj vzťahov dvoch komunistických veľmocí.